Antigona – rozbor, dejový plán, obdobie, postavy

Antigona

1. Definujte drámu.
2. Definujte tragédiu.
3. Popíšte vonkajšiu kompozíciu drámy.
4. Popíšte vnútornú kompozíciu drámy – kompozičná osnova.
5. Určite lit. druh, lit. žáner a jazykovú formu diela Antigona.
6. Popíšte dejový plán Antigony.
7. Popíšte významový plán Antigony.
8. Charakterizujte postavy diela Antigona: Antigonu, Isménu, Kreona, Haimóna.

1. Dráma je literárny druh, je písaná dialogickou formou.

V dáme sa nachádza

dialóg je rozhovor dvoch alebo viacerých postáv

replika je prehovor jednej z postáv dialógu

monológ – ten patrí výhradne hlavnej postave, ako príklad možno uviesť známy monológ Hamleta: „Byť či nebyť – kto mi odpovie...“

Dialóg je nositeľom napätia, prostredníctvom neho sa vytvára charakter postavy, keďže v dráme nie je rozprávač.

Dramatické žánre sú: tragédia, komédia, činohra, muzikál, opera, opereta, bábková hra, rozhlasová hra, televízna hra, film, divadlo.

2. TRAGÉDIA

– slovenský archaický názov – trúchlohra

• najstarší dramatický žáner
• hlavný hrdina je silný jedinec, ktorý napriek výnimočným schopnostiam nie je schopný zvíťaziť nad nepriateľmi alebo nepriazňou osudu a musí zahynúť
• hrdina bojuje s nepriateľskými silami, pôvodne to boli bohovia a osud, neskôr spoločenské predsudky, nespravodlivosť, spoločenský útlak
• je to dramatické dielo zavŕšené smrťou hlavného hrdinu a neraz i ďalších postáv

Konflikty v tragédii bývajú:

• mravné (láska, nevera, pomsta)
• politické (boj o moc)
• sociálna
• náboženské

3. VONKAJŠIA KOMPOZÍCIA DRÁMY

- dejstvá – časti oddelené dvíhaním a spúšťaním opony, mení sa javisko, v súčasnosti sa scéna môže meniť aj tak, že je otočné javisko

- výstupy – je to časť dejstva, v ktorom prichádza ďalšia osoba alebo jedna, prípadne viac osôb odchádza, teda mení sa počet osôb na javisku

4. VNÚTORNÁ KOMPOZÍCIA DRÁMY

Klasická tragédia mala 5 dejstiev, ktoré sa väčšinou obsahovo kryli s piatimi časťami kompozičnej osnovy.

1. expozícia – úvod – predstavuje sa prostredie, prichádzajú postavy, naznačuje dej
2. kolízia – zauzlenie – zápletka – objavuje sa udalosť alebo čin, ktorý skomplikuje vzťahy postáv
3. kríza – vyvrcholenie - zrážka medzi postavami
4. peripetia – obrat deja, nečakaný zvrat
5. rozuzlenie (v tragédii – katastrofa – trest, tragické ukončenie konfliktu, v komédii happy end – šťastný koniec

Až v 20. storočí prestali autori nadväzovať na túto tradíciu. Dnes sa hrajú aj kratšie hry 2-3 dejstvové. Jednodejstvové hry sa nazývajú aj jednoaktovky (akt = dejstvo).

5. Literárny druh

Lit. druh – dráma, žáner – tragédia, forma – dialogická reč

6. Dejový plán

Antigona sa stretne so sestrou Isménou a hovorí jej o tom, ako Kreon dal Eteokla slávnostne pochovať, so všetkými poctami, tak ako káže mrav, a tým mu zabezpečí úctu tieňov v podsvetí. Polyneika však nesmie nikto prikryť zemou a ani oplakať. Nech ho nepochovaného zohavia a zjedia psy a dravé vtáky. Tento zákaz platí aj pre Antigonu, hoci je snúbenicou Kreonovho syna Haimóna. Trest za porušenie Kreonovho príkazu je smrť ukameňovaním. Antigona chce brata pochovať napriek Kreonovmu zákazu a prosí Isménu o pomoc. Isména jej pripomína previnenie otca Oidipa, jeho oslepenie, matkinu smrť, smrť oboch bratov a to, že už len ony dve sú nažive a ak porušia príkaz, aj ony zomrú. Isména chce Kreonov príkaz dodržať.

