Soirée – Lasica & Satinský

Soirée – Lasica & Satinský

POSTMODERNA (post – po, modernizmus – novosť) je prvý literárny smer, ktorý vznikol na americkom kontinente, kde blahobyt a rozklad životných hodnôt mali vplyv na myslenie jednotlivcov. Kým literatúra v Európe sa vyrovnávala s vojnou a jej následkami, americká literatúra sa zameriava na kritiku konzumnej spoločnosti (Salinger: Kto chytá v žite).

Okolnosti vzniku: tak ako koniec 19. storočia a 1. svetová vojna zrodili modernu, tak situácia v poslednej tretine 20. storočia (rozvoj počítačových technológií, zmena životného štýlu, migrácia obyvateľstva, zameranie spoločnosti na konzum, devastácia prírody) zrodila postmodernu.

Vznikla z poznania, že v spoločnosti vládne chaos, neusporiadanosť, náhodnosť a zákony prírody a zákony spoločnosti fungujú len zriedkavo. Poznanie, že poriadok a harmónia, ktoré boli po stáročia aj kritériami umenia v spoločnosti chýbajú, sa prenieslo aj na časť umelcov. Tí mali pocit, že možnosti moderny a avantgardy sú už vyčerpané, a tak hľadali nové prístupy. Začína sa presadzovať rocková hudba a vo výtvarnom umení pop-art Andyho Warhola.

Znaky postmoderny:

• odmietavý postoj ku konzumnej spoločnosti a pevným pravidlám v tvorbe
• odmietanie nadradenosti západnej civilizácie
• nemá skupinový ráz, rôznorodosť autorov a prúdov (magický realizmus)
• citátovosť: vkladanie textov iných autorov do vlastných textov; citáty z vlastných alebo cudzích diel, novinových článkov – vytváranie textových koláží (palimsestov)
• prelínanie žánrov, výskyt neliterárnych žánrov (faktografických materiálov): denník, list, kuchársky recept, schéma, graf
• originálnosť, nevšednosť, hravosť, ale aj sériovosť (A. Warhol – 20 obrazov MM)
• využívanie grotesky, irónie, paródie, persifláže (výsmech, zosmiešnenie)
• autor ustupuje do úzadia, dôležitejší je čitateľ, ktorý by mal spolupracovať
• pluralita názorov

Pojmy na vysvetlenie:

palimpsest: textová koláž; nadväzovanie textu na iné texty a voľné narábanie s citátmi. Pôvodný význam slova – viackrát písaný rukopis na pergamene po zoškriabaní staršieho textu. Ide teda o znovu-napísanie už existujúceho textu. Prepis textu sa uskutočňuje ako paródia (zosmiešnenie).

persifláž: autor si ,,požičia“ mená postáv z iných diel, nanovo prepisuje známe príbehy, preberá dialógy.

gag: improvizácia, humorná vložka, slovná hračka, prostriedok komiky (nemá groteska, sitcom)

satira: ostrý výsmech, ktorý autor kritizuje ľudské alebo spoločenské nedostatky , výsmešným spôsobom. Využíva prvky situačnej a slovnej komiky (iróniu, paródiu, karikatúru, paradox, hyperbolu, t. j. zveličenie). V literatúre sa uplatňuje vo forme satirickej básne, satirickej poviedky alebo románu, satirickej divadelnej hry. Jej cieľom je vyvolať spoločenský ohlas.

Milan Lasica/Július Satinský: Soirée

(vyslov soaré = spoločenský večierok)

Toto predstavenie bolo dôvodom zákazu ich vystupovania.

Žáner: hra (dramatický dialóg), ktorá nemá podobu celovečernej hry

Kompozícia: hra sa delí na tri časti: 1. časť, 2. časť, 3. časť Hamlet. V dialógoch parodizované citácie z diel iných spisovateľov (znak postmoderny). Trúfli si parodovať samého Shakespeara a vytvorili ,,novú“ hru s názvom Hamlet. Zaplietli do nej aj list (znak postmoderny) Tatiany k Oneginovi.

Zameriavajú sa na ľudské vnútro, na vzťahy, ktoré si človek vytvára a zároveň je ich obeťou. Zosmiešňujú socializmus, ale zároveň sú stále aktuálne. Rozoberajú banálne životné situácie, ktoré sa posunú až do absurdna. Nepremieňajú sa na dramatické postavy, hrajú civilne, vystupujú sami za seba.

Princíp ich dialógov spočíva na gagoch, (slovných hračkách), ktoré sa objavujú v ináč detinskom (jednoduchom) texte hry. Diváci na tieto miesta v texte čakajú, reagujú na ne smiechom, ostatný text vypúšťajú ako slovnú vatu. Gagy vznikajú na mieste dvoch replík, menej často vnútri jednej repliky.

Pred začatím každého dejstva, no aj počas rozhovoru vyjde na scénu Zora Kolínska (bývalá manželka Lasicu, teraz Magda Vašáryová), zarecituje Báseň od Tomáša Janovica a zaspieva.

Ukážka

LASICA: Nehýbte sa! Ako sa tak na vás dívam, vaša matka bola tiež umelkyňa, však?

SATINSKÝ: Pravdaže. Vyšívala gobelíny. Na počkanie.

LASICA: A váš otec?

SATINSKÝ: Ten nebol.

LASICA: Kde?

SATINSKÝ: Nikde. Jednoducho nebol. Raz vyšiel z izby balkónovými dverami a my sme nemali balkón.

* * *

LASICA: Keď vystupujete pred obecenstvom, tak by ste sa mali vedieť ovládať. Predovšetkým ovládať si tvár. Pretože podľa tváre možno spoznať človeka. Podľa tváre možno uhádnuť vek, zamestnanie aj meno.

SATINSKÝ: Meno že možno uhádnuť podľa tváre? Neverím. Milostivá, vy tam vzadu, odpusťte, že som taký indiskrétny, ale podľa tváre – nie ste vy náhodou Selma Lagerlöfová? (Milostivá odpovedá, že nie je Selma Lagerlöfová, ale Imrich Ševčík.) Tak vidíte, podľa tváre sa meno uhádnuť nedá. To vôbec nie je Selma Lagerlöfová.

LASICA: A môžem ja za to, že neprišla?

* * *

SATINSKÝ: Nuž, čo, dáko sa už pretlčiem. Vždy som sa pretĺkol.

LASICA: Tĺkli vás doma?

SATINSKÝ: A ako! Matka bola veľmi despotická osoba. Ale inak čistotná.