Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: anika
Typ práce: Referát
Dátum: 02.08.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 385 slov
Počet zobrazení: 11 940
Tlačení: 777
Uložení: 738

Janko Kráľ: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

Ide o romantickú baladu. Vznikla r. 1843, najneskôr 1844. Prvýkrát bola vytlačená v r. 1844 v almanachu Nitra.

Kráľ spájal svoj život so životom hrdinov povestí. Formoval ich na obraz svojho života. Svoje osobné pocity tavil do postavy divného Janka. Využil 13-slabičný verš a združený rým.

Často blúdim, táram sa cez celý boží deň,
hľadajúc kolenačky aspoň dáky kameň,
na ktorý by si oprel boľavú hlavičku
a zadriemal zmorený aspoň len trošíčku.
Ale čo je nemožnô, to ani nehľadaj,
pokoja mať nemôžeš, všetko kričí: hybaj.
V kraji, kde sú pastieri, zbojníci, kde matka večer deťom rozpráva národné povesti a rozprávky, žije jedna rodina v pokoji. Trápenie im spôsobuje len ich syn, do ktorého vkladajú všetky svoje nádeje.
Synček je veľmi divný, nikdy nie veselý,
hrdý, ukrutný, divý, hockde taísť smelý;
...
v ľuďoch lásky nehľadá, hnevu sa nebojí;
ľudia ho nenávidia, on sa chce vypomstiť,
jemu všetko jedno je...

Je tvrdohlavý, často dlhé hodiny sedáva pri Váhu. Keď na Vstúpenie idú ľudia do kostola, on sa túla popri Váhu v starých šatách. Večer sa príde domov najesť a opäť odíde. Tma prikryla svet, a on blúdi prírodou. Nevidno ani mesiac. Kráča ticho, potkne sa, padne, ale vstane a ide ďalej. Buď ako buď, len pôjdem, poručeno bohu. Príroda cíti, že sa niečo deje, ovce a psy sa boja.

Sem vsúva J. Kráľ povesť o zakliatej panne vo Váhu, ktorá o polnoci vychádza von. Je iba do pol pása človek a ďalej chlpatá ryba. Verš je v tejto časti 8- a 7-slabičný (strieda sa), rým je prerývaný (abcb).

Janko vkročí do vody (tu už pokračuje 12-slab. verš, združený rým). Ráno ho na brehu našiel pastier.

Na poli širokom u Váhu bystrého
videl som sokola na zemi zbitého.
Opustil hlavičku a vystrel ručičky –
a to taký ešte malý maličičký!
Videl som sokola, videl som zbitého:
videl som Janíčka na Váhu mŕtveho.
Neprevrátil si totiž múď (= vrecko). Voda ho odniesla k háju, Janíček pod svrčinou na brehu načúva. V úvode bola podobná scéna:
... v biednom stave moja duša letí
do tých krajov posvätných, tej mojej pamäti,
a ľahne si pod dáku tam starú svrčinu,
a zaspí ak v oleji aspoň za hodinu.

ROZBOR:

hrdina je výnimočný (individualizmus), i jeho čin a správanie je výnimočné
súvislosti s ľudovou slovesnosťou: rozprávkový motív oslobodenia panny, izosylabizmus, združený rým, rytmicko-syntaktický paralelizmus, vložená povesť o panne, v tretej časti sú zdrobneniny, nájdeme tu i opakovanie slov... V strede veršov je intonačná prestávka. 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.032 s.
Zavrieť reklamu