Kamarát Jašek – Dobroslav Chrobák

Kamarát Jašek – Dobroslav Chrobák

Životopis autora

Dobroslav Chrobák (1907 – 1951) bol slovenský prozaik, literárny kritik, predstaviteľ medzivojnovej prózy naturizmu.

Narodil sa v Hybiach do rodiny krajčíra a osvetového pracovníka. Študoval najskôr na gymnázciách v Rožňave a Liptovskom Mikuláši, potom na Vyššej priemyselnej škole v Bratislave; napokon v roku 1934 absolvoval elektrotechnické inžinierstvo v Prahe a získal titul inžiniera. Už počas štúdia sa s stretával s mnohými literátmi, napr. Jánom Smrekom, Emilom Boleslavom Lukáčom, Alexandrom Matuškom, písal prvé poviedky a rozprávky.

V Bratislave pracoval ako redaktor Rádiožurnálu v Československom rozhlase, tiež ako vysokoškolský pedagóg na Slovenskej vysokej škole technickej. Spolupracoval na zostavení Slovenského literárneho almanachu, vydal Rukoväť dejín slovenskej literatúry, publikoval literárne kritiky v Eláne.

Zomrel v Bratislave ako 44-ročný na rakovinový nádor, pochovaný bol vo svojej rodnej obci.

Tvorba

Debutoval ako 17-ročný poviedkou Les, v ktorej možno badať autorovu inklináciu k literárnemu experimentovaniu. V ďaľších prózach z dedinského prostredia sa inšpiroval tajomnou prírodou, objavujú sa prvé znaky naturizmu. Mestská próza nesie črty povojnového expresionizmu.

Prvú knihu vydal v roku 1937, išlo o zbierku poviedok a noviel pod názvom Kamarát Jašek. Kritika ju síce prijala kladne, objavili sa však pochybnosti o jej originalite. Špekulovalo sa najmä o vplyve francúzskeho regionalizmu Jeana Giona. Chrobákovou odpoveďou bolo vydanie románovej novely Drak sa vracia, ktorá je považovaná za jeden zo základných prejavov slovenského medzivojnového naturizmu.

Tvorba Dobroslava Chrobáka sa inšpirovala francúzskym regionalizmom, priniesla však aj nové prvky. Hrdinom próz je obvykle dedinský človek, pracovitý, úprimný a čestný, je vykreslený jeho svojrázny psychický svet. Podobne aj ostatné postavy sú vykreslené od tajomnosti k reálnosti, vykresleniu atmosféry dediny dopomáha drsná príroda, ktorá jednak jednotlivé osobnosti formovala, no taktiež predpovedá ich činy. Najčastejšími témami sú láska, vzťah muža a prírody, morálne otázky.

Chronologický zoznam diel:

• 1924- Les (poviedka)
• 1925- Náraz priam centrický (poviedka)
• 1930- Holé steny (skica)
• 1931- Dva kamenné dni (novelistická črta)
• 1931- Ábel Orphanides (fragment)
• 1931- Slovenský literárny almanach
• 1932- Rukoväť dejín slovenskej literatúry
• 1932- Ábel Jariabek (fragment)
• 1934- Šľachtické hniezdo (preklad diela od  S. Turgeneva)
• 1937- Kamarát Jašek (zbierka poviedok a noviel)
• 1943- Drak sa vracia (románová novela)

Kamarát Jašek

je novela pozostávajúca zo 7 kapitol. Predstavuje naturistickú líniu autorovej tvorby – postavy sú súčasťou tajomného rozprávkového a mýtického sveta prírody, podliehajú jej neovládateľným silám. Príbeh sa odohráva v horskom prostredí, medzi drevorubačmi.

Postavy

Strýko Sojčiak zo Spiša je starší drevorubač, ktorý sa dlhé roky poznal s Jaškovým otcom. Malého Jašká má preto veľmi rád, chráni a stará sa o neho. Je rozprávačom príbehu.

Jašek (Jaško Mihálik) z Oravy je mocný a pekný, no neskúsený mladík. Ústredným motívom príbehu je jeho láska k faktorovej dcére Etelke.

Chrchliak je trhan neznámeho pôvodu (naturizmus), mal však akýsi tajomný vzťah z minulosti s faktorom. Lenivý, odporný povaľač, rozprávač vymyslených bájok; všetci mu však jeho neduhy odpúšťali, keď po večeroch začal spontánne prekrásne spievať.

Etelka je krásna faktorova dcéra, do ktorej sa zaľúbi Jašek, no odíde s chrchliakom do mesta (Prešporku).

