Pavol Országh – Hviezdoslav
Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 21.06.2010
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 1 315 slov
Počet zobrazení: 17 056
Počet zobrazení: 17 056
Tlačení: 699
Uložení: 682
Uložení: 682
Pavol Országh – Hviezdoslav
- 1849 – 1921
- Narodil sa vo Vyšnom Kubíne
- študoval na strednej škole v Miškolci
- vplývali na neho autori ako Pétofi
- prvé básnické pokusy v maďarčine
- po smrti strýka odchádza študovať do Kežmarku, kde sa zoznamuje so slovenskou literatúrou
- zaujala ho tvorba Sládkoviča
- Nastáva obrat v jeho jazykovej orientácií
- citácia: „A v tom mi do rúk aj kniha Detvana ti bola duša moja ratovaná.“
b. Mňa kedys´ zvádzal svet
- právo študoval v Prešove
- v č.1871 vydáva Almanach Napred s Kolomanom Banšelom
- Ako advokátsky pomocník pracuje v rôznych mestách
- v r.1874 sa pripravuje na advokátsku skúšku v Senici (tu sa pravdepodobne rozhodol pre básnicky pseudonym Hviezdoslav)
- v 70.rokoch sa presťahoval do Námestova, kde pôsobil 20 rokov ako advokát
- potom odchádza do Dolného Kubína a začína sa venovať výlučne literárnej tvorbe
TVORBA
- ako 19-ročný napísal zb. Básnické prviesenky Jozefa Zbranského
- Lyrika – 8 cyklov
- epika – krátka sociálna balada Zuzanka Hraškovie
- eposy: Ežo Vlkolinský
Gábor Vlkolinský
Hájniková žena
- dráma – Herodes a Herodias
- preklady – anglické (Shakespeare), maďarské, ruské (Puškin), nemecké (Goethe, Shiller)
LYRIKA
- Sonety
- básnik vidí konflikt medzi svojimi ideálmi a skutočným životom
- od nespravodlivosti chce uniknúť do sveta svojej básnickej tvorby
- spoznáva však, že jeho miesto je na zemi
- Letorosty
- básnik je už umelecky zrelý
- majú 3 časti:
o I. ČASŤ
• vyslovuje program svojej tvorby
• kritizuje spoločnosť
• b.Čo dávam z úprimnosti duše
· chce byť úprimný a otvorený
· neznáša klamstvo a pretvárku
· používa svoj slovník
· verše začínajú väčšinou 1-slabičnými slovami
· vytvára jambickú stopu = U –
o II. ČASŤ
• Čierny rok
· v prvom roku mu zomreli viacerí príbuzní
· zamýšľa sa nad tým, čo je trvalé
· je to práca, ktorá je zmyslom ľudskej existencie
o III. ČASŤ
• vidí krivdy páchané na ľude
• chce mu pomôcť
• sú tu náznaky vzbury
• b.Ó, prečo som nie víchrom
· chcel byť víchrom, aby zničil: klamárov, lotrov, zlodejov a cudzopasníkov (pánov)
· chce byť morom, aby očistil zem od „hávede uchvatiteľských hnusných pandráv“
· chce byť sopkou
· vie, že je slabý a bezmocný a nemôže túto nespravodlivosť zničiť
· smúti, je skeptický
- Žalmy a hymny
- porovnáva svoje vlastné predstavy o živote a ľude s realitou
- vidí konflikt medzi predstavami a skutočnosťou
- chce zmeniť svet pomocou pravdy, lásky a krásy, ale nedarí sa mu
- Prechádzky jarom
- oslava oravskej prírody,
o b. Ja starý, vychádzajúc
• chce ísť do prírody, oddýchnuť si, načerpať síl
• obáva sa ako jeho starého mladá krásna príroda príjme
- Prechádzky letom
- oslava oravskej prírody
o b. Zvážajú z poľa
• o zbere úrody
• úrodu prirovnáva k výbave nevesty
• ľudia zvážajú úrodu robotného ľudu (gazdom)
• vyzdvihuje pracovitosť
• prirovnáva ich k mladoženíchom
• proti pánom
• dedinský voz vs. vyzdobený pánsky koč
- Stesky
- vyslovuje pochybnosti o účinku svojho diela na spoločnosť
- pocit staroby a konca života v ňom vyvoláva melanchóliu a pesimizmus
- Dozvuky
- mal byť jeho posledným cyklom
- sú plné čiernych myšlienok
- zdá sa, že žil a tvoril zbytočne
o b. Reč žiadna na svete
• Slovenčina bola reč sluhov
• nemohla sa používať ani v škole ani v kostoloch
• je nešťastný a chcel by slovenčine pomôcť
- Krvavé sonety
- zamýšľa sa nad tým či po vojne príde pokoj
o b. A národ oboril sa na národ
• obraz vojny
• používa zvukomalebné slová na priblíženie zvukovej atmosféry vojny
• vojna ničí to, čo človek vytvoril
o b. Ó, vráť sa skoro mieru milený
• túži po mieri
• nechce, aby zomierali ľudia
EPIKA
o DLHŠIA EPIKA
• Hájniková žena
· lyr.-epic. skladba.
