Rozlúčenie – Ľudovít Štúr

Ľudovít Štúr

(1815 – 1856)

• vedúca osobnosť mladej romantickej generácie,
• kodifikátor spisovnej slovenčiny spolu s Hurbanom a Hodžom (1843),
• jazykovedec, politik, básnik,..
• diela:
  • Náuka reči slovenskej,
  • Spevy a piesne,
  • Nárečja slovenskô alebo potreba písaňja v tomto nárečí.

Rozlúčenie (1841)

• z básnickej zbierky Dumky večerní,
• pôvodne napísaná češtinou.

Literárna forma: poézia

Literárny druh: lyrika

Literný žáner: lyrická báseň, elégia – žalospev (smutná báseň)

Hlavná postava: lyrický hrdina – mládenec

Téma: rozlúčenie s milou

Idea: láska k vlasti (vlasť prednejšia ako osobné vzťahy) = zrieka sa osobného šťastia pre vyššie ciele

Umelecké prostriedky:

Epiteton: svetských slastí, krásna tvár, z mládenca smutného, zlý svet,..

Prirovnanie: pevný ani skala

Metafora: chovala pod lipou, spevmi dojčila, rodina je v strasti, búrky čakajú na neho,..

Epizeuxa: nikdy, nikdy

Anafora – opakovanie toho istého slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov: ktorého

ktorého

Symbol (z gréčtiny znak, označenie) vzniká na základe zaužívaného označenia:

Tatra – Slovensko, hrom/ búrka/ blýska sa – nebezpečenstvo, hrozba

Romantizmus

• patria sem autori štúrovskej generácie,
• umelecký smer, ktorý v tvorbe presadzuje slobodnú tvorivosť,
• kladie dôraz na ľudovú tvorbu (ľudovú slovesnosť) a uplatňuje sa v ňom subjektívna stránka umelcovho vzťahu ku skutočnosti,
• romantický hrdina je individualista, vzdoruje osudu a pomáha ľudu,
• nad osobnými citmi víťazí láska k vlasti, k národu,
• hlavný literárny druh je lyrika,
• rozpor medzi snom a skutočnosťou,
• obdobie romantizmu je v slovenskej literatúre späté s národným obrodením.