Guľôčka – Guy de Maupassant

Guľôčka – Guy de Maupassant

Autor: Guy de Maupassant – francúzsky spisovateľ, známy realistickými a naturalistickými dielami, ktoré často zobrazujú pokrytectvo, morálnu skazenosť a spoločenské nerovnosti.

Názov diela: Guľôčka (Boule de Suif)

Literárny druh: Epika

Literárna forma: Próza

Literárny žáner: Novela

Rozprávanie: Chronologické s retrospektívnymi odbočkami, plynulé a detailné, so zameraním na opisy prostredia a postáv.

Rozprávač: Vševediaci rozprávač, ktorý vníma dianie z pohľadu viacerých postáv a hodnotí ich správanie.

Hlavná postava

Guľôčka (Élisabeth Roussetová) – prostitútka, ktorá sa napriek svojej profesii prejavuje ako obetavá, dobrosrdečná a čestná osoba.

Vedľajšie postavy

• Pán a pani Loiseauovci – obchodníci, ktorí sa správajú vypočítavo a bezohľadne.
• Carré-Lamadonovci – bohatí predstavitelia vyššej vrstvy, povýšeneckí a falošní.
• Cornudet – demokrat a idealista, ktorý kritizuje pokrytectvo ostatných.
• Gróf a grófka de Bréville – predstavitelia šľachty, pyšní a neprístupní.
• Dve rehoľné sestry – jednoduché, oddané viere a pomoci druhým.
• Pruský dôstojník – symbol okupácie, moci a manipulácie.

Miesto deja: Cesta dostavníkom z Rouenu do Dieppe počas prusko-francúzskej vojny.

Téma: Odsúdenie pokrytectva a morálnej skazenosti vyšších spoločenských vrstiev prostredníctvom príbehu obetavej ženy, ktorú spoločnosť využije a následne odvrhne.

Hlavná myšlienka: Ľudia často odsudzujú a pohŕdajú tými, ktorých sami využili pre vlastný prospech. Dielo poukazuje na bezcharakternosť a pokrytectvo spoločnosti, ktorá sa považuje za mravne nadradenú.

Guľôčka – obsah diela

Dej: Novela Guľôčka sa odohráva počas prusko-francúzskej vojny, keď nemecké vojská obsadzujú francúzske územie. Skupina ľudí z rôznych spoločenských vrstiev sa rozhodne opustiť mesto Rouen, ktoré je pod nemeckou kontrolou, a cestovať dostavníkom do Dieppe. Medzi cestujúcimi sú manželia Loiseauovci, obchodníci s vínom, ktorí zbohatli na podvodoch; pán a pani Carré-Lamadonovci, príslušníci vyššej vrstvy; gróf a grófka de Bréville, zástupcovia starej normandskej šľachty; dve rehoľné sestry; demokrat Cornudet, známy svojim republikánskym zmýšľaním, a prostitútka Guľôčka, ktorá je pre svoju korpulentnú postavu známa aj ako Boule de Suif.

Už počas cesty sa prejavujú spoločenské rozdiely. Ostatní cestujúci si nepriniesli jedlo, na rozdiel od Guľôčky, ktorá sa ochotne podelí o svoje zásoby. Napriek tomu na ňu nazerajú s pohŕdaním kvôli jej povolaniu, hoci práve ona sa ukazuje ako najštedrejšia a najľudskejšia.

Po dlhých hodinách cesty dorazia do hostinca, kde sa ubytujú. Tam sa dozvedia, že pruský dôstojník im nepovolí pokračovať v ceste, kým sa Guľôčka nepodvolí jeho požiadavkám. Spočiatku sú všetci pohoršení a podporujú ju v jej odmietavom postoji. Guľôčka, hrdá a zásadová, odmieta vyhovieť dôstojníkovi aj napriek tomu, že to znamená, že všetci zostanú uväznení v hostinci. Ako čas plynie, nálada sa mení. Ostatní cestujúci začínajú byť netrpezliví a hladní, hoci ešte nedávno boli plní pochopenia a podpory, postupne začínajú naznačovať, že by Guľôčka mala „obetovať“ svoje zásady pre ich spoločné dobro. Najprv jemne, neskôr otvorenejšie, ju psychicky manipulujú a presviedčajú o jej „povinnosti“.