· Autor zobrazuje 2 svety: „svet chalúp“ – svet jednoduchého, prostého človeka, ktorého reprezentantom je hájnik Michal Čajka a jeho žena Hanka. Proti tomuto svetu postavil „svet kaštieľov“ – pánov, šľachty, ktorú reprezentuje Artuš Villáni. Autor sympatizuje, ako vo väčšine tvorby so „svetom chalúp“.
· Toto dielo vzniká v obd. keď vrcholia spory medzi feudálmi a ľudom.
· Dielo svojimi myšlienkami predznamenáva nástup realizmu.
· Celý príbeh je zasadený do hornooravskej prírody. Autor neopisuje do podrobností život Michala a Hanky, ale vyberá si z neho len udalosti dôležité pre jeho myšlienkový zámer – chcel ukázať rozdiel medzi životom ľudu a pánov.
• Ežo Vlkolinský
· je to prvý z tzv. Vlkolínskych eposov. (Vlkolín je bás. pomenovanie rodnej dediny V. Kubín). Konflikt – vzťah medzi zemanmi a sedliakmi a o budúcnosti zemianstva.
· po smrti váženého zemana Beňa Vlkolínskeho sa paňou majetku stala jeho žena Estera. Ich jediný syn Ežo sa dostáva do sporu s matkou keď postavil máje sedliackemu dievčaťu Žofke Bockovie. Matka s týmto vzťahom nesúhlasí, lebo Žofka nie je zo zemian. rodiny. Ežo si zaumieni, že sa s ňou ožení, rodové predsudky nerešpektuje.
· Estera, zarytá zemianka, tvrdá a panovačná žena, je pobúrená Ežovým rozhodnutím, sedliackou dievčinou opovrhuje, navyše ona sama mu už vybrala nevestu. Ežo po prudkej hádke s matkou, začne bývať u svojho strýka Eliáša (je pohnevaný s Esterou). Vystrojí mu svadbu so Žofkou, akej vo Vlkolíne už dávno nebolo. Počas hostiny došlo k sporu medzi sedliakmi zemanmi, ktorí sa správali panovačne, opovržlivo, povýšenecky, zasiahol Ežo, ktorý povedal: „Zeman, nezeman, všetci sme si rovní“.
· Ežo sa po svadbe so svojou ženou usadí v kúrii, ktorú bohatý sedliak Bocko, kúpil od skrachovaného zemana. Estera roky vzdoruje, nedokáže sa so všetkým zmieriť. Až po 6 rokoch, zmieri Ežov syn Benko svojich rodičov s rozhnevanou starou matkou Esterou.
• Gábor Vlkolinský
· dej druhého „Vlkolínskeho eposu“ sa odohráva súbežne s dejom Eža, ale v príbehu sú iné postavy. Gábor je príbuzným Eža. Švárny, veselý mládenec, často obdivovaný na zábavách a tancovačkách. Zahľadel sa do zemianskeho dievčaťa Marky Tomášovie, ktorú Ežova matka vybrala pre syna. O Gáborovi nechce ani počuť, lebo stále žiali za Ežom.
