Osudy dobrého vojáka Švejka za svĕtové války

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: Dievča anika (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 03.06.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 004 slov
Počet zobrazení: 4 791
Tlačení: 408
Uložení: 379
Jaroslav Hašek: Osudy dobrého vojáka Švejka za svĕtové války
Švejk: štyri diely: V zázemí, Na fronte, Slávny výprask a Pokračovanie slávneho výprasku.
Nedokončený

V Rakúsko - Uhorsku za 1. svetovej vojny.
Nezmyselnosť vojny, satira na rakúsky militarizmus, cely režim, výsmech rakúskej monarchii, ponižovanie človeka
Hovorový jazyk, slang, žargón, nemecké výrazy...
Švejkove rozprávania, historky
Vojak Švejk - postava ma dva charakteristické rysy - inteligenciu a debilitu. Nič ho nevyvedie z miery, vyrovná sa s každou situáciou, lojálny, dobrák, úprimný, veľmi výrečný, vytvára zmätok v rakúskej armáde a nemôže pochopiť zásady vojenskej služby. Kedysi obchodník so psami (falšoval rodokmene). Bol vojenskou komisiou vyhlásený za blba.

1. a 2. diel
Dej sa začína atentátom na rakúskeho následníka trónu, Františka Ferdinanda d´Este. Hneď ako sa Švejk dozvedel túto správu, vybral sa do krčmy. za jedným stolom sedel strážnik Breitschneider. Švejk sa veselo pustil so strážnikom do rozhovoru, kde spomenul svoje názory na situáciu v Rakúsko – Uhorsku, strážnik ho obvinil z niekoľkých trestných činov, najmä z velezrady a spolu s krčmárom Palivcom, ktorého obvinil z urážky cisára, keď na jeho otázku, kde je cisárov obraz odpovedal: „Schoval jsem ho, protože naň srali mouchy“ ich odviedol na policajné riaditeľstvo. Oboch zavreli do cely s ďalšími väzňami, ktorí tu sedeli tiež pre absurdné urážky cisára a jeho rodiny. Po výsluchu, kde sa Švejk bez okolkov k všetkému priznal, ho poslali k trestnému súdu a odtiaľ na psychiatrickú kliniku, aby súdni lekári zistili, v akom štádiu je jeho duševný stav. Na otázku, či už bol niekedy skúmaný jeho duševný stav odpovedal, že bol vyhlásený za blba. Jeho výpoveď však súdnych znalcov rozzúrila, vyhlásili ho za simulanta a opäť poslali na policajný komisariát. Na riaditeľstve s ním však nechceli mať už nič spoločné, a tak s vyhrážkou, že ak sa tu ešte raz objaví, ho pošlú pred vojenský súd, ho prepustili.

Strážnik Breitschneider dostal za úlohu lepšie spoznať Švejka, a to pod zámienkou, že si u neho chce kúpiť psa. Lenže zo Švejka za nasledujúcich pár dní nevytiahol nič iné, len psov, a nakoniec ich mal doma toľko, že ho zožrali. Po krátkom pobyte doma dostal Švejk povolávací rozkaz na vojnu, takže sa musel znova zúčastniť lekárskej prehliadky. V tom období ho však trápila ťažká reuma, tak že vôbec nemohol stáť na nohách. Prechodom cez mesto na vozíku a s barlami budil dojem veľkého hrdinu. Na prehliadke sa ho pýtal jeden z najkrutejších lekárov, čo mu je, a po jeho odpovedi, že ho trápi reuma ho vyhlásil za simulanta a poslal do väznice. Vo väznici si lekári dávali záležať na tom, aby z mužov, ktorý sa tu zväčša ocitli veľmi radi, pretože sa chceli vyhnúť vojne, dostali priznanie, že iba simulovali. Preto tu bolo zavedených niekoľko stupňov týrania: výplach žalúdka teplou vodou, ľadové zábaly, neľudská diéta spojená s pitím chinínu. Zatiaľ, čo sa ostatní simulanti jeden po druhom priznávali, Švejk tento pobyt chápal ako rekreáciu v kúpeľoch. Po lekárskej kontrole, ho vyhlásili nie za idiota, ako to Švejk priznával, ale naopak, poslali ho na garnizónu. Po príchode na garnizónu Švejka umiestnili do miestnosti spolu s ďalšími mužmi, ktorých jedinou útechou v ich živote bola omša, ktorú slúžil poľný kurát Otto Katz. Na jeho omšiach sa skôr zabávali, pretože kurát bol 23 hodín denne opitý. Aj napriek jeho opilosti si všimol Švejka, ktorý na rozdiel od ostatných sa nezabával, ale omša ho natoľko dojala, až sa rozplakal. Kurát sa ho opýtal, či by mu nechcel robiť pomocníka. Od tej doby sa z nich postupne stali kamaráti a jeden druhému si úplne dôverovali. Jedného dňa sa však kurát zadĺžil pri hraní kariet s nadporučíkom Lukášom, ostal úplne na mizine a tak sa dohodol s Lukášom, že mu dá Švejka.

