Jožko Púčik a jeho kariéra – Ivan Stodola

Jožko Púčik a jeho kariéra – Ivan Stodola 

PODTITUL: Satira na falošne chápaný humanizmus v troch dejstvách

LITERÁRNY DRUH: dráma

LITERÁRNY ŽÁNER: tragikomédia

POSTAVY: Jožko Púčik → drobný úradníček v dobročinnom spolku Humanitas
→ nómen est ómen – púčik= malý, nepatrný
→ donchijottovský typ – veľmi dobromyseľný, dôverčivý, verí v pravdu a spravodlivosť

– hrdina (počas pobytu vo väzení) bez vlastného pričinenia

→ zbožný – rád cituje z Biblie; jeho motto: „miluj blížneho svojho ako seba samého“

→ nenávidí klamstvo; v každom človeku vidí dobro

→ starostlivý – vydržiava sestru Pokornú s 2 deťmi, platí dlhy po nebohom švagrovi

→ pracovitý, obetavý, rád pomáha ľuďom
Rohatý → Jožkov protipól – egoista, pokrytecký, arogantný klamár

→ správca spolku Humanitas

→ k nadradeným – milý, úlisný; k podriadeným – bezočivý, panovačný
Vierka → typická kancelárska sila, nie veľmi pekná, ale dobrosrdečná a úprimná

→ Jožkova tajná láska; sníva o krásnom princovi s autom a kaštieľom
 pani predsedníčka → Humanitas (= ľudskosť) – poskytuje duševnú pomoc ľuďom v nešťastí

→ stará dáma, ktorej záleží viac na prestíži spolku ako na ľuďoch
Kačičková → predsedníčka spolku Benevolencia (= zhovievavosť)

Jožko Púčik a jeho kariéra – obsah diela

1.dejstvo (kancelária spoku Humanitas)

Jožko Púčik, ktorý už rok pracuje v dobročinnom spolku Humanitas, s radosťou očakáva pani predsedníčku. Teší sa, že pedsedníčka splní svoj sľub a navrhne ho na definitívu. Zdôverí sa Rohatému, že definitívu veľmi potrebuje, aby konečne vytrhol z biedy a ťažkostí seba i sestru s deťmi. Povie mu aj o svojej láske k slečne Vierke a prosí ho, aby sa Vierke prihovoril namiesto neho. Rohatý súhlasí pod podmienkou, že Jožko za neho prevezme dlh 3000,-, ktoré potrebuje na alimenty. Jožko zdráhavo súhlasí.

Predsedníčka odovzdá Jožkovi obálku so 40000,-, ktorú zamkne do svojho stolíka. Kľúč dá na chvíľku Rohatému, ktorí využíva situáciu a peniaze odcudzí. Keď predsedníčka zistí, že chýba 43000,-, dá zavolať políciu, ktorá Jožka odváža do väznice. 

2.dejstvo (väznica)

Uväzneného Jožka vypočúvajú postupne- sudca, advokát a nakoniec aj lekár. Nikoho z nich nezaujíma pravda, chcú počuť len jedno- priznanie. Jožko si pokojne háji svoju pravdu a pasívne čaká na spravodlivosť, ktorá by ho uznala za nevinného a oslobodila. Verejná mienka zatiaľ vyhlásila Jožka za hrdinu a šľachetného človeka, ktorého ku krádeži dohnala bieda a tá jeho skutok ospravedlňuje.

O Pokornú s deťmi sa starajú spolky Benevolencia a Humanitas. Návštevy pani predsedníčky a pani Kačičkovej Jožka veľmi rozrušia a keď ho príde pozrieť aj sestra, vyčíta jej, že ich blahobyt zaplatil vlastnou cťou. Po jej odchode však nad tým premýšľa: „Zaujímavé. Dnes som sa naučil, že nie je správne postaviť sa proti verejnej mienke. Robia to len revolucionári. Kto má pevnú vieru v spravodlivosť, môže robiť tak, ako si to väčšina žiada, a ostáva vo svojom vnútri nepoškvrnený a čistý.“ Jožko sa nakoniec rozhodne priznať.

3.dejstvo (opäť kancelária)

Sudca vypočúva všetkých zamestnancov spolku Humanitas. Ich výpovede svedčia o Jožkovej nevine a novým podozrivým sa stáva Rohatý, ktorý nenápadne navrhne prehliadku kancelárie predsedníčky, kde ešte pred ich príchodom podstrčil peniaze. Nasleduje Jožkova vymyslená výpoveď- sám sa označuje za alkoholika, sadistu, kleptomana... a tvrdí, že všetky peniaze minul na splatenie dlhov. Práve vtedy však strážnik nájde obálku s peniazmi.

Rohatý rozpovie svoju verziu o 2 obálkach- o jednej prázdnej, ktorú si pani predsedníčka zamenila za druhú obálku s peniazmi. Márnivá predsedníčka prepustí Jožka, pretože poškvrnil dobré meno spolku. Pani Kačičková vzápätí ponúkne Vierke miesto v kaštieli a Jožkovi auto, ktorým bude Vierku dovážať. Tak sa splnili hneď dva sny: Jožkov sen o Vierke a Vierkin sen o kaštieli a aute.

„ Jožko, ako ste mohli vziať celú vinu na seba, veď bolo jasné, že Rohatý podstrčil peniaze, keď mu bolo úzko a iného východiska nemal.“
„Bola to jediná príležitosť urobiť kariéru.“

IDEA: Každý človek má právo na prácu a slušnú existenciu.

Meštiacka dobročinnosť nie je nič iné ako vykorisťovanie zahalené pláštikom falošného humanizmu.