Slávy dcera (Ján Kollár)

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: gamcak47 (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 13.12.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 722 slov
Počet zobrazení: 1 339
Tlačení: 79
Uložení: 78

Slávy dcera (Ján Kollár)

Ján Kollár je jedným z najznámejších slovenských autorov. Narodil sa na konci 18. storočia v Mošovciach (okolie Martina). Jeho cesta k vzdelaniu bola veľmi komplikovaná, nakoľko jeho otec chcel mať zo svojho syna obyčajného gazdu. Mladý Kollár si musel sám zaplatiť štúdium na kremnickom gymnáziu a neskôr odišiel študovať do nemeckej Jeny. Svoju mladosť opísal v diele s názvom Pamäti z mladších rokov života.

V Jene Kollár pozoroval nemeckú mládež, ktorá otvorene hlásala vôľu zjednotiť všetky nemecké krajiny. Spolu so skúmaním slovanskej histórie a jazykov to bol rozhodujúci faktor, ktorý u Kollára naplno prebudil slovanské cítenie. Videl totiž národ so slávnou minulosťou, ako s ťažkosťami prežíva pod nadvládou iných kultúr. Najmä na Slovensku a v Česku bol každý náznak či pokus o pozdvihnutie Slovanov tvrdo potlačený a kruto potrestaný.

Mimoriadne dôležitým prvkom v Kollárovych dielach sa stala jeho milá, Friderika Schmidtová, s ktorou sa zoznámil počas štúdií. Prvýkrát sa objavuje v diele Básne Jána Kollára, tak ako aj neskôr pod prezývkou Mína.

Na túto zbierku Kollár nadviazal svojim najvýznamnejším dielom z roku 1824 (v roku 1832 bolo doplnené do konečnej podoby), ktoré vyšlo pod názvom Slávy dcera. Ide o rozsiahlu lyricko-epickú skladbu, ktorá sa skladá z predspevu a piatich spevov pomenovaných podľa riek – Sála; Labe, Rén, Vltava; Dunaj; Léthé; Acheron (posledné dve sú rieky v podsvetí podľa gréckej mytológie).

Predspev je najdôležitejšou časťou celej skladby nielen z obsahového, ale aj umeleckého a ideového hľadiska. Napísaný je charakteristickým tzv. časomerným elegickým distichon, čo je zložený daktylský hexameter a pentameter. Hexameter je dlhší, úplný šesťstopový verš, v ktorom sa strieda daktyl spondej. Pentameter je naopak kratší, neúplný šesťstopový verš, kde 3. a 6. stopa sú neúplné. Atmosféra predspevu je smutná (elegická), autor plače nad údelom Slovanov. Kritizuje národy, ktoré pohlcujú ostatné, napríklad Nemcov (Lužických Srbov), či Angličanov (Indov).

Epická časť ostatných častí je hmlistejšia, prerývaná autorovymi úvahami či myšlienkami. Bohyňa Slovanov Sláva sa sťažuje ostatným Bohom, aký ťažký údel nesú Slovania, koľko nespravodlivostí na nich bolo vykonaných. Bohovia preto rozhodnú, že stvoria ideál slovanskej budúcnosti v podobe dcéry Slávy (odtiaľ názov). Kollár tento symbol stelesnil v Míne, ktorú napriek tomu, že so Slovanmi mala pramálo spoločné, vykreslil ako dokonalú slovanskú ženu.

V prvom speve autor vyznáva lásku k Míne, opisuje jej krásu a svoje srdce rozdeľuje na dve polovice – jednu, ktorá ľubi ženu a druhú, ktorá ľúbi vlasť. Druhá časť, nazvaná Labe, Rén, Vltava, opisuje prechádzanie autora krajinami utláčaných národov. Vyslovuje názor, že vlasť nie je hmotná, uchopiteľná krajina, ale to, čo ľudia nosia v srdci.

V Dunaji prejavuje optimizmus v otázke budúcnosti Slovanov, ktorí by sa mali stať uznávaným národom. Túži sa opäť narodiť, keď sa táto predstava stane skutočnosťou. Štvrtá časť, Léthe, je opisom prechodu autora v sprievode údajne mŕtvej Míny slovanským nebom. Autor doň umiestňuje všetkých tých ľudí, ktorí svojimi činmi za svojho života prispeli k samobytnosti Slovanov. Tí, ktorí svoju vasť zradili, prípadne Slovanom škodili, sú poslaní do slovanského pekla, o ktorom je posledná, piata časť s názvom Acheron (cit.: „Peklo zrádcům, nebe Slavům věrným!“ časť 645, posledný riadok).

V celom diele je cítiť nabádanie k aktivite, národnému cíteniu, hrdosti. Autor demonštruje svoje súčasné lásky k Míne i vlasti, ktoré postupom času splývajú.

Kollárova tvorba pokračovala napríklad dielom O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými, kde predstavil svoj plán oslobodenia Slovanov. Získal si však viacerých odporcov, pretože uznával iba štyri spisovné jazyky, medzi ktorými nebola slovenčina (iba českoslovenčina) a tak sa mu postavila i mladšia generácia usilujúca o kodifikáciu spisovného slovenského jazyka.

Ján Kollár zomrel v roku 1852 vo Viedni, jeho telesné pozostatky boli na začiatku ďaľšieho storočia slávnostne prevezené do Prahy.

Môj názor na dielo

Celý text bol na môj vkus veľmi dlhý vzhľadom na jeho náročnosť. Predovšetkým spevy som považoval za takmer nečitateľné, takže poriadne som prečítal iba predspev Slávy dcery, ktorý je najvýznamenejšou časťou celého diela. Myšlienky autora som v ňom v niekoľkých prípadoch dokázal pochopiť aj sám, čo som považoval za úspech. Osobne sa mi páčila aj použitá básnická forma (elegické distichon), najmä v úvodných riadkoch predspevu.

Bibliografické údaje

Knihu som našiel na internete v Zlatom fonde denníka SME, ktorý sa nachádza na internetovej adrese zlatyfond.sme.sk. Dielo zdigitalizoval Martin Odler. Bibliografické údaje pôvodného (knižného) diela (uvedené na internetovej stránke):

Vydavateľ: Slovenský Tatran

Rok vydania: 2001

Miesto vydania: Bratislava

Otázky pre spolužiakov

  • Z akých častí sa skladá Kollárovo dielo Slávy dcera?
  • Akou básnickou formou je napísaný predspev Slavy dcery?
  • Prečo Kollár v Slávy dcere rozdelil svoje srdce na dve polovice? (Aké dve veci Kollár miloval?)
  • Podľa čoho Kollár rozdelil ľudí do Léthe (slovanské nebo) a Acheron (slovanské peklo)?
  • V ktorom storočí prežil Ján Kollár drvivú väčšinu svojho života? Bolo to v prvej, alebo druhej polovici tohto storočia?
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Povinné čítanie – stredné školy a gymnázia (Obsahy diel)



Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.029 s.
Zavrieť reklamu