Démon súhlasu - Dominik Tatarka
Autor: anika
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 31.05.2011
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 359 slov
Počet zobrazení: 9 350
Počet zobrazení: 9 350
Tlačení: 711
Uložení: 738
Uložení: 738
Dominik Tatarka - Démon súhlasu
(1913 Plevník - 1989 Bratislava)
Kniha bola napísaná v roku 1956 - koniec obdobia kultu osobnosti. Celú ju tvorí rozprávanie hlavného hrdinu, Bartolomeja Boleráza, socialistického básnika, ktorý zahynul pri havárii vrtuľníka spolu s významným funkcionárom Valizlosťom Matajom. Bartolomej rozpráva po smrti, pretože cíti potrebu vysvetliť skutočné udalosti. Knihu tvoria zväčša Bartolomejove úvahy nad slobodou prejavu ale najmä nad charakterom ľudí postihnutých Démonom súhlasu.
Bartolomej a Valizlosť leteli vrtuľníkom na zasadanie, kde mali odsúhlasiť vyznamenania trom autorom. Bartolomej uvažuje o tom, že sú vlastne iba figúrkami, ktoré majú zdvihnúť ruky. Mataj s ním v súkromí súhlasí, ale na zhromaždení hovorí opak, tak ako aj iní Bolerázovi priatelia. Bartolomej otvorenie povie, čo si myslí („tá fialka nevonia“) a ostatní sa postavia proti nemu. Valizlosť sa mu to pokúša v súkromí vysvetliť a Boleráz si všíma, že je úplne rozpoltená osobnosť - raz funkcionár, ktorý so všetkým zásadne súhlasí, no keď zíde z tribúny, je z neho obyčajný, až inteligentný človek.
Na druhý deň sa situácia obráti, z Bartolomeja je zrazu hrdina, pretože prvý odhalil škodlivosť kultu osobnosti („za všetko mohol kult osobnosti), ostatní sa horlivo priznávajú k tomu, že vždy so všetkým súhlasili ako figúrky. Valizlosť sa dostáva na index a teraz ho naopak Bartolomej (napriek víchrici) berie do „vrtuľníčka“, aby sa zachránil. Obaja zahynú.
Citáty:
· Nech si myslím, čo si myslím, nech sa vyjadrujem, ako najúprimnejšie viem, nemôžem mať predsa pravdu proti všetkým ostatným priateľom dohromady. (...) Proti autorite, proti jej jednote, proti jej akcieschopnosti nemôže mať nikto pravdu.
· Zasa sme len súhlasili. Keď na to príde, odsúhlasíme aj svoju smrť
· Keď spolu takto hovoríme, súkromne spolu súhlasíme, ale verejne odsúhlasíme pravý opak. Tak to nerobia ľudia, ale figúrky. Figúrky sme, a nie ľudia. Mám toho dosť. Si figúrka. Ale ja už figúrkou nechcem byť a nebudem, nemám sily. Prišiel by som o rozum. Ja ti dokážem...
· Pravdou našej spoločnosti nemôže byť to, čo zabíja, čo nás štve a dusí, čo nás vháňa do osamenia a blázincov, nech si ju vykladajú, ako chcú, vykladači s prideleným mozgom. Pravda je, môže byť iba to, v súhlase s čím rastie a rozvíja sa naša ľudská prirodzenosť, z čoho rastú a rozvíjajú sa kmene, i malé, i menšie národy.
(1913 Plevník - 1989 Bratislava)
Kniha bola napísaná v roku 1956 - koniec obdobia kultu osobnosti. Celú ju tvorí rozprávanie hlavného hrdinu, Bartolomeja Boleráza, socialistického básnika, ktorý zahynul pri havárii vrtuľníka spolu s významným funkcionárom Valizlosťom Matajom. Bartolomej rozpráva po smrti, pretože cíti potrebu vysvetliť skutočné udalosti. Knihu tvoria zväčša Bartolomejove úvahy nad slobodou prejavu ale najmä nad charakterom ľudí postihnutých Démonom súhlasu.
