O dvoch bratoch, z ktorých prvý druhého vôbec nepoznal – Peter Jilemnický

O dvoch bratoch, z ktorých prvý druhého vôbec nepoznal – Peter Jilemnický

Peter Jilemnický bol zakladateľ metódy socialistického realizmu. 

Znaky socialistického realizmu

Socialistický realizmus vychádza z podstaty, že ak zmeníme prostredie, odrazí sa to aj na povahe človeka. Vendel je zlý, lebo žije na súkromnom majetku tak ako celé generácie pred ním, Jozef je dobrý, lebo pracuje a žije medzi robotníkmi. 

(Autor nepripisuje Jozefovi dobré vlastnosti preto, lebo bol od detstva miernejší, poslušnejší, ale podriaďuje ich prostrediu, v ktorom žil) Zobrazenie najchudobnejšej časti Slovenska – Kysúc, zachytáva sociálne podmienky roľníkov a robotníkov, detailne opisuje spôsob života dedinského ľudu. Vplyv prostredia má hlavnú zásluhu v tom, či človek bude dobrý alebo zlý.

Socialistický realizmus odmieta kresťanstvo – Kritizuje Terezu a Vendela, že chodia do kostola ako stroje, ale nežijú podľa kresťanskej morálky. Jozef a jeho žena Hana nechodia do kostola a napriek tomu konajú morálnejšie, ľudskejšie.

Socialistický realizmus poskytuje pohľad na dve sociálne vrstvy:

a) súkromní roľníci upätí na pôdu, držiaci sa kresťanskej tradície, nevzdelaní, pridržiavajúci sa povier, bez základného zdravotného povedomia, Vendel, ako predstaviteľ tejto vrstvy má všetky zlé vlastnosti

b) uvedomelí robotníci, Jozef, ako predstaviteľ robotníctva je zidealizovaný, má všetky dobré vlastnosti

V dielach socialistického realizmu sa musela uskutočniť premena roľníka na uvedomelého robotníka, ktorý si uvedomoval cenu svojej práce a vedome sa zapájal do činností komunistickej strany. Jozef by nešiel pracovať za nespravodlivú plácu, ani keby bol nezamestnaný.

O dvoch bratoch, z ktorých prvý druhého vôbec nepoznal – Peter Jilemnický

lit. druh: epika,

li. žáner: novela,

jazyková forma: próza

Dejová rovina: V Kysuckej dedine je skalnatá, tvrdá pôda, málo sa toho urodí, a preto každý, kto môže, odchádza na jar do sveta a na jeseň sa vracia. Tu žijú i Haviarovci. Mladý Vendel tiež chodil so ženou do sveta, jeho otec obrábal pôdu a staral sa o vnučku, Vendelovu dcéru Bertinku. Jednu jar chcel ísť Vendel tiež so ženou Terezou do roboty – zbierať repu do Čiech, ale keďže Tereza bola tehotná, nevzali ich. Vendel ostáva gazdovať na otcových poliach. Vendelov otec je už starý a nevládze pracovať na poli. Vendel by bol najradšej, keby celé gazdovstvo prebral na seba. Vendel sa dal nahovoriť na zvýšenú poistku na dom a teraz, keď ho nevzali na práce do Čiech, ju nemá z čoho zaplatiť.

Starší z bratov, 40-ročný Jozef, už pred rokmi odišiel za robotou do sveta. Pracoval v meste ako murár. Mal ženu Hanu, dve deti, bývali u jej otca. Keď však otec umrel, stratili nárok na byt, presťahovali sa k priateľovi Macekovi, ktorý im prenajal jednu izbu. Prišla hospodárska kríza, Jozef stratil prácu.Rozhodol sa prečkať krízu tým, že sa vráti do rodičovského domu na dedinu. Vracia sa domov aj so ženou Hanou a deťmi Jurkom a Elenkou. Jozef bol vždy dobrý, poslušný, tichý. Keď mu otec povedal rob! – tak aj robil. Nerobil žiadne prieky. Ale Vendel bol vzdorovitý a surový. Vendel sa hneval na Jozefa, že odišiel do sveta, o dom a polia sa nestaral, neobhospodaroval, nezveľaďoval, a teraz sa vracia na hotové.

Jozef a Hana prichádzajú z mesta. Hana nikdy na dedine nebola a Jozefových príbuzných nepozná. Hana má oblečené jednoduché šaty mestského strihu a ľahučký, aj keď najlacnejší sveter. Je upravená a čistá. Tereza má na sebe sedliacku sukňu a blúzku s nezalátanými dierami. V dedinskom domčeku u Haviarovcov bolo málo miesta, pleseň, nemajú ani umývadlo, ani záchod (chodia na hnoj alebo do maštale). Posteľ majú nepostlanú, ani plachtu nepoužívajú. Umývajú sa tak, že si naberú z hrnčeka vodu do úst, sklonení nad hnojom vypúšťajú pomaly vodu z úst do dlaní a rozotierajú ju po tvári. Hana bola naučená na poriadok, čistotu, upravenú domácnosť. Tu je po celej izbe smradľavý, štipľavý dym z cigariet, ktoré si chlapi šúľajú z fajkového tabaku a zakrúcajú do baliaceho papiera. Kúdoľ dymu sa valí aj z piecky. Hane sa zdá, že títo ľudia ani nepotrebujú čerstvého vzduchu, že sa od vekov rodia, žijú i mrú v takejto pare a dyme.

