Gösta Berling - Selma Lagerlöfová

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: Dievča anika (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 03.06.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 393 slov
Počet zobrazení: 3 157
Tlačení: 350
Uložení: 343
Selma Lagerlöfová: Gösta Berling
Bratislava: Tatran, 1978, 360 s. 61-880-78
 
Ide o autorkin debut. Gösta Berling je romantickým hrdinom – mladý, pekný a tragický. Zlyhal ako kňaz a nesmie vykonávať svoje povolanie. Hrá úlohu muža, ktorý obšťastňuje a sám túži po smrti. Je skôr padlým anjelom ako kňazom.
 
ÚVOD
Obsahuje dve kapitoly, v ktorých sa dozvedáme začiatok Göstovho príbehu, volajú sa Farár a Žobrák.
Implicit: Konečne stál farár na kazateľnici. Veriaci zdvihli hlavy. Tak predsa prišiel! V túto nedeľu neodpadnú bohoslužby tak ako minulú a veľa nedieľ predtým. Farár bol mladý, vysoký, štíhly a oslňujúco krásny… mal hlboké oči básnika a pevnú, okrúhlu bradu vojvodcu. Všetko bolo na ňom pekné, jemné a výrazné, prežiarené genialitou a duchom.

Problémom bolo, že sa opíjal s kamarátmi – Beerencreutzom, Kristianom Berghom.... a zanedbával svoje povinnosti. Ospravedlňoval to tým, že pijú všetci a v zanedbanej, starej, plesnivej budove fary mu bolo ťažko. Sťažovali sa naňho, napokon prišiel biskup na vizitáciu. Gösta kázal prežiarený slovom Božím a biskup spokojný odišiel. Večer sa však vrátil Kristian Bergh, ktorý viezol vizitáciu do hostinca – cestou-necestou – pretože sa bál, že farár už nebude chcieť piť. Gösta si domyslel, že teraz začne ozajstné vyšetrovanie. Keď svitlo, bol už farár preč. Nezáležalo mu už na tom, aby ostal a bránil sa. Boh sa s ním zahrával. Boh mu nechcel pomôcť. Vedel, že ho zosadia. Boh to tak chcel. Pôjde teda radšej hneď.

To sa stalo začiatkom dvadsiatych rokov devätnásteho storočia v odľahlej farnosti západného Värmlandu. V decembri kráčal Gösta brobyskými kopcami, ako žobrák. Vzal chudobnému dievčaťu vrece s múkou a sánky a prepil to. Ráno sa veľmi hanbil, tak sa hodil do záveja, aby zomrel, ale dievča ho tam našlo. Vtedy šla okolo majorka z Ekeby, najmocnejšia žena vo Värmlande. Sľúbila mu, že sa dievčaťa ujme, ak sa stane jedným z jej gavalierov. Šiel s ňou.
 
JADRO
Obsahuje 36 kapitol, označených arabskými číslicami (dve úvodné kapitoly sú označené rímskymi). Prvá kapitola je opisom jazera Löven, vrchov a ľudí, ktorí tu žijú. Ďalšie sledujú osudy a cesty samotného Göstu. Stretáva sa s mnohými ľuďmi, gavaliermi, ženami... Každá kapitola vykresľuje osud nejakej postavy, do života ktorej zasiahol práve Gösta. Samozrejme, často sú to práve ženy. Ústrednou postavou je teda samotný Gösta Berling. Ostatné postavy sú zoradené podľa poradia kapitoly, v ktorej je ich príbeh.
 