· Životný osud bol k nej krutý. Po prechladnutí ochorela a zomrela. Gábor nemá šťastie ani v láske ani doma s rodičmi (prestali sa starať o majetok a prepadli alkoholu). Všetky dievčatá, ktoré sa Gáborovi pozdávajú, odmietajú vydať sa do takejto rodiny. Gábor nenachádza v svojom nešťastí riešenie.
· Raz, keď spolu s Ežom pracujú na poli, hodí sa na kosu, aby sa zmárnil. Ežo ho zachráni a poradí mu, aby našiel novú silu života, v sobáši s dievčinou, ktorá má sedliacku krv. Autor v tomto epose zobrazuje majetkový aj morálny úpadok zemianstva. Jeho záchranu vidí v spojení so sedliactvom (sobáš Gábora so sediac. dievčaťom).
o KRATŠIA EPIKA
• Prvé diela tohto charakteru boli balady. (U kaplice, Anča, Zuzanka Hraškovie)
• Sú vzdialenejšie od ľudových balád, na ktoré nadväzovali štúrovci. Namiesto individuálnej osudovosti sa do popredia dostáva soc. konflikt (napr. osud siroty v básni Zuzanka Hraškovie).
• Neskôr sem zahrnul aj epické skladby (neraz značne rozsiahle) s roľníckou (Oráč a kosec) a hist. tematikou (Rastislav, Pribina, Ľútosť Svätoplukova).
• Spracoval aj niekoľko povestí (Jánošíkova stupaj) a fantastických námetov (Pomsta mŕtvych, Topeľci)
• Hviezdoslav sa obracia k životu oravského roľníckeho ľudu jeho prístup je dokumentárny.
• Napr. v úsmevnej skladbe Bútora a Čutora chmáry susedských sporov medzi rodičmi rozoženie láska detí.
o BIBLICKÉ EPICKÉ BÁSNE
• Sem patria básne s biblic. látkami s obrazným vyjadrením urč. aktuálnej skutočnosti.
o DRÁMA
• Herodes a Herodias
· Dramatic. konflikt so širokým mrav. A spol. významom tvoria životné osudy Herodesa Antipa, ktorý za cisára Tibéria vládol nad štvrtinou rímskej provincie Palestíny a Herodiady, Herodesovej druhej ženy.
· V postave Herodesa zobrazil typ nadutého, požívačného a krutého vládcu, ktorému ide iba o to, aby si upevnil a rozšíril moc.
· V Herodiade má vhodnú partnerku. Jej túžba po vláde a vznešenosti sa spája so ženskou prefíkanosťou a nemalou dávkou mravného cynizmu.
· Jochanan (Ján krstiteľ) je na 1. str. hlásateľom nového náboženstva, ale hl. kritikom životného štýlu a mravov vládcov a tyranov.
· Jochanan síce za to zaplatí životom, ale krutosť vládcu je nakoniec aj tak potrestaná.
· Herodesa vojensky porazí arab. kráľ Aretas, ktorý sa pomstí za pohanenie svoje dcéry Tamary, zákonitej Herodesovej manželky (Herodes ju vyhnal, aby si mohol vziať Herodiadu, manželku obchodníka Filipa).
· Rím si vyberie za vládcu inú osobu a Herodes s Herodiadu musia odísť do vyhnanstva. V hre vystupuje viacero postáv z Herodesovho dvora i z ľud. prostredia a tým dosiahol celistvejší obraz starovekej židovskej spol.
· Tragédia má 5 dejstiev a podľa Shakespearovho vzoru je napísaná sčasti veršom a sčasti prózou.