V dome veľa miesta niet, a tak sa Jozef s Hanou a deťmi nasťahoval do humna (stodoly), majú tam súkromie. Tereza tam poupratuje, zariadia si to, urobia policu na riady, popravia posteľ, je tam krajšie ako v dome. Hana začala upratovať aj v dome, umyla okná, rámy na obrazoch. Tereza šomre: „Doteraz sme žili v špine a dobre bolo.“ Tereze sa nepáči, že sa Jozef a Hana vrátili a musia sa s nimi deliť o pole. Zakáže Bertinke hrať sa s Jurkom.

Jozef im rozpráva, aký hlad je v meste, že tam ľudia od hladu zomierajú alebo páchajú samovraždy. Im na dedine je dobre, lebo majú pole, nehladujú.

Vendel vyčíta bratovi, že vtedy, keď bolo treba, nestaral sa o gazdovstvo, trápil sa na ňom len on sám, a teraz, keď nemá robotu a z čoho žiť, vracia sa späť a chce žiť z otcovskej pôdy. „Nuž a prečo si sa vrátil? Neoral si, nesial si, tak ani žať nemáš právo. Ja som drhol, urobil novú strechu, kúpil kravu, splácal dlžobu, úroky, dane, poplatky. A teraz prídeš na hotové a sadneš si k mise. Akým právom si chceš robiť nárok na majetok!“ Jozef mu vysvetlil, že z otcovho majetku (dom a polia) nič nechce, aj keby mu právom polovica patrila. Chce len prečkať najväčšiu biedu a znovu odíde do sveta. Ale Vendel mu neveril, myslel si, že Jozef ostane natrvalo a prehovorí otca, aby mu dal z majetku.

Vendel si zvýšil poistku na dom a teraz ju nemá z čoho zaplatiť. Jozef mu požiava posledné peniaze, ktoré má 100 korún. Vendel ide do mesta zaplatiť poistku, v meste však peniaze prepije. Na druhý deň Vendel dospáva a Jozef ide na pole namiesto neho. Ale ani to sa Vendelovi nepáči.

Bertinka behala po potoku a ochorela. Dostala horúčku. Nezavolajú doktora, lebo ten stojí peniaze. Vendel neľutoval prepiť peniaze, ale zaplatiť doktorovi mu je ľúto. Uchyľujú sa k babským radám: piť konský moč s vajcom, spáliť hlavu čiernej mačky, roztĺcť zelenú žabu a potom tým natrieť dievčaťu sluchy, zjesť srdce živej šťuky, lastovičie hniezdo rozbiť v dažďovej vode a prikladať na hlavu. Dokonca Vendel chcel, aby učiteľ trikrát strelil do studničky, vodou by potom umyli dieťa. Bertinka má už kŕče, tak sa nakoniec vybrali k lekárovi, ale cestou stretli nejaké ženy, ktoré im poradili zelinkárku – čarodejnicu, tak išli k nej. K lekárovi sa nedostali. Bertinka umrela. Vendelovi bolo ľúto peňazí na doktora pre Bertinku, no keď zomrela, vystrojil kar za 300 korún. Keď Bertinku pochovajú, Tereze sa narodí syn. Hneď na druhý deň po pôrode Tereza chce vstať, nerada vidí, že ju Hana zastúpila v kuchyni pri varení. Vyčíta jej, že pri varení minula vajcia, smotanu, mohli to predať. Bojí sa, že sa bude zaliečať starým Haviarovcom a nedajbože na ňu niečo prepíšu.

Jedného dňa ide Jozef na povalu a vidí, ako Vendel podpaľuje slamu na povale. Vendel chcel podpáliť dom, aby dostal vyplatenú poistku. Jozef hasí oheň a kričí na neho, že ho udá. Vendel sa zľakne a chce ho zabiť sekerou. Jozef sa ubráni. Hana bola v lese po drevo. Keď sa vrátila, Jozef jej oznámil, že odchádzajú. Neprezradil jej, čo sa stalo. Keď odchádzajú, Jozef hovorí: „Nie sú zlí. Nešťastní sú, to je celé. Drhnú, hrdlačia, a predsa nevedia, čo je šťastie.“ Jozef a Hana odchádzajú k priateľom Mackovcom do mesta, ktorí im v liste ponúknu, aby sa vrátili.