majorka z Ekeby – pripadá si ako živá mŕtvola. Bola krásnou Margaretou Celsingovou, štíhlou, nežnou, nevinnou. Do divočiny, kde žila sa raz zatúlal krásny Altringer. Bol chudobný, preto si sľúbili, že budú na seba 5 rokov čakať. Po troch rokoch však prišiel iný pytač a rodičia mysliac si, že je bohatý ju zaňho vydali. Bol to major. Toho dňa zomrela Margareta Celsingová. Potom sa vrátil Altringer, bol bohatý, stal sa pánom na Ekeby, ktoré hraničilo so Sjö, kde žila s majorom. Získal aj ďalšie bane a pomáhal im v ich chudobe. Major odišiel do vojny a oni sa spolu zabávali. Tie správy sa dostali až k jej rodičom, matka ju prišla navštíviť, ale ona jej povedala, že jej rodičia nežijú. Matka ju prekliala, aby ju zapreli a túlala sa ako žobráčka krajom. Major ju vyháňa z domu, keď sa dozvie, že bola milenkou Altringera. Pred odchodom preklína všetkých, ktorí sa jej nezastali a žiali nad všetkými, ktorým dávala prácu. Gavalieri na ňu kričali, keď ju stretli na svojich vychádzkach, smiali sa jej, prenasledovali ju, zdalo sa im, že konajú dielo spásy. Videla, a ako pustne kraj, o ktorý sa predtým starala. Chcela ho zachrániť, zvolala ľudí a šli vyhnať gavalierov, ale vypočula to Marianna Sinclairová a v noci v snehu bežala za jej mužom. Majorka sa teda stiahla.

Na Štedrý večer došla majorka naa Ekeby. Mala zápal pľúc a vysokú horúčku, sprevádzala ju dcéra brobyského farára, ktorá bola u nej už od októbra, ale na cestu sa vydali až po smrti majorkinej matky, ktorá jej odpustila. Len sa mal vtedy už lepšie, gavalieri sa začali starať o kraj. Pomáhali im Anna Stjärnhöková a Marianna Sinclairová. Nikto nehladuje a nikto nepáli z obilia pálenku. Akoby prichádzali do svätej zeme. Je veľmi chorá, napokon nespíše závet (chcela Ekeby venovať Göstovi) a zomiera pokojná. Ležala tam taká pokojná a krásna, že okolostojaci boli hlboko dojatí… Teraz Margareta Celsingová znovu ožila. Už nikdy neustúpi majorke z Ekeby.
 
Sintram – obyvatelia ho považujú za diabla, diabol si často berie i jeho podobu. …zlý majiteľ huty na Forse, človek… s holou hlavou a mrzkou škľabiacou sa tvárou, ktorému pôsobí rozkoš, keď môže urobiť niečo zlé… Je šťastný, keď sa môže preobliecť za rohatého a strašiť ľudí. V štedrovečernú noc prichádza na Ekeby, preoblečený, a v mene diabla uzatvára s gavaliermi zmluvu na rok. Hovorí, že takúto zmluvu uzaviera s majorkou každoročne, ona mu za to dáva dušu jedného z gavalierov (každý rok jeden z nich zomieral). Oni tomu uverili, podpísali to všetci. Mali za to dostať bane, správu na Ekeby a majorka mala byť vyhnaná. Ak by za ten rok urobili niečo negavalierske, vezme si ich všetkých dvanástich, ak neurobia, nikdy už nesmie na Ekeby uzavrieť nijakú zmluvu a môže si vziať starého Sintrama. (Do konca románu nie je jasné, či to bol sám diabol alebo Sintram.) Vzal si za ženu Ulriku Dillnerovú, ktorá raz hrala polku samotnému diablovi. Keď ho uvidela, okamžite odišla a na Fors sa už nikdy nevrátila. Sintram nenávidel i leto a zeleň. Na sv. Jána šiel do kostola na saniach a odetý do kožuchu. Vyzeral ako sám diabol, a nikto ho nevyhnal. Vraj nechal v kostole v kľúčovej dierke odkaz, že chce tento kraj úplne zničiť. A to leto bolo veľmi horúce a veľmi suché. Vykonal veľa zlých činov. Stál i za Göstovým rozhodnutím obesiť sa. Sintraam zomrel v štedrovečernú noc (splnila sa zmluva?).
 