- 1849 – 1921
- Narodil sa vo Vyšnom Kubíne
- študoval na strednej škole v Miškolci
- vplývali na neho autori ako Pétofi
- prvé básnické pokusy v maďarčine
- po smrti strýka odchádza študovať do Kežmarku, kde sa zoznamuje so slovenskou literatúrou
- zaujala ho tvorba Sládkoviča
- Nastáva obrat v jeho jazykovej orientácií
- citácia: „A v tom mi do rúk aj kniha Detvana ti bola duša moja ratovaná.“
b. Mňa kedys´ zvádzal svet
- právo študoval v Prešove
- v č.1871 vydáva Almanach Napred s Kolomanom Banšelom
- Ako advokátsky pomocník pracuje v rôznych mestách
- v r.1874 sa pripravuje na advokátsku skúšku v Senici (tu sa pravdepodobne rozhodol pre básnicky pseudonym Hviezdoslav)
- v 70.rokoch sa presťahoval do Námestova, kde pôsobil 20 rokov ako advokát
- potom odchádza do Dolného Kubína a začína sa venovať výlučne literárnej tvorbe
TVORBA
- ako 19-ročný napísal zb. Básnické prviesenky Jozefa Zbranského
- Lyrika – 8 cyklov
- epika – krátka sociálna balada Zuzanka Hraškovie
- eposy: Ežo Vlkolinský
Gábor Vlkolinský
Hájniková žena
- preklady – anglické (Shakespeare), maďarské, ruské (Puškin), nemecké (Goethe, Shiller)
LYRIKA
- Sonety
- básnik vidí konflikt medzi svojimi ideálmi a skutočným životom
- od nespravodlivosti chce uniknúť do sveta svojej básnickej tvorby
- spoznáva však, že jeho miesto je na zemi
- Letorosty
- básnik je už umelecky zrelý
- majú 3 časti:
o I. ČASŤ
• vyslovuje program svojej tvorby
• kritizuje spoločnosť
• b.Čo dávam z úprimnosti duše
· chce byť úprimný a otvorený
· neznáša klamstvo a pretvárku
· používa svoj slovník
· verše začínajú väčšinou 1-slabičnými slovami
· vytvára jambickú stopu = U –
o II. ČASŤ
• Čierny rok
· v prvom roku mu zomreli viacerí príbuzní
· zamýšľa sa nad tým, čo je trvalé
· je to práca, ktorá je zmyslom ľudskej existencie
o III. ČASŤ
• vidí krivdy páchané na ľude
• chce mu pomôcť
• sú tu náznaky vzbury
• b.Ó, prečo som nie víchrom
· chcel byť víchrom, aby zničil: klamárov, lotrov, zlodejov a cudzopasníkov (pánov)
· chce byť morom, aby očistil zem od „hávede uchvatiteľských hnusných pandráv“
· chce byť sopkou
· vie, že je slabý a bezmocný a nemôže túto nespravodlivosť zničiť
· smúti, je skeptický
- Žalmy a hymny
- porovnáva svoje vlastné predstavy o živote a ľude s realitou
- vidí konflikt medzi predstavami a skutočnosťou
- chce zmeniť svet pomocou pravdy, lásky a krásy, ale nedarí sa mu
- Prechádzky jarom
- oslava oravskej prírody,
o b. Ja starý, vychádzajúc
• chce ísť do prírody, oddýchnuť si, načerpať síl
• obáva sa ako jeho starého mladá krásna príroda príjme
- Prechádzky letom
- oslava oravskej prírody
o b. Zvážajú z poľa
• o zbere úrody
• úrodu prirovnáva k výbave nevesty
• ľudia zvážajú úrodu robotného ľudu (gazdom)
• vyzdvihuje pracovitosť
• prirovnáva ich k mladoženíchom
• proti pánom
• dedinský voz vs. vyzdobený pánsky koč
- Stesky
- vyslovuje pochybnosti o účinku svojho diela na spoločnosť
- pocit staroby a konca života v ňom vyvoláva melanchóliu a pesimizmus
- Dozvuky
- mal byť jeho posledným cyklom
- sú plné čiernych myšlienok
- zdá sa, že žil a tvoril zbytočne
o b. Reč žiadna na svete
• Slovenčina bola reč sluhov
• nemohla sa používať ani v škole ani v kostoloch
• je nešťastný a chcel by slovenčine pomôcť
- Krvavé sonety
- zamýšľa sa nad tým či po vojne príde pokoj
o b. A národ oboril sa na národ
• obraz vojny
• používa zvukomalebné slová na priblíženie zvukovej atmosféry vojny
• vojna ničí to, čo človek vytvoril
o b. Ó, vráť sa skoro mieru milený
• túži po mieri
• nechce, aby zomierali ľudia
EPIKA
o DLHŠIA EPIKA
• Hájniková žena
· lyr.-epic. skladba.