Za Kreonom prichádza strážnik a oznamuje mu, že niekto pochoval Polyneika. Zistili, že to bola Antigona. Antigona sa obhajuje tým, že dodržiava nepísané, pevné božské zákony, ktoré sú platné večne a hovoria nám, že mŕtvemu máme vzdať úctu a pochovať ho. Občania Téb schvaľovali jej čin, len sa báli prehovoriť pred kráľom Kreonom. Prichádza Isména, ktorá tvrdí, že sa tiež zúčastnila na pohrebe a chce zomrieť, lebo nechce žiť bez Antigony. No Antigona poprie, že by bola aj Isména vinná. Isména sa pýta Kreona, či chce usmrtiť synovu nevestu. Kreon odmieta takú nevestu pre syna, ktorá ho neposlúcha.

Za Kreoonom prichádza jeho syn Haimon. Hovorí otcovi, aby konal rozvážne. Hovorí mu aj to, že ľudia nesúhlasia s jeho rozhodnutím, ale boja sa mu to povedať. Ľudia stoja na strane Antigony, že pochovala brata. Hovorí otcovi, aby si nemyslel, že len on je najmúdrejší a že mu nič neuberie zo slávy, ak sa dá poučiť inými. Kreon sa ohradil, že sa predsa nedá poučovať niekým mladším. Haimon vyčíta otcovi, že porušuje platnosť božích zákonov. Kreon hovorí synovi, že sa Antigonou neožení a že Antigona zomrie. Haimon mu na to odpovedá, že teda niekto ešte zomrie spolu s Antigonou. Kreon to berie ako vyhrážku.

Kreon dá Antigonu zaživa zamurovať do kamennej hrobky s trochou jedla. Smrť hladom sa pokladala za hriešnu a preto dávali odsúdeným trocha jedla, aby sa nezdalo, že zahynuli hladom.

Za Kreonom prichádza veštec Teiresias a vyzýva ho, aby konal s rozvahou a pustil Antigonu, lebo za jej smrť zaplatí smrťou niekoho z vlastnej krvi. Kreon si uvedomí, že veštec nikdy neklamal a tak ho poslúchne. Zoberie sluhov, čakany a ide na lúku za mesto vypustiť Antigonu z kamennej hrobky. Uvedomí si, že treba dodržiavať platné božie zákony. Kreon ide najprv pochovať Polyneikovo telo, potom ide k hrobke, odvalili kameň a vošli do podzemia a našli tam obesenú Antigonu na závoji. Haimon, keď uvidel mŕtvu Antigonu, najskôr chcel mečom zabiť otca, ten sa však uhol a tak Haimon obrátil meč proti sebe a prebodol sa. Sluha to ide oznámiť Kreonovej manželke Euridike, tá sa prebodne. Euridika už prišla predtým aj o staršieho syna Megarea, ktorý sa obetoval vo vojne Téb s argejským vojskom. (Veštec Teiresiac poradil, ako možno vo vojne zvíťaziť, a to tak, že ak Megarea skočí z hradieb, zachráni mesto.)

Kreon si uvedomí svoju vinu, aj to, že len rozvaha prináša šťastie, treba si ctiť božie zákony. Nadutých ľudí prikvačí trest a až do staroby sa treba učiť.

7. Významový plán

Kráľ Kreon rozhodol o tom, o čom mu neprináleží rozhodovať, lebo bohovia už dávno predtým žiadali od ľudí, aby mŕtve telo človeka nezostalo nepochované.

8. Charakteristika postáv

ANTIGONA

Dá prednosť povinnosti voči bohom, tradíciám, rodine pred vlastným šťastím a životom.

Je sestrou mŕtvych bojovníkov o Téby: Eteokla (po smrti uctievaného obrancu mesta) a Polyneika, ktorého nový kráľ Téb považuje za nepriateľa.

Antigona je typická staroveká postava – tragická postava – s výnimočnými vlastnosťami, nepristúpi na žiadny kompromis, je odvážna, charakterovo stojí oveľa vyššie ako jej ustráchaná sestra Ismena.

Staroveká hlavná postava vždy trpí v dôsledku vlastného rozhodnutia alebo viny a vždy umiera. Jej smrť má vždy symbolický význam, je to vždy smrť obete. Divák alebo čitateľ po smrti antickej tragickej postavy zažíva katarziu – citovú alebo duševnú očistu. Kladná postava má vždy proti sebe postavu s opačným charakterom (Kreon, zlostný a nespravodlivý).