12 gavalierov
  Beerencreutz – plukovník s hustými bielymi fúzmi, kartár, pevec
  Anders Fuchs – jeho priateľa a starý vojnový druh, mlčanlivý major, lovec medveďov
  Ruster – mladý bubeník, dlho bol plukovníkovým sluhom, zručný vo varení punču
  Rutger von Örneclou – starý zástavník, milovník žien, nosil vysoký golier s čipkami a parochňu, líčil sa ako žena
  Kristian Bergh – mohutný kapitán, hrdina, dal sa ľahko oklamať
  Julius – malý, okrúhlučký statkár, živý, veselý, veľmi nadaný rečník, maliar, spevák, rozprávač anekdot. Julius ochorel na pečeni a pľúcach sa mu usadila zákerná choroba. Matka ho volala domov a on sa rozhodol po 17 rokoch vrátiť. Ale odchádzalo sa mu ťažko. Večer bol už nazad na Ekeby, nemohol odísť.
  Kevenhüller – veľký Nemec, vynálezca samohybného voza a lietajúceho stroja, šľachtic. Narodil sa v 70. rokoch 18.st., bol synom grófa. Vyučil sa u hodinára, chcel byť vynálezcom tak sa pustil putovať svetom. Tak našiel Värmland. Raz na trhu stretol lesnú vílu, ktorá mu dala zvláštny dar. Mohol zostrojiť akékoľvek umelecké dielo, ale z každého druhu len jedno. Zázračný voz rozbil, lebo ho chcel od neho kráľ a krídla zničil. Rozhodol sa vyhľadať vílu, ale nikde sa mu neukázala, tak došiel na Ekeby. Prijali ho. Raz takmer podpálil Budovy, až vtedy sa víla ukázala. Požiadal ju, aby si vzala nazad svoj dar. Stalo sa.
  bratanec Kristofer – veľký bojovník kedysi sa hnal s cisárom Eur’opou, ale po 1815 musel utiecť. Útočište našiel u švédskeho korunného princa, ten ho poslal k majorovi. Tak sa dostal medzi gavalierov. Žil utiahnutý. Prebudila ho láska k Märte. Ked sa po 5 rokoch vrátila, šiel k nej na pytačky. Vyobliekal sa, vzal kráľovský list, v ktorom mu vracia jeho meno i zámok. Sed’i u nej, ale Märta mu porozpráva, čo vykonala mamzel Marii, ako ju zosmiešnila a Kristofer si uvedomí, že je to svetácka žena, ktor’a si chudobu nev’aži (on sa to počas 10 rokov naučil). Odišiel, list spálil, šaty odložil. …už nemá síl rozpäť krídla a odletieť.
  Löwenborg – jemný, zbožný, pridobrý pre tento svet
  Eberhard – filozof, vo svojich spisoch, ktoré sú ukryté, oslavuje pravdu. Neexistuje žiaden boh.
  Liljecrona – veľký hudobník, neustále túžil za svojím domovom, ale jeho duch potreboval bohatstvo a zmenu, takže zostával na Ekeby. Patrilo mu malé hospodárstvo Lövdala. Viedla ho gazdiná (milenka, manželka? matka jeho detí). Bola tam krásna príroda. Keď bol doma, bolo tam veselo, keď odišiel, život šiel svojou koľajou ďalej. Ona sa nesťažovala.
 
