Čižmársky fištrón – Andrej Chudoba

Čižmársky fištrón – Andrej Chudoba

Zhruba pred sto rokmi žil v mestečku Pukanci čižmár Miško. Chalupu a záhradu mal blízko hory.

Roboty nemal bohvie koľko, a tak sa stačil pozerať cez okno, ako sa vonku topí posledný sneh. Ako tak hľadí tavon, odrazu vidí, že cez jeho záhradu namáhavo kráča mladá jelenica. Zem bola premočená a jelenica zapadala do nej až po kolená.

V majstrovi Miškovi ožila pytliacka krv.

Nelenil, rozbehol sa za jelenicou, hodil sa jej na šiju a dotiaľ ju hrdúsil, kým ju celkom nezahrdúsil. Ej, bolaže to hostina u majstra Miška.

Celý týždeň voňala v kapuste dobrá jeleňacina. Lenže našiel sa ktosi, kto mu ju nedožičil a zradnú vôňu zaniesol na Štampoch k majorovi Hoffmanovi, nájomcovi pukanského revíru. A tak jedného dňa navštívil majstra Miška mestský hajdúch a doručil mu pozvánku na súd do Štiavnice.

Nuž, prišla na majstra škaredá streda, ale nebolo pomoci, musel sa schystať na súd.

V súdnej sieni bol iba sudca, zapisovateľ a žalobca. Sudca sa prísne opýtal majstra Miška:

• Tak, Michal P., priznávate sa, že ste piateho apríla zamordovali mladú jelenicu?
• Priznávam, pán
• A chcete povedať niečo na svoju obranu?
• Prosím, len toľko, že som ja tú jelenicu nezastrelil, ani do pasce nechytil.
• Hoffman vykríkol:
• To nie je poľahčujúca okolnosť.

Sudca vstal, založil si cviker a vyniesol rozsudok.

• Pre závažný priestupok poľovného zákona vás odsudzujem na dva mesiace väzenia a na peňažitú pokutu štyridsať zlatých v striebre. No, namojdušu, veď prídem na bubon — pomyslel si majster a ledva počul, ako sa ho sudca opytuje:
• Chcete k rozsudku niečo povedať? Bodaj by nie!

Obrátil sa k sediacemu Hoffmanovi a začal:

• Počujte, pán Hoffman, ak mi ten trest hneď neodpustíte, ja vám, prisahám vačku, všetky jelene po horách vychytám. Čí ja môžem zato, že mám ľahšie nohy ako vaše jelene?

A beťársky sa plesol po sáre.

Hoffman vyvalil oči a tak sa rozosmial, že si prítomní mysleli — toho naskutku porazí.

Potom vstal celý červený v tvári.

• Počujte, vy skokan, — povedal rozmarné, — odpúšťam vám, lebo takú obhajobu, akú ste vy predniesli, som veru ešte nikdy nevidel a nepočul.

Podal majstrovi ruku a prikázal sudcovi, aby žalobu odvolal. Majster Michal sa úctivo poďakoval a vonku za dverami sa ešte dlho usmieval popod fúzy. Hja, nieto nad čižmársky fištrón.