Po dlhom vnútornom boji Guľôčka napokon ustúpi a strávi noc s pruským dôstojníkom. Keď sa ráno vráti, je vyčerpaná a ponížená. Očakáva vďačnosť od svojich spolucestujúcich, no namiesto toho sa stretáva s pohŕdaním a ignoranciou. Tí istí ľudia, ktorí ju ešte pred chvíľou presviedčali, aby sa obetovala pre ich pohodlie, sa od nej odvracajú, akoby bola nečistá. Gróf s grófkou sa od nej dištancujú, pani Loiseauová na ňu hľadí zhora a ostatní sa správajú, akoby tam ani nebola. Pri odchode si všetci berú svoje jedlo, no na Guľôčku nikto nepomyslí – ona, ktorá sa s nimi pôvodne podelila, zostáva hladná. Cíti sa zradená a opustená. Jej plač je symbolom hlbokého sklamania z ľudí, ktorí sa bez škrupúľ obohatili na jej obeti, no nemajú ani štipku súcitu.

Novela vrcholí obrazom Guľôčky, ktorá počas celej cesty mlčky plače, zatiaľ čo Cornudet si píska Marseillaisu, symbol odporu a slobody. Tento kontrast ešte viac zvýrazňuje absurditu a krutosť spoločenských noriem a morálnych zásad.

Charakteristika postáv

Guľôčka (Élisabeth Roussetová)

Malá, guľatá žena s veselou povahou a veľkým srdcom. Napriek svojej profesii je čestná a súcitná. Obetuje sa pre dobro ostatných, no zostáva nepochopená a odsúdená.

Loiseauovci

Obchodníci, ktorých poháňa chamtivosť a faloš. Pán Loiseau je vtipkár a prešibaný obchodník, pani Loiseauová je energická, no bezcitná žena.

Carré-Lamadonovci

Predstavitelia vyššej spoločnosti, povrchní a egoistickí. Ich záujem o druhých je iba formálny a zištný.

Cornudet

Demokrat a idealista, ktorý napriek svojim názorom nedokáže aktívne vzdorovať nespravodlivosti. Je však jediný, kto cíti výčitky svedomia za správanie ostatných voči Guľôčke.

Gróf a grófka de Bréville

Hrdí šľachtici, ktorí sa považujú za nadradených ostatným. Ich správanie je chladné a povýšenecké.

Dve sestry

Jedna stará a tvrdá, druhá mladá a chorľavá. Symbolizujú oddanosť viere a zmysel pre obetu.

Jazykový plán

Historizmy: paholok

Deminutíva: šunôčku, lampášik

Archaizmy: žandár

Štylistické a rečnícke figúry

• Gradácia: „Išiel pomaly, pomaličky, ledva sa hýbal.“
• Personifikácia: „nepretržitá clona bielych vločiek trepotala sa vo vzduchu.“
• Epitetá: ľadovým popraškom, ukrutná túžba, ohavné muky.
• Metafory: „v hlbokom tichu pokojného mesta.“
• Prirovnania: „tvár mala ako červené jabĺčko“, „bledá ako sneh.“

Vlastný názor

Novela Guľôčka je silným obrazom spoločenského pokrytectva a morálnej skazenosti. Opisy prostredia a postáv sú detailné a realistické, čím autor umocňuje atmosféru doby. Najsilnejším momentom je kontrast medzi obetavosťou Guľôčky a bezcitným správaním ostatných cestujúcich. Dielo podnecuje k zamysleniu nad hodnotami, súcitom a spravodlivosťou v spoločnosti. Najviac ma oslovila myšlienka: „Nesmiete nikdy odporovať ľuďom, ktorí sú silnejší.“ – pripomína mi, aká dôležitá je odvaha a charakter aj v ťažkých situáciách.