O zelenom vodníkovi – hlavná myšlienka

O zelenom vodníkovi – hlavná myšlienka

Hlavná myšlienka rozprávky „O zelenom vodníkovi“ od Kristy Bendovej: Dobré srdce, súcit a ochota pomôcť druhému majú väčšiu hodnotu než bohatstvo a drahocennosti.

Zatiaľ čo dvaja starší synovia hľadali vonkajšie bohatstvo a odmietli pomôcť rybke, najmladší Mokráčik ju zo súcitu zachránil – a práve on nakoniec našiel to, po čom ich otec najviac túžil. Rozprávka poukazuje na to, že pravá hodnota sa často skrýva v jednoduchosti, láskavosti a úprimnom

O zelenom vodníkovi

Vodník Mokrofúz žil na dne starej rieky. Tento Mokrofúz mal troch synov: Mokronošteka, Mokrovlas a Mokráčika. Synovia mali ísť do sveta, aby priniesli otcovi Mokrofúzovi nejaké drahocennosti. Prvý šiel do sveta hľadať najväčšiu drahocennosť, stretol rybku Belicu, a Belica mu vraví:

„Zachráň ma, povedala, dobre sa Ti odmením“. „Nemám čas, musím hľadať drahocennosť“, odpovedal Mokronos. Druhý syn Mokrovlas išiel tiež okolo rybky Belice, Belica mu tiež vraví: „Zachráň ma, dobre sa Ti odmením“, ale stredný syn len odpovedal: „Nemôžem, musím hľadať drahocennosť pre svojho otca“, povedal. Najmladší syn, Mokráčik šiel taktiež okolo rybky Belice a Belica hovorí: „Zachráň ma, dobre sa Ti odmením“, povedala.

Mokráčik sa nad rybkou zľutoval a povedal: „Óóó, ty moja chudinka, veď by si nám zomrela!“, odpovedal a vytiahol rybku Belice z tej šlamastiky. Rybka Belice povedala: „Poď za mnou, zavedniem Ťa za vecou, po ktorej srdce Tvojho otca túži.“, povedala. Keď tam prišli, našli tam tú vec. Keď prišli domov, tam sa už predávali dary: Najstarší syn, Mokronos priniesol otcovi zelený 3 – litrový hrniec.

Otec si ho zobral do rúk, a povedal: „Toto je nám na nič.“ Stredný syn, Mokrovlas priniesol otcovi zlatý prsteň. Mokrofúz na to povedal: „Muži prstene nenosia, nehodia sa im, a vodníkom ešte menej. Ale možno by sme ho mohli nejako speňažiť. Najmladší syn, Mokráčik, podal otcovi celkom starú, obnosenú papuču. Mokráčik k tomu dodal: „To je pre Teba, mohlo by sa Ti to na staré kolená zísť, …“, povedal. Otec sa postavil a vykríkol: „Toto je darček pre mňa! Toto som celé storočie hľadal! Ďakujem. Prvú papuču som našiel v tretej zákrute, ale nevedel som nájsť aj druhú!“, povedal. A bežal si pre druhú papuču. Potom si obe obul a usmial sa. „Ty ma zastúpiš!“, povedal.
A žilí šťastne, až kým nepomreli.

KRISTA BENDOVÁ