Dej

Do koliby jedného večera prichádza človek, ktorého nazvali chrchliakom. Je to odporný chlap, celý vytrasený, bez akýchkoľvek spôsobov. Tvrdí, že utiekol z Ilavy a prenasledujú ho žandári, čo sa však ukáže ako výmysel. Všetky jeho neduhy mu však ostatní odpúšťajú, keď sa po večeroch dá do nádherného spevu, ktorý zmäkčuje i tvrdé chlapske srdcia. Najviac si získa Jaška Mihálika, chránenca starého Sojčiaka, ktorý sa pri jeho piesňach takmer rozplače.

Jedného dňa sú Jašek a Sojčiak v krčme, kde na zábave je aj chrchliak a faktorova dcéra Etelka. Práve z nej mladík nevie po celý čas pustiť zrak. Chrchliak ho preto provokuje, sám dáva najavo záujem o ňu. V skutočnosti si však vybudoval plán, ako sa jej zmocniť spolu s majetkom jej otca. Sojčiak z obavy o Jaška sa pokúša opustiť s ním krčmu, no bezúspešne. Jaško sa rozhodne predrať davom k Etelke, dostane však pritom pohárom do hlavy a omdlie. Postará sa o neho strýko Sojčiak, ktorý ho zavedie nazad do koliby.

Tam sa po niekoľkých dňoch ukáže aj chrchliak. Keď začal vyťahovať neslušné obrázky žien, vypukol medzi ním a ostatnými drevorubačmi spor. Ten sa vyhrotil až do situácie, kedy chrchliak chcel podpáliť vysušenú trávu, Madluš mu v tom však zabráni obarením jeho ruky horúcou vodou. Chrchliak zmizne.

O try týždne sa v kolibe zjaví faktor, celý zúrivý, hľadajúci chrchliaka. Ten totiž podľa svojho plánu ušiel s oblafnutou Etelkou i faktorovými peniazmi (1000 zlatých).

Zúfalý Jašek, ktorý horel túžbou po Etelke, sa ju vydáva hľadať. Sojčiak mu dáva na cestu peniaze a dohodne si s ním schôdzku o rok, aby mu v prípade núdze mohol opätovne pomôcť. Sám chvíľu ostáva u svojej milenky (vdovice), potom sa však púšťa do sveta. Uvedomuje si, že cieľom jeho existencie by mohlo byť urobenie Jaška šťastným, rozhodne sa preto vypátrať Etelku a oslobodiť ju.

Zo všetkých možných miest sa rozhodne ísť do Prešporka, pretože predpokladá, že práve tam sa chrchliak mohol uplatniť so svojou nemčinou. Po dlhom pátraní raz zočí Etelku modliť sa v kostole a sleduje ju. Na ďaľší deň sa jej prihovorí, ona mu však nedôveruje a nevpustí ho do bytu. To sa však zmení, keď Sojčiak prezradí, že pochádza z jej rodného Liptova. Rozpovie jej aj o Jaškovi a Etelka pôsobí dojmom, že by mohla opätovať jeho city.

Stretnutie znenazdajky preruší chrchliak, ktorý sa navracia domov. Strýko Sojčiak sa ukryje za dverami a stáva sa tak svedkom toho, ako chrchliak útočí na Etelku a ozbíja ju. Keď však na ňu chce napľuť, strýko sa neudrží, skočí na neho, vytrhne mu nôž a pichne ho do hrdla. S dievčinou utekajú z Prešporku do ich rodného kraja používajúc bočné cestičky. Sojčiak Etelku privedie samú na miesto stretnutia, ktoré si dohodol s Jaškom.

Na ďaľší deň ich nájde spokojne spať v kolibe. Ráno zájde k žandárom v Liptovskom Mikuláši a udá sa za vraždu chrchliaka. Uveria mu a na Etelku sa ho nikto neopýta.

Citát

„Ale kde je to, o čo si sa sám zaslúžil? Veci silné a stále, ktorými sa uskutočňuje zmysel života, pretože majú moc množiť sa a oplodňovať, unikajú ti pomedzi prsty, nakazené malomocnosťou každého tvojho pohybu. Kde je strom, ktorý si sám zasadil? Kde žena, ktorú si obťažkal? Kde dom, ktorý si postavil? Odvrhol si všetky príležitosti, aby si naplnil svoj život poslaním, pre ktoré bol určený.“

(Strýko Sojčiak pred rozhodnutím vypátrať chrchliaka a zabezpečiť stretnutie Etelky s Jaškom.)