Postavy:

Vendel zostal na otcovskom majetku, keď brat Jozef odišiel za prácou do mesta. Vendel so ženou majú vypestovaný až chorobný vzťah k majetku a pôde. Nemôžu sa dočkať, kedy už bude patriť im a strachujú sa, či si Jozef nerozmyslí a nebude požadovať svoju čiastku. Starý Haviar sa ešte nechce vzdať hlavného slova na gazdovstve, čo privádza Vendela a jeho ženu Terezu k zúfalstvu.

Chcú si ísť privyrobiť do Čiech, lenže tehotnú Terezu nikto nechce zamestnať. Ich manželstvo je takmer bez láska. Vendel jej vyčíta, že od rodičov dostala menej, ako ľubovali, a Tereza mu vykrikuje, že aj keby dostala viac, minie sa to na jeho brata Jozefa.

Vendel je šetrený aj k sebe a svojej rodine, nedoprajú si lepšiu stravu, lebo všetko, čo má hodnotu (vajcia, smotanu), treba predať na trhu. Vendel so ženou neradi prijali Jozefa počas hospodárskej krízy doma. Závidia každý kúsok jedla, čo zje Jozefova rodina. Jozef s rodinou idú bývať do stodoly, aby sa Vendel ešte viac nenahneval, že bývajú v dome.

Vendel nechce, aby sa Jozef púšťal do poľných prác a aby otca nenapadlo mu dať majetok. Tereza sliedi, aby jej z majetku neubudlo. Je pravda, že Vendel a Tereza na otcovskom majetku pracovali, ale ho aj míňali, bývali tam, stravovali sa. Jozef na poli nepracoval, ale ani z neho nežil.

Vendela zúrivosť a nenávisť vedie k tomu, aby podpálil dom a dostal poistku. Keď ho Jozef prichytí, zaženie sa na neho sekerou. Vendel a Tereza majú dcéru Bertinku, myslia si, že pre ňu robia všetko, čo môžu, no keď ochorie, nedajú peniaze za doktora, ale radšej vyhľadajú pomoc zelinkárky a veria poverám. Vendel dokáže peniaze prepiť, ale dať ich lekárovi, to považuje za luxus. Bertinka im zomrie. Umiera pre zaostalosť a tvrdosť povahy svojho otca. Vendel zaplatí kar. V deň pohrebu sa im narodí syn. Vendel sa usiluje nájsť svoje šťastie v majetku. Závislosť na majetku vedie Vendela k zločinu, podpaľačstvu a k bratovražde.

Jozef dlho roky pracoval v meste, tam sa aj oženil s Hanou. Bola dcérou robotníka v tehelni, nikdy na dedine nežila. Po smrti Haninho otca nemali kde bývať, a tak ich prichýlil priateľ Macek, ktorý im prenajal jednu izbu. Jozef pracuje ako murár. Prišla kríza, prišiel o prácu, aby prežili krízu, vracajú sa do rodičovského domu na dedinu. Po presťahovaní sa na dedinu je pre Hanu ťažké zvyknúť si na špinavé prostredie. Manželia sa majú radi, majú dve deti a hlavne kvôli nim prichádzajú na otcovský majetok. Jozef má rád svojich rodičov a brata. Jasne mu povedal, že nemá záujem o svoj podiel na otcovskom majetku, ale Vendel mu neverí. Keď sa Vendel pokúsi podpáliť chalupu a zabiť sekerou Jozefa, Jozef vidí, že do tohto dedinského prostredia nepatrí a vracia sa k priateľovi Macekovi do mesta, ktorý mu napísal, že sa má vrátiť, že vie o robote pre neho.

Bratia sú rozdielni povahou (Jozef je mierny, nelipne na majetku, Vendel je šetrný, zúrivý, nenávistný), sú rozdielni svetonázorom (Vendel chodí do kostola), sociálnym zatriedením (roľník a robotník). Vendel je zaostalý, nevzdelaný i v zdravotníckej oblasti. Jozef si uvedomí cenu svojej práce a nejde pracovať za ponižujúco nízku mzdu. Vendel je nositeľ zlých vlastností, Jozef dobrých.

Významová rovina: Autor rieši šťastie z majetkovej stránky. Prichádza k tomu, že nie majetok nás robí šťastnými. Človek sa stane šťastným, keď sa zbaví túžby po majetku. Popisuje to na kontrastných postavách Vendela a Jozefa. Vendel len drie na majetku, no nič si nedopraje, jeho vinou mu zomiera dcéra. Má hospodárstvo, majetok, polia, no je nešťastný. Túžba po majetku ho dokonca privedie k zločinu, podpaľačstva a k bratovražde. Má všetko, no nedopraje si nič.

Jozef je mierny, váži si seba a svoju prácu (nejde pracovať pod cenu). Nemá majetok, má však šťastnú rodinu, aj keď žije skromne, majú sa radi a sú šťastní.