Svätopluk (epos)

Svätopluk (1833)

– prvý slovenský národný hrdinský epos, ide o prvé umelecké spracovanie časti slovenkých dejín; zobrazil boj dvoch svetov: germánskeho a veľkomoravského; opísal konflikty medzi bohmi a ľuďmi; rozviedol obrazy zrady, nenávisti a pomsty;

– kompozícia: 12 spevov;

– základné myšlienky: boj za slobodu Slovákov; autor vyzdvihuje cenu osobnej a národnej slobody, vlastenectvo, humanitu Slovákov, pracovitosť, mierumilovnosť; stavia sa proti dobyvačnosti nepriateľov, odsudzuje otroctvo;

– postavy:

1. historické – Svätopluk, sv. Cyril, Karolman, Slavomír (vodca Slovanov), Slovania
2. vymyslené – Britwald (nemecký rytier), Adelaida (dcéra Karolmana), kresťanský Boh, Černobog (pohanský boh)

– ústrednými postavami sú Svätopluk a Slovania – kolektívny hrdina; Slovania sú pracovití, mierumilovní, volia radšej hrdinskú smrť ako život v otroctve;

– dej: autor vychádza z konkrétnych historických faktov z 9. stor.; Východofranská ríša sa snažila podmaniť si slovanské kmene žijúce na Veľkej Morave; Svätopluk vydáva Rastislava Nemcom, ktorý ho uväznia a oslepia; neskôr je uväznený aj sám Svätopluk;

– Karolmanovi sa vo sne zjaví Boh a prikáže mu oslobodiť Svätopluka; Karolman ho oslobodí, no Svätopluk musí sľúbiť, že bude s Nemcami spolupracovať; Karolman dohodu spečatí tým, že Svätoplukovi sľúbi za ženu Adelaidu;

– Karolman na počesť Svätopluka vystrojí veľkú hostinu a rytierske hry, na ktorých Svätopluk všetkým rozpráva o pôvode Slovanov a stretáva sa aj s rytierom Britwaldom;

– Svätopluk spolu s nemeckým vojskom odchádza za Dunaj bojovať proti Slovanom, s polovicou vojska útočí na Devín a prichádza za vodcom Slovanov Slavomírom s požiadavkami Nemcov; Slavomír ponúkne Svätoplukovi kráľovskú korunu, ak sa pridá k Slovanom a pomôže im poraziť Nemcov; Svätopluk ponuku prijíma a zostáva pri svojich rodných;

– vojská sa stretnú v rozhodujúcej bitke, v osobnej bitke zvíťazí Svätopluk nad Britwaldom a plní Božiu vôľu – založí veľké kráľovstvo Slovanov;

– epos Svätopluk má viaceré znaky antického eposu:

– začína propozíciou (naznačením zámeru autora a témou), invokáciou (vzývanie múzy, vyššej moci); toto vzývanie múzy sa opakuje aj pred kľúčovými miestami eposu; dej potom nasleduje in medias res (vpadnutie priamo do stredu udalosti)

– na začiatku každého spevu je krátky obsah spevu napísaný prózou; epos sa vyznačuje epickou šírkou (podrobný opis súboja Svätopluka s Britwaldom; veľa postáv; spád deja spomaľujú odbočenia napr. Svätoplukovo rozprávanie o pôvode Slovanov); v epose je veľa ustálených epitet a prirovnaní;

– do deja vstupujú aj bohovia, nie však priamo (ako v antike), ale prostredníctvom snov, oznamujú postavám svoju vôľu; epos je napísaný časomernýmhexametrom (6-stopovým veršom) v bernolákovčine;

– epos sa líši od antického eposu tým, že autor zobrazuje kolektívneho hrdinu (celý národ); postavy sa rozhodujú podľa potrieb národa; epos Svätopluk preložil do súčasnej slovenčiny Viliam Turčány;

Elégie

– témou žalospevov sú smutné udalosti z minulosti a biednosť slovenského národného života v prítomnosti; Hollý vyjadruje smútok a žiaľ nad vyhynutým a násilne vyhubeným slovanským obyvateľstvom, nad zradou a nesvornosťou, ktorá spôsobila pád Veľkej Moravy, nad odrodilstvom – Naříkaní Rastislava, Plač Matki Slávi nad sinami Svatoplukovími, Plač Matki Slávi nad odroďilími sinami;

Ódy

– sú zaradené do zbierky Pesňe; oslávil v nich historické i žijúce osobnosti slovenského národného života, dobrodincov, priateľov, známych, ako aj svetských a cirkevných predstavených (napr. Juraja Palkoviča, Antona Bernoláka), slovenkú prírodu, svoje okolie, rozlohu a veľkosť slovanstva v duchu obrodeneckých výkladov;

Idyly

– 21 idylických básní vydal J. Hollý pod názvom Selanky (z ruského slova selo = dedina); v týchto básňach prvýkrát do slovenskej poézie vstúpili slovenská príroda a slovenský ľud v podobe pastierov; autor píše o ich radostiach, túžbach, láske, niekedy smútku, o ich zvykoch, poverách a predstavách; postavy vedú spokojný život, venujú sa práci, spevu, zábave a hrám, žijú v rovnosti majetku a postavenia; sú to postavy hrdé a ušľachtilé; autor oslavuje a obdivuje obyčajného človeka žijúceho v slovenskej prírode; známe sú selanky Jaroslav, Miloslav, Vyvolávaní jara; v niektorých selankách oslávil aj významné osobnosti národného života.