Slovo lásky – Janko Jesenský obsah

Slovo lásky – Janko Jesenský

Príbeh začína tým, že Čurínovi prišlo svadobné oznámenie-Elena Zakalíková a statkár Zeim sa budú brať. Bolo mu to jedno, no spomenul si na chvíle, aký bol do nej bláznivo zaľúbený, až bol hlúpy. V mysli sa mu vynorila spomienka na bál, kde videl Elenu bozkávať sa nejakým Nemcom.

V rozčúlení odišiel domov a tam jej fotku hodil do koša, ľúbostné listy spálil a prsteň, ktorý mal na prste zahodil v miestnosti. Jeho priateľ mu radil, aby Nemca vyprovokoval a pomstil sa tak, no on to zavrhol. Elena mu potom písala ospravedlňujúce listy, na ktoré jej neodpovedal. Chcel, aby sa aj ona trápila tak, ako on. Keď ho to prešlo, vybral jej fotku z koša i prsteň našiel, iba tie spálené listy ho trápili. Každý večer chodieval k ich domu a sledoval okná, či ju neuzrie. Spomínal, ako Elena hrávala na klavíri Chopina.

Vtedy jej tvrdil, že len čistá láska je tá pravá. Raz ju uvidel v divadle, ale chcel za ňou ísť, ale nemohol. Ona sa na neho viackrát pozerala. Jedného dňa, keď padal sneh, uvažoval o tom, ako sa vydáva. Povedal si NECH. Cez okno vo svojej izbe sledoval zaľúbencov, ako sa k sebe túlili a prišlo mu to veľmi smiešne. Sadol si za stôl a písal.

Odrazu niekto stisol kľučku na dverách, predstavil si, že je to Elena. A naozaj stála vo dverách v celej svojej kráse. Žiadala ho vrúcne o odpustenie, tvrdila mu, že len jeho miluje. Hovorila mu, ako ho videla stáť pred ich domom a spýtala sa ho: „Prečo neodpúšťať?“, láska odpúšťa všetko. Čurín cítil, že to myslí vážne a naozaj ho ľúbi. Spýtal sa jej, či prišla len po odpustenie, ale ona, že nie, že prišla si po jeho lásku, ako to bolo kedysi. Spolu sa chytili za ruky a zrejme jej odpustil a dal, po čom túžila.

Hlavná myšlienka

Ak má človek v srdci čistú lásku, dokáže milovanej osobe odpustiť.