Maco Mlieč – Jozef Gregor Tajovský

Maco Mlieč – Jozef Gregor Tajovský

Rozbor umeleckého literárneho diela

Názov diela: Maco Mlieč

Autor: Jozef Gregor Tajovský

Literárny druh: epika

Literárna forma: próza (neviazaná reč)

Literárny žáner: kriticko-realistická poviedka

Zaradenie autora: slovenský realizmus, 2. vlna SR – kritická prozaická tvorba

Téma

Autor sa zameriava na ťažký život najnižšej vrstvy ľudu – skrz poľutovania hodného Maca Mlieča. Zobrazuje jeho spôsob „spolunažívania“ s vyššou vrstvou spoločnosti. Vytvoril typ postavy, ktorá je pracovitá a oddaná svojmu poslaniu, nekritizuje a sám kritiku neberie vážne.

Idea

Vykreslenie Maca ako pracovitého človeka, ktorý je ľahostajný voči sociálnej nespravodlivosti, s ktorou sa musí popasovať voľky-nevoľky a zároveň bez uvedomenia. Táto skutočnosť je vyjadrením myšlienky dobového sociálneho rozvrstvenia.

Kompozícia

Dielo sa nedelí na žiadne kapitoly, časti (uplatňuje sa v diele kontrast spoločenských vrstiev a porovnávania ich mentality)

Miesto deja

Dedinské prostredie skorého 20. storočia.

Hlavné postavy

• Maco Mlieč – odjakživa pracovitý chudák z dedinskej rodiny. Príležitostne mu zomreli rodičia aj babka, ktorí ho vychovali a naučili pracovitosti. Po ich smrti sa chcel vydať, no kvôli svojmu chudobnému vzhľadu sa mu to nepodarilo. Neskôr ako dvadsaťročný začal pracovať na panstve miestneho richtára.

• Vedľajšie postavy

  • Gazda – lenivý richtár, ktorý využíva Maca do poslednej chvíle jeho života. Od jari až po zimu. Gazda nikdy neprešiel po svojich ani na lúku, pole, aj tam ho musel odviezť jeho verný sluha.
  • Rozprávač – ktorý uvažuje nad ľahostajnosťou, prostým zmýšľaním Maca, snaží sa ho navádzať na to, aby sa vzbúril proti nespravodlivému zaobchádzaniu s ním.

Dej

Rozprávač sa dostáva do kontaktu s Macom, pasúcim kravy. Pýta sa ho, či je spokojný so svojím ohodnotením za dlhoročnú prácu. Maco je spokojný, chváli Gazdu a praje mu len to najlepšie. Neuvažuje nad tým, že ho už štyridsať rokov zneužíva. Napriek tomu môžeme usúdiť, že Gazda mal Maca rád, pretože sa vždy vedel postarať o jeho hospodársky dvor. Raz sa však vydal do mesta pre mladé a neskúsené kone, ktoré ho zranili.

Gazda ho poslal do nemocnice, kde ho „napravili“. Odtiaľ sa však vrátil ešte viac dokaličený. Keď Gazda videl, že Maco už nie je najmladší, dal ho ku volom a neskôr ku kravám. Maco napokon ochorel a išiel požiadať Gazdu o zúčtovanie jeho dlhov, pričom Gazda mu prisľúbil pohreb ako sa patrí. Na druhý deň našli vychladnuté telo Maca v stajni.

Znak literárneho realizmu v diele:

• Zobrazenie spoločnosti takej, aká je v skutočnosti (objektívne zobrazenie)
• Vykresľovanie bežných ľudí z vrstiev obyčajných
• Niekoľko deskripcií (Maca a Gazdu)
• Preberanie dobovej tematiky a kritika spoločnosti