Ebba Dohnová – Gösta sa stal domácim učiteľom mladého Henrika na Borgu. Na prechádzkach v parku stretával mladú Ebbu Dohnovú, zaľúbili sa do seba. Ona snívala, že vybuduje nový svet pre Krista a on jej mal v tom pomôcť. Na jar Ebba ochorela. Nikto sa nechcel vydať po odmäku po lekára. Šiel Gösta. Priviedol ho, a vyžiadal si Ebbinu ruku. Märta jej po vyzdravení povedala, že mu ju sľúbila. Ona jej to vyčítala. V deň, keď ochorela dozvedela sa o ňom všetko. Chcela zomrieť. Stávala teda v otvorenom obloku, aby sa jej choroba vrátila. Stalo sa a zomrela.
prepošt z Bro – bol účastníkom večere, na ktorej vyhnal major manželku. Keď bolo v kraji najhoršie, prehovoril k ľudom. Povedal im, že prichádza niekto, kto im pomôže. Podľa Elizabety to mal byť Gösta.
major Samzeliusmalý silný muž. Má rozstrapkané vlasy, malé šikmé oči a vyčnievajúcu bradu. Podobá sa zavalitému medveďovi… Keď sa dozvie, že bane dostali po smrti Altringera preto, lebo majorka bola jeho milenkou, vyháňa ju z Ekeby a správu s baňami zveruje gavalierom. Myslí si, že tak čoskoro dôjde k ich úpadku. Gavalieri to považujú za dôsledok uzavretej zmluvy s diablom. Krátko pred uplynutím dohodnutého roka major postrelil medveďa, ktorého choval, ten ho pohrýzol. Major si musel ľahnúť a nakoniec kvôli tejto rane i zomiera. Majorka o tom nevedela, ale gavalieri ani nečakali, že príde, lebo ešte neuplynul jej rok.
Anna Stjärnhöková – bohatá dedička, má si vziať za manžela Ferdinanda Borgu, ktorý bol chudobný. Ale prehovorili, aby si vzala starého bohatého Dahlberga. Gösta im sľúbi, že im ju dovezie. Cestou sa mu však zapáči, aj ona sa doňho zamiluje, chce si ju nechať. Ale začnú ich prenasledovať vlky, musia sa uchýliť na Borg. Gösta to považuje za Božie znamenie. Anna mu sľúbi, že bude Ferdinandovi dobrou ženou. Lenže Ferdinand zomiera a jeho matka vie, že ho nikdy nemilovala. Nad jeho hrobom jej prisahá, že sa nikdy nevydá. Anna porozpráva mladej grófke Ebbine osudy.
Marianna Sinclairová – dc’era bohatého Melchiora z Björne. Je krásna, mladá a čaká na lásku. Nájde ju u Göstu. Otec ju vyhodil z domu a ona prichádza na Ekeby, ležiac v izbe si vypočuje majorku a chce zachrániť gavalierov, preto uteká za majorom. Majorka jej hovorí, že chápe, že to urobila z lásky. Marianna dostane čierne kiahne, jej krása sa stratí. Vtedy sa do nej Gösta zaľúbi. Meolchior chce predať celý majetok, aby nemala, čo zdediť. Vtedy mu Sintram povie, že celý majetok chce kúpiť brobyský farár, ktorého Melchior nenávidí, zastaví teda dražbu. Vydá sa po dcéru, a tá odíde s ním. Gösta potom už o nej nechce ani počuť. Až keď od nej odchádza, prebudila sa v nej opäť láska k nemu, ale najavo to nedala. Lásku odmietne ešte raz – požiadal ju o ruku barón Adrian.
mladá grófka Elisabeta DohnováOtcom grófky je švédsky šľachtic, ktorý sa natrvalo osadil v Taliansku… Tam sa zoznámila s grófom Henrikom Dohnom. Vydala sa z lásky, nikto to nechápe, lebo ho považovali za hlúpeho. Ona je jemná, nežná, nevinná, dobromyseľná a veľmi veselá. Sužuje ju osud majorky a vyprovokuje gavalierov, aby ju oslobodili. Zamiluje sa do Göstu, ale keď jej Anna rozpovie jeho históriu odmietne ho. Chce ho vak zachrániť pred sobášom s predavačkou metiel, preto ide za ním i cez rozbesnenú vodu. Märta ju po návrate domov odsudzuje a jej manžel jej rozkáže činiť pokánie. Pracuje ako najposlednejšia slúžka. Napokon to nevydrží a uteká. Usadila sa na dedine. Tam i porodila dieťa a dozvedela sa, že muž dal vyhlásiť ich sobáš za neplatný. Dieťa nemalo otca. Poslala teda po Göstu a vydala sa zaňho. Po krste dieťa čoskoro zomrelo a ona sa usadila na Ekeby, ktoré pod jej vedením začalo kvitnúť.
