Cesta na Mesiac – Jules Verne

Cesta na Mesiac – Jules Verne 

Po dočítaní Cesty do stredu Zeme zo mňa odhodlanie prečítať zaradom všetko čo doma máme neopadlo. Nadšenie z diel Julesa Vernea však áno - Cesta na Mesiac pre mňa bola celkom sklamaním. 

Žáner: dobrodružný/sci-fi román
Rok vydania: 1865

Životopis autora si môžete prečítať v predchádzajúcej kapitole, nebudem sa opakovať - poďme si radšej vysvetliť to nízke hodnotenie. 

Hneď v prvej kapitole sa zoznamujeme s hrdinami knihy - predsedom Barbicanom a ostatnými členmi Gun clubu. Ako už názov napovedá, tento klub zastrešuje Yankeeov, ktorý vyrábajú zbrane, predovšetkým delá. Títo páni sú silní patrioti, smútia za vojnou Sever proti Juhu, lebo už nemôžu vyrábať zbrane, dokonca vymýšľajú z dlhej chvíle casusbellis - dôvody na vojnu. Asi už tušíte, kde pramení môj odpor ku knihe.

Predseda Barbicane zvolá snem klubu, chystá sa predniesť významné oznámenie. Tým je nápad vystreliť z dela guľu až na Mesiac. Nielen že celý klub je z nápadu nadšený a nevidí jediný dôvod, prečo by nemohol byť zrealizovaný, aj celá Amerika jasá. V ďalších kapitolách Verne zdĺhavo opisuje výpočty Cambridgeskej hvezdárne, kedy by strela mala byť vypálená (1. decembra nasledujúceho roku), dohady členov Gun clubu o rozmeroch a materiáli dela a gule, takisto o použitej výbušnine - a nakoniec o mieste umiestnenia dela (Florida). Potom spravia celosvetový crowdfunding, pretože výdavky na toto všetko presahujú rozpočet Gun clubu - a svet im naozaj poskytne peniaze.

Keď je už všetko prichystané, predsedovi Barbicanovi príde telegraf od Francúza Michela Ardana - žiada, aby bol zavretý do gule a aby v nej pristál na Mesiaci. Nápad sa spočiatku predsedovi nepozdáva, no Michel už sedí na lodi smerom do Ameriky a na nič nedbá. Po osobnom stretnutí Michel predsedu ukecá - namiesto gule pošlú podlhovastú strelu a v nej aj Michela Ardana. 

Pri slávnostnom odlievaní dela je na mieste obrovský dav - tam je predstavená osoba Michala Ardana i jeho plány, ktoré sám obhajuje. Dav buráca a vrelo súhlasí - až na jedného. Proti Michelovi Ardanovi a predsedovi Barbicanovi vystúpi kapitán Nicholl, ktorý je dlhodobým Barbicanovým rivalom - počas vojny vyrábal protidelové štíty na lode (alebo také niečo). 

Lebo chlapské egá, nakoniec v strele skončia všetci traja. Sú úspešne vystrelení - no úspešne nepristanú. Po výstrele je nad Amerikou zamračené a preto sa guľa nedá pozorovať. Keď sú podmienky konečne dobré, členovia Gun clubu zistia, že guľa obieha okolo Mesiaca a nikdy nepristane. 

Tu prichádza druhá časť knihy - Okolo Mesiaca. Ocitáme sa s trojicou v delovej guli a vraciame sa pár dní v čase. Cestovatelia sa po výstrele takmer zrazili s malým asteroidom - jeho gravitačné pole vychýlilo dráhu strely. Kým vedci a pološialený Francúz obiehajú okolo Mesiaca, snažia sa aspoň ďalekohľadom pozorovať povrch Mesiaca a robia si poznámky. Po pár dňoch sa z frustrácie rozhodnú odpáliť rakety, ktoré mali zjednodušiť ich pristátie, dúfajúc, že sila rakiet ich pritiahne hlbšie do gravitačného poľa Mesiaca, ktoré už bude dostatočné silné na to, aby naň spadli. 

Bohužiaľ ale nevystihli ten správny moment - strela bola otočená zlým smerom a oni sa vracajú opäť na Zem. Po pár dňoch spadnú do oceánu neďaleko Kalifornie. Uvidí ich prieskumná loď, ktorá merala hĺbku vody. Kapitán lode upovedomí príslušné orgány a členov Gun clubu a tí strelu urýchlene vytiahnu. Všetci traja sú živí a zdraví a hrajú domino. 

Po tomto hrdinskom čine je trojica blahoslavená a Amerika celosvetovo uznávaná. 

Ak by som si musela vybrať fav postavu, bol by to kapitán Nicholl, pretože mi prišiel najpríčetnejší, no nakoľko sa kniha sústredila viac na fyzikálne poučky než na character development postáv, nejako výrazne ma neoslovila ani jedna z postáv.

ZA:

- teoretický podklad
- doslov Splnený sen písaný Jozefom Fraňom, kde vysvetľoval nedostatky Verného plánu a porovnával jeho cestu s reálnou cestou na Mesiac, uskutočnenou o sto rokov neskôr

PROTI:

- priveľa fyzikálnej a geografickej teórie, aj na úkor deja
- kecy typu "Ak by už niekto niečo také mal spraviť, tak určite Američan"
- žiadna postava, s ktorou by sa mladý čitateľ vedel stotožniť, všetko boli starí vedci
- extrémne pomalé odsýpanie deja
- sústredenie sa na detaily nepodstatné pre dej (vymenovávanie kráterov Mesiaca atď.)
- prechod medzi dvoma časťami knihy nebol plynulý

Ako som spomínala v úvode, tentokrát ma Verne sklamal a týmto dielom nijako neoslovil. Odhodlanie ma však neopustilo, a tak si nabudúce dáme do tretice Julesa Vernea, tentokrát jeho Cestu okolo sveta za 80 dní.