Výklad literárneho diela Starec a more

Starec a more – Ernest Hemingway

Starec a more je novela, posledné, najznámejšie dielo amerického prozaika tzv. „stratenej generácie“ E. Hemingwaya, ktoré bolo v roku 1953 ocenené Pulitzerovou cenou a o rok neskôr sa zaslúžilo o udelenie Nobelovej ceny za literatúru svojmu autorovi.

Ernest Miller Hemingway sa narodil 21. júla 1899 na predmestí Chichaga, vyrastal vo veľkom viktoriánskom dome po starom otcovi a pod vplyvom svojho otca si vypestoval lásku k prírode, ba až divočine, lovu a nebezpečenstvu. Po absolvovaní strednej školy, kde sa začínal prejavovať jeho spisovateľský talent, dobrovoľne odišiel do Európy zmietanej prvou svetovou vojnou ako sanitár Červeného kríža. Svoje skúsenosti z talianskej nemocnice a španielskej občianskej vojny premietol do svojich najznámejších románov Zbohom zbraniam a Komu zvonia do hrobu.

Novelu Starec a more napísal počas svojho života na Kube v roku 1951, zverejnená bola o rok neskôr. Metaforický príbeh nezdolného starca priniesol Hemingwayovi celosvetovú slávu a uznanie.

Santiago, starší skúsený rybár žijúci v biede na pobreží Kuby neďaleko Havany, sa už 84 dní po sebe vrátil bez úlovku. Mladý chlapec Manolin, ktorý starca na jeho plavbách sprevádzal a oddane mu pomáhal už od svojich piatich rokov, je rodičmi prevelený na „šťastnejšiu“ loď. Na 85. deň sa Santiago vydáva loviť do vzdialenejších vôd s predtuchou veľkého úlovku. Po čase mu skutočne zaberie obrovská ryba, ktorá je tak silná, že čln aj s rybárom začne tahať na šíri oceán. Vytrvalý a odhodlaný Santiago celé dva dni a dve noci bez oddychu vlastným telom bráni lano pred skĺznutím do mora, až napokon unavená ryba vypláva na povrch a nemenej vyčerpaný lovec ju harpúnou zabije a priviaže k člnu. Žiaľ, krv priláka žraloky, ktoré sa rybár v zúfalej a beznádejnej snahe ochrániť svoju korisť pokúša zneškodniť. Do prístavu sa vracia úplne vysilený, so šesťmetrovou kostrou kedysi obrovskej ryby.

Sám Hemingway uvádza, že sa snažil o stvorenie skutočného starca, skutočného chlapca, skutočného mora, skutočnej ryby a skutočných žralokov – a teda ak sa mu to podarilo, môžu znamenať mnoho vecí. Starec Santiago však zastupuje predovšetkým človeka ako takého, jeho dôstojnosť, vytrvalosť a nezdolnosť v zmysle citátu „Človeka možno zničiť, ale nie poraziť.“. Pri vnímaní novely ako epickej metafory života či alegorického zobrazenia ľudstva sa veľká ryba, marlín, javí ako stelesnenie prírody okolo nás. Santiagove „rozhovory“ s unikajúcou rybou a pokorné prijatie jej straty poukazujú na potrebu žitia človeka v harmónii s prírodou.

Napriek zdanlivému víťazstvu žralokov ako jednoduchého symbolu zla je skutočným víťazom sám Santiago, ktorý zvíťazil sám nad sebou, nepoddal sa bez boja v zdanlivo beznádejnej situácii a nepodľahol pochybnostiam o zmysle svojho snaženia.

Celé dielo je napísané v on-rozprávaní (v 3. osobe). Rozprávač je vševediaci, oboznamuje čitateľa so starcovymi myšlienkovými pochodmi a úvahami, ktoré vlastne tvoria oporu príbehu. Samotný „priamy“ dej je jednoduchý a krátky, o to však silnejší.