Starec a more (Ernest Hemingway)

Starec a more – Ernest Hemingway

Základná charakteristika

• autor: Ernest Hemingway
• napísanie: 1951, Kuba
• zverejnenie: 1952, USA
• krajina pôvodu: USA
• originál: The old man and the sea

Chronotyp

Krátky príbeh sa odohráva na Kube (a jej priľahlých vodách), kde Ernest Hemingway v čase napísania novely žil. Počas nočnej plavby na člne sa spomínajú svetlá Havany ako orientačný bod.

Pri mojej interpretácii diela som nenarazil na explicitnú zmienku o časovom umiestnení príbehu. Autor však hovorí o rádiu či motorových člnoch ako viacmenej bežných predmetoch, preto zrejme čas deja zodpovedá času napísania diela (polovica 20. storočia).

Postavy

Santiago je už starší, veľmi skúsený rybár. Jeho okolie ho rešpektuje, napriek tomu ale žije v chudobe a pomáha mu len jeho učeň a chránenec, chlapec Manolin.

Manolin je mladý chlapec, ktorý od svojich piatich rokov chodieval loviť ryby a pomáhať Santiagovi. Svojmu učiteľovi je veľmi oddaný a každodenne sa o neho stará.

Stručný obsah

Santiago už 84 dní nič neulovil. Prvých 40 s ním chodil aj Manolin, rodičia mu však prikázali chodiť s loďou, ktorá má viac šťastia. Verný chlapec ale i tak každý deň poskytuje pomoc a stravu svojmu učiteľovi a priateľovi v jednom.

Na 85. deň starý rybár plánuje ísť loviť do vzdialenejších vôd Golfského prúdu, pretože má predtuchu veľkého úlovku. Svoj plán prezradí i Manolinovi, ten však s ním ísť nemôže, iba mu pomôže s prípravami na cestu a zaobstaraním čerstvých sardiniek na návnady.

Po krátkom pobyte na mori zbadá krúžiacu fregatku, ktorá mu signalizuje prítomnosť rýb. Ochvíľu na jednej z návnad zacíti chvenie a vie, že potenciálny úlovok je blízko. Santiago veľmi dúfa, že ryba zaberie, a napokon sa tak stane. Namiesto toho, aby ju však vytiahol na hladinu, začne korisť ťahať starého rybára aj s člnkom na šíre more. Skúsený lovec sa ale oceánu nebojí, cestou nazad si je istý. Dúfajúc v skoré unavenie ryby, ktorá musí byť poriadne veľká, nechá sa ťahať po mori. Celé dva dni a dve noci, takmer bez oddychu, musí držať lano ťahané rybou vlastným telom, z obavy pred jeho pretrhnutím, ktoré by hrozilo, ak by ho uviazal o čln a ryba by sebou prudko trhla.

Santiagove zásoby vody sa pomaly míňajú, stále ale verí vo svoje sily a konečný úspech. Stravu mu úspešne poskytuje oceán, nemá si ale ako oddýchnuť. Ľavú ruku prekonávajú kŕče, navyše si pri jednom z prudkých trhnutí lana poranil pri páde tvár.

Našťastie pre vyčerpaného rybára začne veľká ryba spomaľovať, dokonca vypláva i na hladinu a prezradí svoje obrovské rozmery. Starec však vie, že skutočná námaha ho ešte len čaká. Keď ryba začne konať pohyb po kružnici, pri pohybe smerom k člnu zakaždým skráti jej sprievodič. Napokon ju prevalí na bok a prebodne jej srdce harpúnou. Mŕtvu rybu, zanachávajúcu za sebou obrovskú krvavú škvrnu, priviaže o loď a s pomocou pasátu sa vydá na cestu do domovského prístavu.

Žiaľ, krv prilákala žraloky. Prvého Santiago zabil harpúnou, ďaľších nožom. O obe zbrane však pritom prišiel a žraloky už odtrhli z koristi značnú časť mäsa. Keď ich príde celá svorka, v zúfalom boji o záchranu svojej ryby ich Santiago mláti kyjom i časťou kormidla, ktoú vytrhol zo svojho člnu. Zakrátko je ale povšetkom a starec vpláva do prístavu len s takmer šesťmetrovou chrbticou.

Polomŕtvy od vyčerpania sa doteperí do svojej chatrče a zaspí. V takom stave ho nájde Manolin, ktorý sa pod vplyvom okolností rozplače. Ostatní rybári i turisti však obdivujú i kostru mŕtveho tvora.

Citáty

„‚Ale človek nie je stvorený na porážku,‘ povedal nahlas: ‚Človeka možno zničiť, ale nie poraziť.‘“

„‚Poloryba,‘ povedal nahlas. ‚Ryba, ktorá si bola. Ľutujem, že som sa vypravil tak ďaleko. Zničilo nás to oboch.“

„A čo ťa porazilo? opýtal sa sám seba. ‚Nič,‘ odpovedal si nahlas. ‚Pustil som sa príliš ďaleko.‘“

Analýza

Sám Hemingway uvádza, že sa snažil o stvorenie skutočného starca, skutočného chlapca, skutočného mora, skutočnej ryby a skutočných žralokov – a teda ak sa mu to podarilo, môžu symbolizovať mnoho vecí.

Najbežnejšia interpretácia diela spočíva v chápaní hlavných objektov ako symbolov:

• starec Santiago človek a jeho dôstojnosť
• veľká ryba príroda okolo nás
• žraloky zlo okolo nás

Santiagov hon na marlína a snaha o úspešný návrat poukazuje na ľudskú silu (fyzickú i psychickú) a nezdolnosť. Stratu ryby starec prijíma viac s pokorou ako hnevom, uvedomujúc si potrebu človeka žiť s prírodou v harmónii. Ako celok preto možno toto dielo chápať ako epickú metaforu, alegorické zobrazenie ľudstva, človeka a jeho miesta v prírode.

Celé dielo je napísané v on-rozprávaní (v 3. osobe). Rozprávač je vševedúci, oboznamuje čitateľa so starcovými myšlienkovými pochodmi a úvahami, ktoré vlastne tvoria oporu príbehu. Samotný „priamy“ dej je jednoduchý a krátky (o to však silnejší).

Môj názor

Hemingwayova novela vo mne zanechala hlboký, veľmi pozitívny dojem. Najskôr vykreslila Santiaga ako dobráckeho starého muža, ktorý už má svoje najsilnejšie roky za sebou a je prakticky odkázaný na pomoc chlapca Manolina. V skutočnosti však šlo len o prípravu o čo najpôsobivejšie opísanie starcovej odhodlanosti, odvahy a vytrvalosti, i jeho mentálnej sily ako takej. Tá sa napokon naplno prejaví, keď strata ťažko vybojovanej koristi v ňom primárne nevyvoláva pocity hnevu, ale skôr pokory.