  Po pohrebe kapitána Lennarta, za smrť ktorého sa cítil Gösta zodpovedný, zmizol. Šla ho hľadať aj s Annou Lízou. Požiadala o pomoc Cigánov, tí ho čoskoro našli. Hovorí mu, aby šiel cestou svojich povinností bez hrdinstiev a ak sa rozhodne žiť, ona zostane s ním. Po návrate ju majorka vyzývala, aby sa vrátila na juh, ale vtedy Gösta povedal, že má malú chalupu v lese a že tam by chcel s ňou žiť. Zostal by s nimi aj Löwenborg. Elisabeta súhlasí, vie liečiť a chce pomáhať ľudom. Chcú spolu žiť v chudobe.
mamzel Maria – živí sa šitím, neverí na lásku, mužom sa vyhýba. Zamiluje sa do mladého staviteľa organov, ten po lete odchádza, ale Maria už nevyháňa lásku zo srdca. Märta ju po návrate navštívi, nájde ju spievať milostné balady (má taký tichý, piskľavý hlas). Pozve ju k sebe. Maria ta chodí, a keď ju vyzve tak aj spieva. Märta raz za prítomnosti hostí začne napodobňovať jej spev a vysmievať sa jej. Mamzel obchádza urazená. Mladá grófka u nej nakúpi veľa záclon, aby si ju uzmierila.
Märta Dohnová – Henrikova matka, Bola najveselšia a najbláznivejšia zo žien. Svetská radosť ju zdvihla na trón a urobila z nej svoju kráľovnú. Jej poddanými boli žart a zábava. Po smrti svojej dcéry prestala navštevovať Borg, teraz sa prišla pozrieť ako si tu mladí žijú. Ona najviac ponižovala Elisabetu a bola by ju azda utrápila až na smrť, keby nebola odišla. Aj k nej raz zavítala čarodejnica. Märta odmietla dať jej šunku a tak ju prekliala, aby ju zožrali straky. Od toho dňa dom obliehali celé kŕdle, a ona musela stále sedieť dnu. Napokon to Henrika omrzelo a v noci ju v krytom koč odviezol. Na Berg sa už nevrátili.
predavačka metiel – mentálne postihnuté dievča, ktorému sa páči Gösta. Ten sa rozhodne jej ukázať zábavu, ale ona si myslí, že si ju chce vziať za ženu. Vtedy sa strhne záplava a Gösta beží pomáhať. Nikdy sa k tejto téme už nevráti a dievča mizne zo scény. Napokon ju dedinčania hľadajú, myslia si, že ju má na svedomí Gösta. Nájdu ju mŕtvu v lese.
dovreská čarodejnica – malá, hrbatá, v koženej sukni, ľudia sa jej boja a dávajú jej bez pýtania, čo len chce. Vo vrchoch má dosť bohatstva, ale ona aj tak z času na čas chodí po pýtaní.
kapitán Lennart – vrátil sa z väzenia, kam ho dostal Sintram, lebo vedel o jeho kšeftovaní s pušným prachom. Keď sa vracal, stretli ho gavalieri, vypili si s ním. Kým spal, Gösta mu pomaľoval tvár, a tak ho žena odmietla prijať do domu. Šiel potom po žobraní. Zistil, že dokáže slovom povzbudiť ľudí. Začali ho volať pútnikom božím. Raz na trhu sa zastal biednych a silák ho zabil. Priniesli ho k žene, ona uvidela jeho pravú tvár, za jeho smrť vinili Göstu. Zástupy jej porozprávali, ako im pomohol.
brobyský farár – lakomý, nedá jesť ani svojim blízkym. To jeho dcéru oberie Gösta o sánky s múkou. Kedysi aj on ľúbil, ale tie časy sa už nedajú vrátiť. V čase sucha ho farníci obviňujú, že to kvôli nemu neprší. Gösta mu prehovorí do duše a povie mu, aby na druhý deň pri bohoslužbách prosil za dážď. Začne pršať a on zomiera pri oltári premnožený radosťou.
Anna Lisa -  jeho dcéra, od čias keď ju majorka prichýlila je na Ekeby. Peniaze, ktoré zdedila po smrti otca, pomôžu nastoliť v kraji pokoj a šťastie.
 
Excipit: Milý čitateľ, nemusím odpovedať takisto? Okolo nás sa celý rok rojili obrovské včely fantázie, ale ako sa teraz dostanú do úľa skutočnosti, o to nech sa postarajú samy.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.7)

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#Volanie divočiny čitateľský denník #selma lagerlofová #deň ked zomrel kristus obsah #volanie divociny #miroslav valek Kridla


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.017