Na západe nič nové – Erich Maria Remarque

Na západe nič nové – Erich Maria Remarque

Medzivojnová literatúra – Nemecko

Literárny druh a kompozícia: román, 12 kapitol

Bibliografické údaje:

originál: Im Westen nichts Neues (1929)

vydavanie: Slovenský spisovateľ, 2007, preložil Milan Žuffa

počet strán: 150

Poloha deja v časopriestore: západný (francúzsko-nemecký) front v 1. svetovej vojne

Hlavné postavy:

Paul Bäumer (rozprávač), Stanislav Katczinsky (40), Albert Kropp, Müller, Leer, Haie Westhus, Detering (Paulovi bývalí spolužiaci), Tjaden (spolubojovník), Himmelstoss (tvrdý veliteľ)

Citáty: „Prvý granát, prvá explózia, trafila naše srdcia.“

„Sme tu, aby sme chránili našu vlasť. Ale Francúzi sú tu tiež, aby chránili svoju vlasť. Tak kto má pravdu?“

„Až nemocnica ukazuje, čo je to vojna.“

Môj názor: Pôsobivý obraz absurdnosti a zbytočnosti vojny, drastických pomerov v zákopových líniách na západnom fronte. Tragické osudy hlavných i vedľajších postáv poukazujú na nespravodlivosť vojny, v ktorej umierajú nevinní ľudia, ktorí vojnu nevyvolali.

Dej:

Na začiatku rozprávač v prvej osobe Paul Bäumer retrospektívne opisuje svoje začiatky:

• Celú triedu naverboval pokrytecký učiteľ Kantorek, sám potom šiel do vojny nerád.
• Šikanujúci veliteľ z kasární Himmelstoss, prichádza neskôr na front a zmieria sa.
• Smrť spolužiaka Kemmericha, ktorého trafili do nohy a museli mu ju amputovať.

Predstavuje tiež svojich priateľov: skúseného a vynaliezavého Katczinského, duchaplného Alberta, vzdelaného Müllera, žrúta Tjadena, záletníka Leera, siláka Haieho a ďaľších.

Opisuje svoje pôsobenie na západnom fronte: delostrelecké prepady, plynové útoky, akcie s kamarátmi (za Francúzkami za riekou, krádež husí). Počas dvojtýždňovej dovolenky sa vracia domov k rodine a chorľavej mame, „vonkajší“ svet je však už Paulovi cudzí.

V tábore na Vresovisku stretáva zajatých Rusov, s ktorými súciti a uvažuje, prečo sú to vlastne nepriatelia. Po návrate na front zabíja prvého vojaka v boji muž proti mužovi, ktorému sa potom neúspešne pokúša pomôcť a odčiniť tak svoj skutok. Relatívne pokojnú službu v opustenej dedine vystrieda návrat do boja, Paulovo a Albertovo zranenie. Spoločne cestujú nemocničným vlakom do katolíckej nemocnice, kde žiaľ Paulovmu priateľovi musia amputovať nohu.

Paul sa vracia na záverečný rok vojny na front. Postupne prichádza o svojich priateľov – Detering dezertuje a chytia ho, Müllera zasiahne raketa, Leera letiaca črepina. Spojenci nasadzujú do boja účinné tanky, nemecká porážka je neodvratná. V lete 1918 umiera zranený Katczinsky: ako ho Paul niesol k sanitárom, smrteľne ho trafil úlomok do krku. Po tomto sa Paul stáva ľahostajný k svojmu osudu, chápajúc náročnosť ba až nemožnosť návratu do bežného života.

Autor záverečným komentárom konštatuje Paulovu smrť so spokojným výrazom v tvári. Správa z frontu sa však o tomto úmrtí nezmieňuje: „na západe nič nové“.