· Autor zobrazuje 2 svety: „svet chalúp“ – svet jednoduchého, prostého človeka, ktorého reprezentantom je hájnik Michal Čajka a jeho žena Hanka. Proti tomuto svetu postavil „svet kaštieľov“ – pánov, šľachty, ktorú reprezentuje Artuš Villáni. Autor sympatizuje, ako vo väčšine tvorby so „svetom chalúp“.
· Toto dielo vzniká v obd. keď vrcholia spory medzi feudálmi a ľudom.
· Dielo svojimi myšlienkami predznamenáva nástup realizmu.
· Celý príbeh je zasadený do hornooravskej prírody. Autor neopisuje do podrobností život Michala a Hanky, ale vyberá si z neho len udalosti dôležité pre jeho myšlienkový zámer – chcel ukázať rozdiel medzi životom ľudu a pánov.
• Ežo Vlkolinský
· je to prvý z tzv. Vlkolínskych eposov. (Vlkolín je bás. pomenovanie rodnej dediny V. Kubín). Konflikt – vzťah medzi zemanmi a sedliakmi a o budúcnosti zemianstva.
· po smrti váženého zemana Beňa Vlkolínskeho sa paňou majetku stala jeho žena Estera. Ich jediný syn Ežo sa dostáva do sporu s matkou keď postavil máje sedliackemu dievčaťu Žofke Bockovie. Matka s týmto vzťahom nesúhlasí, lebo Žofka nie je zo zemian. rodiny. Ežo si zaumieni, že sa s ňou ožení, rodové predsudky nerešpektuje.
· Estera, zarytá zemianka, tvrdá a panovačná žena, je pobúrená Ežovým rozhodnutím, sedliackou dievčinou opovrhuje, navyše ona sama mu už vybrala nevestu. Ežo po prudkej hádke s matkou, začne bývať u svojho strýka Eliáša (je pohnevaný s Esterou). Vystrojí mu svadbu so Žofkou, akej vo Vlkolíne už dávno nebolo. Počas hostiny došlo k sporu medzi sedliakmi zemanmi, ktorí sa správali panovačne, opovržlivo, povýšenecky, zasiahol Ežo, ktorý povedal: „Zeman, nezeman, všetci sme si rovní“.
· Ežo sa po svadbe so svojou ženou usadí v kúrii, ktorú bohatý sedliak Bocko, kúpil od skrachovaného zemana. Estera roky vzdoruje, nedokáže sa so všetkým zmieriť. Až po 6 rokoch, zmieri Ežov syn Benko svojich rodičov s rozhnevanou starou matkou Esterou.
• Gábor Vlkolinský
· dej druhého „Vlkolínskeho eposu“ sa odohráva súbežne s dejom Eža, ale v príbehu sú iné postavy. Gábor je príbuzným Eža. Švárny, veselý mládenec, často obdivovaný na zábavách a tancovačkách. Zahľadel sa do zemianskeho dievčaťa Marky Tomášovie, ktorú Ežova matka vybrala pre syna. O Gáborovi nechce ani počuť, lebo stále žiali za Ežom.
· Životný osud bol k nej krutý. Po prechladnutí ochorela a zomrela. Gábor nemá šťastie ani v láske ani doma s rodičmi (prestali sa starať o majetok a prepadli alkoholu). Všetky dievčatá, ktoré sa Gáborovi pozdávajú, odmietajú vydať sa do takejto rodiny. Gábor nenachádza v svojom nešťastí riešenie.