Antigona je antická postava vnútornej sily, rešpektuje natoľko božie zákony, že sa postaví proti vôli kráľa aj za cenu smrteľného nebezpečenstva. Presadzuje svojím postojom nepísané zákony a riskuje život, keď chce žiť tak, ako to vyžadujú božia zákony. Nezamýšľa sa nad tým, že svojím odhodlaním prinesie zármutok ľuďom, ktorí ju milujú. Je ovládaná svojím osudom, musí konať tak, ako koná. (Osud riadi človeka, neubráni sa tomu, čo mu je určené – viď Oidipus). Napriek tejto stránke ju autor stvárnil ako citlivú, milujúcu dievčinu, smútiacou nad svojou nenaplnenou láskou a nad tým, že sa nikdy nestane nevestou svojho snúbenca Haimóna.

Je natoľko silná, že odmietne pomaly umierať v zamurovanej cele a obesí sa na svojom závoji skôr, než ju stihne Haimón vyslobodiť. Je obeťou kráľa, ktorý rozhodol o tom, o čom mu neprináleží rozhodovať, lebo bohovia už dávno predtým žiadali od ľudí, aby mŕtve telo človeka nezostalo nepochované. Jej smrť a smrť Kreonových blízkych zmení krutého kráľa.

KREON

Nový kráľ Téb, brat nebohej Antigoninej matky Iokasty. Neľútostný, nehľadiaci na názor iných ľudí a na zvyklosti predkov. Je protipólom Antigony, ale aj svojho syna Haimóna. Preceňuje sám seba a svoj úsudok a postaví ho nad boží zákon. Zakáže pochovať človeka, hoci jeho bohovia mu to prikazujú. Nechce zmeniť svoje rozhodnutie, nechce pripustiť, že sa pomýlil. Je pyšný, podceňuje rady veštca a syna Haimona. Myslí si, že je majiteľom krajiny, ktorej vládne. Neustúpi, ani keď mu syn Haimón povie, že ak umrie Antigona, viac neuvidí ani jeho. Nedá na rady ani ľudí z Téb. Je zbabelý dať príkaz, aby Antigonu popravili. Myslí si, že neponesie vinu za jej smrť, keď ju dá len zavrieť s trochou jedla do hrobky. V poslednej chvíli poslúchne radu veštca (keď mu povie, že za smrť Antigony bude pykať smrťou niekoho z vlastnej krvi) a spolu s náčelníkom zboru pochová Polyneika, ktorého mŕtvola bola zase pohodená na lúke. Ponáhľa sa k skalnému hrobu, chce oslobodiť Antigonu, no tá je už mŕtva. Je pri nej jeho syn Haimón, ktorého Kreon ešte aj v hrobke hreší za to, že prišiel k väzenkyni. Haimón otvor hrobky privalí kameňom, chce ostať s Antigonou. Kreon s ľuďmi odvalia kameň. Haimon napadne Kreona mečom, Kreon utečie, Haimon sa prebodne. Kreon prináša mŕtve telo Haimona do paláca. Jeho manželka Eurydika si vezme život – prebodne sa nožom. Kreon bol za svoje zlé rozhodnutie a tvrdohlavosť a pyšnosť potrestaný smrťou syna, manželky, duševným utrpením a stratou rozumu.

HAIMON

Rozvážny, mierny, milujúci Antigonin snúbenec. Snaží sa obmäkčiť svojho neústupčivého otca. Nepáči sa mu, že otec vládne tak, že nerešpektuje nikoho okrem seba – upozorňuje ho, že občania Téb majú iný názor. Otec ho nechce poslúchnuť, nebude sa vraj učiť od mladšieho. Aj keď vie, že otec vyžaduje absolútnu poslušnosť, pokúsi sa zachrániť svoju snúbenicu Antigonu, ale prichádza do skalnej hrobky neskoro – Amtigona už bola mŕtva. Keď sa tam objaví otec a vyčíta mu, že sa chce zamurovať v hrobke, vytasí na orca meč. Otec ujde z hrobky, Haimon sa pritúli k telu Antigony a prepichne sa mečom. Jeho krv pokropila bledú tvár mŕtvej snúbenice.

ISMENA

Ústupčivá, nevýbojná sestra Antigony. Nechce pomôcť Antigone pochovať brata, bojí sa. Nie je taká rozhodná ako Antigona, rešpektuje nariadenia kráľa. Nechce už ďalšiu smrť. Pokúsi sa prihovoriť u kráľa za Antigonu, ale neuspeje. Po odsúdení Antigony na smrť chce zomrieť s ňou, nemá už pre koho žiť.