Na západe nič nového – Erich Maria Remarque

Na západe nič nového – Erich Maria Remarque

protivojnvý, expresionistický román

reaguje na udalosti 1. svetovej vojny, jeden z mála protivojnových románov, ktoré sa odohráva celé na bojisku, román má symbolický názov – na francúzsko-nemeckom fronte bola zákopová vojna, front sa nemenil, noviny uvádzali titulky: Na západe nič nového...

kompozícia: 12 kapitol označeným číslom, román nemá silnú dejovú líniu
autor zobrazuje postavy v tyle počas bombardovania, pred bojom i po boji, na návšteve u francúzskych dievčat v Lazarete, počas dovolenky; retrospevktívne sa dozvedáme o tom, čo sa stalo predtým ako sa chlapci ocitli na fronte

dej je prerušovaný rozhovormi hlavnej postavy s vojakmi, umeleckými úvahami a opismi, ktoré spomaľujú dej

základným postupom v románe je kontrast – dosahuje ho tak, že vypäté situácie zobrazuje pomocou krátkych viet; výrazným kontrastom je zázemie a front

postavy žijú v prítomnosti, budúcnosť je daná len v náznakoch; postavy berú vojnu ako nutnosť, väčšinou sú neosobné, zabíjajú, aby neboli zabití
celý príbeh rozpráva v prvej osobe hlavná postava Paul Baumer, záverečné riadky sú v 3. osobe, čím dosiahne silný citový dojem

postavy: P. Baumer, Miller, Detering, Kammerich, Kantorek, Katzinsky, Himmelstoss

dej:

Chlapčenská trieda gymnázia pod vplyvom učiteľa telocviku a nacionalistickej propagandy sa dobrovoľne prihlásia na front. Prejdu základným výcvikom a v jednej jednotke sa ocitnú 7 chlapci z triedy.  Postupne všetci zomierajú, Paul posledný. Rozpráva o tom, čo prežívajú na vojne, o ich živote pred vojnou a ich smrti.

Paul Baumer – 20-ročný chlapec, pochádzal z chudobnej rodiny, matka ochorela na rakovinu, otec tvrdo pracuje, aby mohol platiť liečenie, na front odchádza s nadšením, chcel byť dobrým vlastencom, postupne však spoznáva, akú hrôzu prináša vojna, začína mať strach zo smrti; pri zabití prvého človeka mal výčitky svedomia, neskôr zabíja, aby nebol zabitý; zisťuje, že vojna je nehumánna vec a zodpovednosť nesú tí, ktorí ju rozpútali; je priateľský, citlivý, uľahčuje kamarátom posledné chvíle života; po 2 rokoch vojny dostane dovolenku a prichádza domov, nevie si zvyknúť na civil, po tom všetkom, čo prežil, doma si pripadá cudzí; vracia sa na front, desí sa budúcnosti; zomiera so spokojnou tvárou niekoľko týždňou pred koncom vojny (paradox); staršia generácia má zázemie, má sa kde vrátiť, má rodinu, dokáže sa prispôsobiť, mladá generácia najkrajšie roky života prežila na vojne, nedokáže zabudnúť na tú hrôzu.

Kantorek – triedny učiteľ, na hodinách telocviku vedie zapálené reči o vlastenectve, o povinnosti voči vlasti a pod vplyvom týchto rečí sa prihlásia na front; nakoniec musel narukovať aj on, veliteľom sa mu stáva jeho bývalý žiak, ktorý sa mu odpláca za to, že u neho prepadol z telesnej
Himmelstossdesiatnik, postrach zberného tábora nováčikov, bol malej postavy, chlapcov ponižoval a trápil; v civile bol nenápadný poštár no funkcia ho zmenila na tyrana, po čase sa dostal na front, kde simuloval raneného, pretože sa bál

Detering – sedliak, stále myslí na svoje hospodárstvo a na ženu, zháňa noviny a rozmýšľa, čo robia doma, ťažko znáša, že trpia zvieratá; na jar z armády dezertuje, no chytia ho a uväznia
Katzinsky – 40-ročný ženatý muž, obuvník, praktický, vyzná sa vo všetkom, vie všetko zohnať, pomôcť v každej situácii, vie sa zorientovať v každom prostredí, neuznával vzdelanie, tvrdil, že oblbuje ľudí, ki chlapcom sa správal otcovsky

Kamerich – jeden z Paulových priateľov, umiera ako prvý rania ho do nohy, nohu mu amputujú a do rána zomiera

Miller – chces si spraviť vojnovú maturitu, učil sa fyziku počas vojnovej paľby, svetlica ho raní do brucha a umiera