Hájnikova žena - Pavol Országh Hviezdoslav

lyricko-epická skladba s prvkami reflexie, vychádzala v Slovenských Pohľadoh
- idea: poukázať na mravnú ssilu a čistotu jednoduchého ľudu, obraz slovenskej prírody, ktorej krása sa odráža v povahe ľudu
- vonkajšia kompozícia: Pozdrav, 15 spevov, Zbohom
- vnútorná kompozícia: expozícia (1.-4.spev), zápletka (5.-6.spev), zauzľovanie (7.-8.spev), vyvrcholenie (9.spev), rozuzlenie (10.-14.spev), záver (15.spev)

- kontrast dvoch svetov (chalúp a kaštieľov), autor a príroda je na strane ľudu
- prostredie – väčšia časť deja sa odohráva v hájovni – horárni na Podvrší a v lesoch, jeden obraz je v kaštieli, v rodnom dome Hanky a súdnej sieni

- postavy – hájnik Michal Čajka, jeho žena Hana Čajková, mladý pán z kaštieľa Atruš Villáni
- vedľajšie postavy – rodičia Hany, poľovníci, sluha Artuša Janči, žalobca, obhajca, rozprávač (autor), otec Artuša
- Pozdrav – lyrické vyznanie lásky autora k prírode, oslava slovensských hôr, príroda pritúli človeka ako matka, získa v nej stratené sily, uvoľní sa, dodáva optimizmus

- dej:
Autor postavil tragický konflikt na pokusoch Artuša zviesť Hanku. Tá ho v sebaobrane zabije nožom. Miško donúti Hanku, aby prisahala, že nič nepovie a vezme vinu na seba. Hanka z toho zošalie, túla sa, otec ju nechce v rodičovskom dome, matka umiera. V čase hlavného pojednávania príde na súd a prizná sa, že ona zabila Artuša. Súd ich oslobodí, lebo „spor Boh rozsúdil“. Hanka a Miško odchádzajú na Podvršie, po čase Hanka vyzdravie, narodí sa im dieťa a opäť nájdu stratené šťastie.
- v zápase medzi svetom kaštielov a chalúp víťazí ľud – harmonický záver (autor je na strane ľudu)

- lyrické vsuvky – opisy prírody vo všetkývh ročných obdobiach, slovenské piesne – poľovnícke, ľúbostné, piesne maliniarok a piesne hviezd (funkcia: sú predobrazom tragických alebo harmonických životných udalostí, autor každý nový postup v deji pripraví motívom lyrickým alebo úvahovým, inokedy lyrické vložky ukončia to, čo sme sa dozvedeli z deja – aktívne zasahujú do vytvárania atmosféry i deja)

- úvaha o dvoch rôznych svetoch, o ich protikladných mravných hodnotách, vyzdvihuje vlastnosti jednoduchého ľudu, sympatizuje s ním
- úvahy o šťastí, čo treba pre šťastie bohatému a čo chudobnému (lásku a porozumenie, nie moc a peniaze)
- úvahy o úpadku mravov vo vrstve bohatých
- úvahy o stínaní stromov – symbol krívd spáchaných na ľude
- poukázal na spolužitie prírody a človeka, bohatrosť vnútorného života ľudu

Zbohom – záver, rozlúčka s prírodou, do ktorej bol vložený dej a konflikt
- jazyk – jedinečné využitie jazykových prostriedkov, množstvo básnických figúr, rôzne veršové formy (8 a 9-slabičný jamb, lyrické vložky – trochejský, daktylo-trochejský verš)