Bartolomej a Valizlosť leteli vrtuľníkom na zasadanie, kde mali odsúhlasiť vyznamenania trom autorom. Bartolomej uvažuje o tom, že sú vlastne iba figúrkami, ktoré majú zdvihnúť ruky. Mataj s ním v súkromí súhlasí, ale na zhromaždení hovorí opak, tak ako aj iní Bolerázovi priatelia. Bartolomej otvorenie povie, čo si myslí („tá fialka nevonia“) a ostatní sa postavia proti nemu. Valizlosť sa mu to pokúša v súkromí vysvetliť a Boleráz si všíma, že je úplne rozpoltená osobnosť - raz funkcionár, ktorý so všetkým zásadne súhlasí, no keď zíde z tribúny, je z neho obyčajný, až inteligentný človek.
Na druhý deň sa situácia obráti, z Bartolomeja je zrazu hrdina, pretože prvý odhalil škodlivosť kultu osobnosti („za všetko mohol kult osobnosti), ostatní sa horlivo priznávajú k tomu, že vždy so všetkým súhlasili ako figúrky. Valizlosť sa dostáva na index a teraz ho naopak Bartolomej (napriek víchrici) berie do „vrtuľníčka“, aby sa zachránil. Obaja zahynú.
· Nech si myslím, čo si myslím, nech sa vyjadrujem, ako najúprimnejšie viem, nemôžem mať predsa pravdu proti všetkým ostatným priateľom dohromady. (...) Proti autorite, proti jej jednote, proti jej akcieschopnosti nemôže mať nikto pravdu.
· Zasa sme len súhlasili. Keď na to príde, odsúhlasíme aj svoju smrť
· Keď spolu takto hovoríme, súkromne spolu súhlasíme, ale verejne odsúhlasíme pravý opak. Tak to nerobia ľudia, ale figúrky. Figúrky sme, a nie ľudia. Mám toho dosť. Si figúrka. Ale ja už figúrkou nechcem byť a nebudem, nemám sily. Prišiel by som o rozum. Ja ti dokážem...
· Pravdou našej spoločnosti nemôže byť to, čo zabíja, čo nás štve a dusí, čo nás vháňa do osamenia a blázincov, nech si ju vykladajú, ako chcú, vykladači s prideleným mozgom. Pravda je, môže byť iba to, v súhlase s čím rastie a rozvíja sa naša ľudská prirodzenosť, z čoho rastú a rozvíjajú sa kmene, i malé, i menšie národy.
O autorovi: Dominik Tatarka
Dominik Tatarka bol slovenský prozaik, esejista a publicista.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Démon súhlasu - Dominik Tatarka | Referát | 305 slov | |
Démon súhlasu - Dominik Tatarka | Referát | 434 slov | |
Démon súhlasu obsah | Referát | 355 slov | |
Démon súhlasu – Dominik Tatarka | Učebné poznámky | 183 slov | |
Démon súhlasu obsah – Dominik Tatarka | Učebné poznámky | 285 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#démon súhlasu #4. To predsa nemôže byť pravda! (Rozprávanie #dominik tatarka demon suhlasu #démon súhlasu dominik tatarka #dominik tatarka #antonymum slova súhlas #démon súhlasu tatarka #tatarka démon súhlasu #tatarka #Démon súhlau #opak slova suhlas #To predsa nemoze byt pravda #suhlas #dominik tatarka démon súhlasu obsah #Demno suhlasu #Dominik Tatarka – Démon súhlasu #To nemôze byt pravda #Démon súhlasu - Dominik Tatarka #Dominik Tatarka: DÉMON SÚHLASU #slovensky esejistiDiskusia: Démon súhlasu - Dominik Tatarka
Pridať nový komentárVygenerované za 0.016 s.