Vrchárka – Alberto Moravia

Vrchárka – Alberto Moravia 

Literárny žáner: spoločensko-psychologický román s výraznými prvkami naturalizmu

Téma: utrpenie a násilie, ktoré vojna prináša nielen do života hlavnej hrdinky, ale celému národu

Idea: život má vždy zmysel, i keď je plný utrpenia

Miesto a čas deja: Rím + dedinka Svätá Eufemia, 2. svetová vojna

– autor využíva rozprávanie v 1. osobe, román obsahuje historické udalosti, dominantná je psychologická charakteristika postáv

Postavy:

Cesira – hlavná hrdinka a zároveň rozprávačka deja, nie je ideálna postava, silná, nebojácna Vrchárka, podnikavá, výbušná, nie je vzdelaná, zmyslom jej života je dcéra a obchod, verí v silu peňazí, postupne sa mení v dôsledku skúseností a vojny

Rosetta – Cesirina dcéra, ktorú nadovšetko miluje, dobrá, tichá, úprimná, silne veriaca,
udalosti vojny ju veľmi poznačia

Michele – mladý vzdelaný doktor, priamy, rád rozpráva, nenávidí kňazov a fašistov, utečenci, roľníci, vojaci

Dej:

Hlavná hrdinka Cesira pochádza z roľníckej rodiny. Rodičia ju vydali za staršieho obchodníka, a tak opustila rodnú dedinu a presťahovala sa do Ríma. Svojho manžela neľúbila, ale bola mu dobrou ženou napriek jeho nevere a urážkam. Cesirinou najväčšou radosťou a vášňou bola domácnosť, obchod a neskôr dcérka Rosetta. Po smrti manžela sa sama stala úspešnou obchodníčkou. Viedla pokojný život, o politiku sa nezaujímala a vojna jej neprekážala, pretože v obchode sa jej darilo. Situácia v Ríme sa zhoršovala a Cesira sa rozhodla aj s dcérou prečkať krízu na vidieku. Dúfala, že najneskôr o dva týždne sa vráti, ale cítila, že Rím tak skoro neuvidí.

Po namáhavej ceste strávila aj s Rosettou niekoľko dní v biednych podmienkach u istých roľníkov. Museli však utiecť, pretože ich hostitelia chceli predať Rosettu fašistom, a tak zachrániť svojich synov – dezertérov. Vďaka peniazom sa dostali do horskej dedinky Svätá Eufemia, kde zostali deväť mesiacov. Bývali tu utečenci a roľníci, ktorí spoločne čakali na koniec vojny a oslobodenie. Cesira si postupne zvykla na život v malej chatrči a opäť sa cítila byť Vrchárkou.

Zároveň mala veľký strach, ako celá situácia ovplyvní jej jemnú Rosettu. Veľký dojem na Cesiru urobil mladý doktor Michele. Bol odlišný od ostatných dedinčanov. Otvorene nazýval Mussoliniho a jeho ministrov banditami. Cesira si ho obľúbila ako syna a on bol ich každodenný spoločník. Vojna naďalej pokračovala a všade chýbalo jedlo. Cesira si uvedomila, ako vojna všetko zmenila. Všetko, čo robí, robí pre Rosettu.

S veľkou bolesťou obe odišli zo Sv. Eufemie potom, ako Nemci zabili Micheleho. Na ceste ich napadli marockí vojaci, ktorí Rosettu v kostole znásilnili. Táto udalosť urobila z Rosetty na pohľad zatrpknutú, bezcitnú a ľahostajnú ženu. Stala sa milenkou viacerých mužov a matke otvorene povedala, že je to jediný zmysel jej života a nechce s tým prestať. Práve tu vojna Cesire ublížila najviac, keď zničila šťastie jej dcéry, a tak ju samu pripravila o všetko.

Po niekoľkých dňoch prišla správa, že Rím je oslobodený. Cesira psychicky aj fyzicky zlomená s Rosettou opustila vidiek a vydala sa do Ríma. Konečne v diaľke uvideli Rím a vtom sa Rosetta rozplakala. Cesira si uvedomila, že vo vnútri je to stále jej nežná Rosetta. Do Ríma vstúpila s nádejou, že začnú nový život.

Citáty:

„Vojna prevracia všetko a ničí nielen to, čo je vidieť, ale množstvo toho, čo vidieť nie je, ale predsa to je.“
„Sme dvaja ľudia a iba to, čo robíme, a nie pocty a doktoráty, z nás robia to, čím sme.“