· Raz, keď spolu s Ežom pracujú na poli, hodí sa na kosu, aby sa zmárnil. Ežo ho zachráni a poradí mu, aby našiel novú silu života, v sobáši s dievčinou, ktorá má sedliacku krv. Autor v tomto epose zobrazuje majetkový aj morálny úpadok zemianstva. Jeho záchranu vidí v spojení so sedliactvom (sobáš Gábora so sediac. dievčaťom).
o KRATŠIA EPIKA
• Prvé diela tohto charakteru boli balady. (U kaplice, Anča, Zuzanka Hraškovie)
• Sú vzdialenejšie od ľudových balád, na ktoré nadväzovali štúrovci. Namiesto individuálnej osudovosti sa do popredia dostáva soc. konflikt (napr. osud siroty v básni Zuzanka Hraškovie).
• Neskôr sem zahrnul aj epické skladby (neraz značne rozsiahle) s roľníckou (Oráč a kosec) a hist. tematikou (Rastislav, Pribina, Ľútosť Svätoplukova).
• Spracoval aj niekoľko povestí (Jánošíkova stupaj) a fantastických námetov (Pomsta mŕtvych, Topeľci)
• Hviezdoslav sa obracia k životu oravského roľníckeho ľudu jeho prístup je dokumentárny.
• Napr. v úsmevnej skladbe Bútora a Čutora chmáry susedských sporov medzi rodičmi rozoženie láska detí.
o BIBLICKÉ EPICKÉ BÁSNE
• Sem patria básne s biblic. látkami s obrazným vyjadrením urč. aktuálnej skutočnosti.
o DRÁMA
• Herodes a Herodias
· Dramatic. konflikt so širokým mrav. A spol. významom tvoria životné osudy Herodesa Antipa, ktorý za cisára Tibéria vládol nad štvrtinou rímskej provincie Palestíny a Herodiady, Herodesovej druhej ženy.
· V postave Herodesa zobrazil typ nadutého, požívačného a krutého vládcu, ktorému ide iba o to, aby si upevnil a rozšíril moc.
· V Herodiade má vhodnú partnerku. Jej túžba po vláde a vznešenosti sa spája so ženskou prefíkanosťou a nemalou dávkou mravného cynizmu.
· Jochanan (Ján krstiteľ) je na 1. str. hlásateľom nového náboženstva, ale hl. kritikom životného štýlu a mravov vládcov a tyranov.
· Jochanan síce za to zaplatí životom, ale krutosť vládcu je nakoniec aj tak potrestaná.
· Herodesa vojensky porazí arab. kráľ Aretas, ktorý sa pomstí za pohanenie svoje dcéry Tamary, zákonitej Herodesovej manželky (Herodes ju vyhnal, aby si mohol vziať Herodiadu, manželku obchodníka Filipa).
· Rím si vyberie za vládcu inú osobu a Herodes s Herodiadu musia odísť do vyhnanstva. V hre vystupuje viacero postáv z Herodesovho dvora i z ľud. prostredia a tým dosiahol celistvejší obraz starovekej židovskej spol.
· Tragédia má 5 dejstiev a podľa Shakespearovho vzoru je napísaná sčasti veršom a sčasti prózou.
O autorovi: Pavol Országh Hviezdoslav
PhDr. h. c. Pavol Országh Hviezdoslav (vlastným menom Pavol Országh; pseudonymy: Hviezdoslav, Jozef Zbranský, Syn ľudu; značky: O., P.
Kľúčové slová
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#obsah balady Zuzanka Hraškovie #Pavol országh hviezdoslav Rastislav obsah #zuzanka hraskovie #Bútora a čútora #pavol országh hviezdoslav anča #P.O. Hviezdoslav - Zuzanka Hraškovie obsah #hviezdoslav herodes a herodias obsah diela #hviezdoslav rastislav rozbor diela #pavol orszagh hviezdoslav butora cutora #zuzanka hraškovie čitateľský denník #pavol orszagh hviezdoslav butora cutora obsah #pavol országh hviezdoslav #Rastislav obsah #pavol országh hviezdoslav -basne #p.o.hviezdoslav rastislav #pavol országh hviezdoslav butora a cutora #hviezdoslav dedinocka je to #hviezdoslav. zuzanka hraskovie #pavol orszagh hviezdoslav rastislav #orač a kosec obsahDiskusia: Pavol Országh – Hviezdoslav
Pridať nový komentárVygenerované za 0.013 s.