Kliment – Život svätého Konštantína

Kliment – Život svätého Konštantína

Zaradenie diela

Stredoveká prozaická literatúra zo staroslovienskeho obdobia. Dielo patrí medzi dve tzv. Moravsko-panónske legendy.

Charakteristika legendy

Legenda je stredoveký epický žáner s náboženskou tematikou, napísaný vo veršovanej alebo prozaickej forme. Obsahuje životné príbehy svätcov so zázračnými a fantastickými prvkami. Pripomína povesť, pretože opísané udalosti majú svoj reálny základ. Zázračné prvky však zohrávajú väčšiu úlohu ako v povesti. Legenda je umeleckým výrazom kresťanskej pokory.

Dôležitá poznámka: Dielo sa pridŕža faktov a skutočných udalostí, takže nejde o typickú legendu s veľkým množstvom fantazijných prvkov.

Vznik diela

Dielo napísal žiak Konštantína a Metoda menom Kliment, pravdepodobne po tom, ako z Veľkej Moravy odišiel do Macedónie. Predpokladá sa, že tam napísal aj ďalšie diela o vierozvestcoch.

Život svätého Konštantína – základné informácie a rozbor

• Hlavná postava: Konštantín.
• Kompozícia: 18 častí.
• Štýl písania: Dielo je próza napísaná vznešeným rétorickým štýlom. Obsahuje rečnícke otázky, mnoho odkazov na Bibliu (citáty), prirovnania, kontrasty a podobenstvá.

Život svätého Konštantína – stručný obsah

Autor Kliment opisuje Konštantínovo detstvo, štúdiá a jeho charakter (nadanie, múdrosť, súcit s trpiacimi). Venuje sa jeho činnosti pred príchodom na Veľkú Moravu aj po ňom. Zachytáva tiež známu obhajobu slovanského jazyka ako bohoslužobného pred pápežským dvorom v Benátkach.

Dielo sa nevenuje iba náboženskej a jazykovej tematike, ale približuje aj spoločenskú situáciu na Veľkej Morave v druhej polovici 9. storočia.

Život svätého Konštantína – podrobný dej

Konštantínovo detstvo a vzdelávanie

Konštantín sa narodil ako posledný zo siedmich detí muža zo Solúna menom Lev, ktorý prísne dodržiaval Božie prikázania.

V detstve bol vedený k múdrosti a duchovnému životu. Zaujímavá je príhoda, keď ulovil krahulca a Boh mu ho odvial vetrom, aby si Konštantín neprivykol na pozemské, svetské veci.

Konštantín odchádza do Carihradu, kde získava všeobecné vzdelanie.

Filozofické a náboženské spory

Ďalšia príhoda (5. časť) opisuje hádku Filozofa s ex-patriarchom Jannesom, ktorý neuznával preukazovanie úcty svätým obrazom. Konštantín v rozprave zvíťazil.

V šiestej časti je opísaná hádka s Arabmi, ktorí sa čudujú, prečo kresťania uctievajú Boha ako Trojicu – Otca, Syna a Ducha.

Konštantín odchádza na Olymp za svojím bratom Metodom a oddáva sa životu s Bohom a knihami.

Misijné cesty a pôsobenie medzi Kozarmi

Cisár žiada Konštantína, aby zvestoval kresťanstvo Kozarom, ktorí váhajú medzi hebrejským a saracénskym náboženstvom. Konštantín odchádza do Chersonu, kde študuje gramatiku.

Presviedča Židov a vysvetľuje im náboženské témy, medzi ktoré patria:

• Svätá Trojica,
• Mojžišov zákon,
• Vykupiteľ a vyvolený národ,
• kult obrazov a rituálne predpisy,
• pravá viera a kresťanská morálka,
• Mohamed a pokrstenie.

Príchod Konštantína na Veľkú Moravu

Konštantín sa vracia od Kozarov do Carihradu. Krátko nato ho cisár Michal posiela do Rastislavovej ríše. Rastislav totiž prostredníctvom posolstva požiadal o učiteľa, ktorý by jeho národu vysvetlil kresťanské učenie.

V 15. časti Konštantín prichádza na Moravu, kde ho s veľkou úctou prijíma Rastislav. Konštantín prekladá cirkevný poriadok a učí ľud kresťanským procesiám.

Navštevuje aj panónske knieža Koceľa, kde rovnako šíri kresťanskú vieru.

Obhajoba slovanského jazyka v Benátkach

Konštantín v Benátkach naráža na odpor tzv. trojjazyčníkov, ktorí ako bohoslužobné jazyky uznávajú iba latinčinu, gréčtinu a hebrejčinu.

Konštantínovi sa však podarí rozpravu vyhrať a jeho protivníci zostávajú zahanbení. Pri obhajobe slovanského jazyka používa aj tieto argumenty:

• „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako?“
• „A tak vy nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché?“

Príchod do Ríma a schválenie slovanskej bohoslužby

V 17. časti Konštantín prichádza do Ríma, kde ho víta pápež Hadrián. Ten schvaľuje sloviensku bohoslužbu a posväcuje slovienske knihy.

Následne prikazuje biskupom Formosovi a Gondrikovi vysvätiť slovienskych učeníkov.

Konštantínova choroba a smrť

Konštantín ochorel a mnohé dni trpel neduhom. Uvidel znamenie, oddal sa Bohu a prijal meno Cyril.

Zomrel vo veku 42 rokov, 14. februára 869. Ešte pred smrťou sa pomodlil a žiadal Boha o odstránenie „trojjazyčného bludu“ zo sveta.

Bol pochovaný v chráme svätého Klimenta v Ríme po procesii hodnej i samotného pápeža.

Činnosť Konštantína a Metoda na Veľkej Morave

Práca Konštantína a Metoda na Veľkej Morave spočívala najmä v týchto oblastiach:

• Organizácia cirkvi – rozvoj cirkevného života.
• Budovanie školstva – rozvoj vzdelávania.
• Výchova vlastného duchovenstva – príprava kňazov a ďalších duchovných.
• Zavedenie občianskeho právneho poriadku.
• Písmo a jazyk – hlaholika a staroslovienčina.

Zaujímavosť: Staroslovienčina mala vyspelú gramatiku a vysokú štylistickú úroveň, takže sa mohla vyrovnať vtedy dominantným európskym jazykom – latinčine a gréčtine.

Čítal som túto verziu diela

Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda. Panonsko-moravské legendy.

Vydané spoločne nakladateľstvom Slovenskej ligy a L. Mazáča, Bratislava – Praha, 1934. Druhé vydanie.

Z cirkevnoslovanského textu, prepísaného zo staroslovienskej pôvodiny, preložil Dr. Ján Stanislav. Ilustroval Martin Benka.

Môj názor na dielo

Dielo nebolo príliš dlhé a dej bol miestami pomalý, no celkovo išlo o príjemný čitateľský zážitok. Zaujímavé boli najmä pasáže, v ktorých Konštantín diskutuje so svojimi protivníkmi a obhajuje svoje názory.