Cudzinec – Camus, Visconti (Recenzia)

Cudzinec – Camus, Visconti (Recenzia)

Albert Camus (7. 11. 1913 - 4. 1. 1960) je jeden z popredných francúzskych autorov medzivojnového obdobia. Je zaraďovaný medzi existencionalistov, aj keď on sám toto označenie po celý život odmietal. K tomuto zaradeniu dopomohlo Camusove blízke priateľstvo so Jeanom-Paulom Sartrem a jeho hrdina, ktorý bol zobrazovaný v krajných životných situáciách a hľadal zmysel života.

Jedným z Camusových vrcholných diel je Cudzinec, práve typické dielo existencionalizmu. Hrdina Meursault je vkladaný životom do rôznych situácií, ale on ich prijíma bez rozmýšľania a nevidí v nich zmysel. Bezvýznamné sa mu zdá "priateľstvo" s Raymondom, budúce manželstvo s Mariou. Dostáva sa do konfrontácie so spoločnosťou, keď zabije Araba.

Jeho dôvod: pre slnko. Zdá sa mu, že spoločnosť ho súdi za to, že dal svoju mamu do starobinca a za "chladnokrvnosť", alebo že ho súdi bez ohľadu na neho, bez jeho názoru a vôbec by pri procese nemusel byť. Vidí, že tí, čo nad ním robia súd, sa cítia byť nevinnými, ale podľa neho je vinný každý. Nejde len o tých, ktorí sedia v súdnej sieni. Kdekto si dožičí pôžitku ho súdiť, aby zabudol na svoju biedu a ničotu, aby si pripadal ako osobnosť: dôležitý, spravodlivý, nevinný.

Pobyt vo väzení sa mu nezdá byť ničím výnimočným, je mu jedno, či je zavretý vo svojom byte, v manželstve s Mariou alebo vo väzení. Keď ho odsúdia na smrť, odmieta kňaza, pretože sa mu to zdá zbytočné, nikdy neveril v Boha a kňazov záujem pokladá za neúprimný, veď o Meursaultovi nevedel nič. O smrti rozmýšľa ako o udalosti, ktorá musí raz prísť a nevidí v nej nič zvláštne, nechápe ju ako koniec, ani ako vykúpenie. Svoj život opisuje slovami: "Žil som tak, ako som žil, a bol by som mohol žiť inak. Urobil som toto a neurobil som tamto. Neurobil som to alebo ono, ale urobil som zas niečo iné. No a čo?"

Taliansky režisér Luchino Visconti prepísal Camusove dielo a roku 1967 nakrútil v taliansko - francúzskej koprodukcii rovnomenný film (Lo straniero) v dĺžke 118 minút.

L. Visconti (1906 - 1976) - "Estét talianskeho filmu" pochádzal zo starého šľachtického rodu. Debutom signalizoval povojnový neorealistický prúd. Jeho nasledujúca tvorba (ide zväčša o adaptácie literárnych diel) je monotematická. Sú v nej stopy nostalgie nad súmrakom starého sveta, úpadkom jeho inštitúcií a hodnôt, ale aj jasnozrivý pohľad humanistu, ktorý vidí, že rozklad a zánik starej spoločnosti je nevyhnutný, a sympatizuje s novým svetom. Celým jeho dielom sa vinie téma lásky a smrti. Do popredia vystupuje sklon k estétstvu, rafinovanosti formy, scénografickej dokonalosti. Súčasne vidí človeka v jeho historickom rámci a v spoločenských súvislostiach.

Meursaulta veľmi dobre zahral Marcello Mastroianni, vystihol presne ten typ človeka, akého by si určite bol prial Camus, ak by chcel, aby si ľudia nejako Meursaulta predstavovali. Z knihy nebolo jasné (ale ani dôležité), či je Meursault a Maria bielej alebo čiernej pleti.

V Camusovom diele sú majstrovsky vykreslené psychologické postupy hrdinu, predpokladá sa, že boli čiastočne autobiografické. Toto nebolo zachytené vo Viscontiho diele. Film je doslovným prepisom knihy. Camus sa zameral na detaily, ktoré Visconti podáva obrazovo, ale niektoré zachytené detaily boli podávané bez vysvetlenia, bez komentára. Napríklad pre Camusa tak príznačná scéna nedeľného popoludnia stráveného na balkóne pozorovaním ruchu ulice bola podaná tak, že divák nemohol pochopiť Camusovu myšlienku. Vo filme veľmi chýbali Meursaultove myšlienky, ktorých bolo v knihe veľa a dotvárali atmosféru príbehu, vysvetľovali Meursaultove chápanie sveta, života, vzťahov s okolím, spoločnosti a seba samého.

Filmové kluby v Bratislave uvádzajú Cudzinca v pôvodnej talianskej verzii s titulkami ako: "Filmový prepis slávneho existencionalistického románu Alberta Camusa. Hrdinom príbehu odohrávajúceho sa v Alžírsku je úradník Meursault (Marcello Mastroianni) - osamelý človek, nenachádzajúci zmysel života uprostred "nezmyselného" sveta, s ktorého absurditou je drasticky konfrontovaný... Meursault je cudzincom nielen v ľudskom kolektíve, ktorého konvenciám sa nechce prispôsobiť, ale i vo svojom bezobsažnom živote, ktorý mu je viac-menej ľahostajný."

Viscontiho Cudzinca chápem ako obrazové dokreslenie Camusovho. Odporúčam určite si prečítať najprv knihu, až potom si poprípade pozrieť film.

Zdroje:

Program FK Nostalgia, Bratislava, január 1999
Visconti, Luchino, Cudzinec (Lo straniero), 1967, Tal./Fr., tal. ver., tit.
Camus, Albert, Cudzinec (L'Etranger), Odeon Praha 1988