Rozum – Rudolf Sloboda

Rozum – Rudolf Sloboda

– román

• ľudia boli ním veľmi nadšený
• kniha: „Hĺbavý ponor do našej reality“
• charakteristika: je veľmi svojský, osobitý, vybočuje zo slovenského priemeru, pripadá nenormálny, pretože hlavný hrdina a svet, v ktorom žije je nenormálny
• hlavný hrdina a rozprávač v jednej osobe je filmový scenárista, ktorého práve prepustili z nemocnice a vracia sa do Devínskej Novej Vsi (autobiografia)
• pociťuje odpor k všetkému: k práci, kolegom, susedom, Devínskej, k manželke, k dcére, ...
• spomína si tu na svojho otca, ktorý pred rokom zomrel na rakovinu
• rozprávač a hlavný hrdina sa nevie vyrovnať s otcovou smrťou
• začne pociťovať smútok za nemocnicou, lebo nemusí nič robiť, nemusí myslieť
• začína mu vadiť bežný pracovný stereotyp, nechce sa mu písať, nemá nápad na filmový scenár, ktorý by mu dramaturgia prijala
• sem zasahujú úvahy a myšlienky na jeho otca, rozmýšľa o tom, že keď sa stal dospelým, začal byť rodičom nevďačný a v súvislosti s otcom myslí na jeho smrť a v myšlienkach hovorí, že pravdepodobne zomrie na rakovinu ako jeho otec
• s manželkou sa veľmi háda, 15 ročná dcére je práve v puberte, poháda sa zo svokrovcami a rozhodne sa ísť bývať do záhradnej chatrče
• rieši tu niekoľko svojich vzťahov k ženám:

1. k mladému dievčaťu, s ktorým sa zoznámil v kúpeľoch
2. vzťah k Uršuli – vrahyňa, ktorá zabila svojho muža, vrátila sa z väzenia a žije s jeho priateľom Jánom Hodžom
3. ku jazykovej redaktorke Božidare, zaľúbi sa do nej

• do týchto spomienok na ženy vsúva spomienky na otca, tieto pasáže sú ovplyvnené Marcelom Prustom
• spomienky na otca: nemanželský syn, ťažké detstvo, vyučil sa za murára
• spomína si na rok 1918 keď Maďari strieľali na Devínsku Novú Ves guľometmi
• spomína ako sa otec prestal učiť po maďarsky
• spomienky končia a vracia sa k tomu že má tvorivú krízu
• rozhodne sa, že končí kríza a rozhodne sa napísať filmový scenár:
  • Don Juan zo Žabokrek
  • rozpráva tu príbeh 50 ročného rušňovodiča
  • rušňovodiča zobrazuje ako lascívneho človeka (dvojzmyselný) – zobrazil ho ako požiadavku, ktorú mu dala doba
  • do postavy Dana Juana vložil vlastné milostné vzťahy s 3 ženami (hore) a najmä sa sústredil na mladú ženu v kúpeľoch
  • vzájomné dotyky považuje za pokus oznásilnenie
  • mladá žena asi zavolá do kúpeľov brata, začína Dona Juana prenasledovať
• tu končia kapitoly o filmovom scenári
• záver románu: rozmýšľanie o smrti, pretože filmový scenárista nenachádza človeka, ktorý by mohol povedať pravdu o sebe a svete
• sú tu úvahy o samovražde, charakterizuje ju:

„ako pokus o zlikvidovanie neznesiteľnej prázdnoty“

• záver:

„Môj stav nie je skepsa ani hnev ani zúfalstvo, je to priam smrť, som zabitý človek“

• román sa dá čítať v rôznych rovinách (historický, akčný) – typické znaky postmoderny
• je plný autentičnosti, nadsázky a zveličovania (hyperbolizácia)