Nadporučík Lukáš bol síce dobrý človek, jeho chybou bolo ale to, že nenávidel sluhov. Druhou slabosťou boli ženy. Švejk sa však správal vzorne, plnil všetky jeho príkazy, a tak s ním bol Lukáš spokojný. Spravil však dve chyby. Prvá bola vtedy, keď nedopatrením a hlavne jeho neskonalou láskavosťou a dobrotou sa mačke podarilo zožrať kanárika, ktorých mal Lukas veľmi rad. Druhá však bola oveľa vážnejšia. Nadporučík Lukáš chcel psa. Poprosil Švejka, aby mu nejakého zohnal. Ten využil svoje kontakty a s pomocou kamaráta sa mu podarilo ukradnúť krásneho pinča. Upozornil však svojho pána, aby na miesto, kde ho ukradol nechodil, pre čo si vymyslel dôvod. Lukáš však na to zabudol, a raz pri prechádzke touto oblasťou skutočný majiteľ spoznal svojho psa. Najhoršie na tom bolo, že tým majiteľom bol plukovník Kraus. Lukáš sa mu to snažil vysvetliť ale márne. Za trest však Lukáša odvelili do Českých Budějovíc. O niekoľko dní sedel Švejk aj s nadporučíkom vo vlaku do Českých Budějovíc. Pretože Švejk neustále čosi rozprával príbehy, Lukáš ho vyhodil z kupé. Tu sa dal do reči so železničným pracovníkom o záchrannej brzde, ktorá ho veľmi upútala. Záchranná brzda sa pohla a vlak zastavil. Švejka vlakový sprievodca požiadal o vyplatenie pokuty 20 korún, alebo pôjde k prednostovi stanice.

Švejk si však s nadšením vybral tú druhú možnosť. Lukáš sa vôbec nestaral o to, čo bude so Švejkom. A tak kým sa Švejk zhováral s prednostom, vlak aj s jeho dokladmi, ktoré mal Lukáš, dávno odišiel. Švejk presvedčil všetkých o svojej nevine. Do Českých Budějovíc musel ist peso, lebo nemal peniaze a zadarmo ho poslat nechceli, lebo nevedeli, ze ide naozaj na vojnu, lebo Lukas mal setky doklady. Síce s väčšími problémami, ale nakoniec sa dostal na miesto, kde ho nadporučík Lukáš za oneskorený príchod poslal hneď do väzenia. Švejk si nestihol odsedieť ani celý trest a už sa sťahovali do Mostu nad Litavou nazývaného tiež Kyrályhyda. Švejk dostal funkciu obsluhovača telefónu v Lukášovej kancelárii. Hneď ho však čakala ďalšia. Lukášovi padla do oka jedna panička. Švejk teda dostal za úlohu dopraviť tejto paničke jeden lístok Odovzdanie správy však nedopadlo podľa Lukášových predstáv. List dostal do rúk jej manžel, ktorý sa veľmi rozzúril a ukľudniť ho musel až Svejkou nahodny znamy ranou do nosa. Na ulici sa začala veľká bitka, do ktorej sa priplietli aj ďalší Česi. Nadporučík Lukáš a jeho sluha Švejk sa vrátili k svojím povinnostiam, no onedlho Lukáš dostal rozkaz o odchode do boja.
 
3. a 4. diel
Švejk spolu s nadporučíkom Lukášom odchádza do vojny. Švejk sa stáva spojkou roty. Bol povýšený na túto funkciu aj napriek tomu, že každý pokladal Švejka za úplného a neschopného idiota. Ale v podstate to platilo v celej armáde, pretože aj sám Hašek poznamenal, že čím väčší hlupák, tým vyššia funkcia. Na front išli realisticky zmýšľajúci vojaci, ktorí vedeli čo ich čaká a nemali chuť zomrieť za cisára. Takto zmýšľali aj niektorí poddôstojníci ako nadporučík Na druhej strane však na front išli aj karieristi, ktorí bezhranične verili cisárovi a považovali vojnu za svätú ako poručík Dub. Išli tiež aj dôstojníci a poddôstojníci, ktorí len rozmýšľali ako na vojne zbohatnúť a čo najviac zarobiť. Ako účtovník práporu Vaněk. Švejk spolu s vojskom dostal až na východné Slovensko, do miest, ktoré ešte pred nedávnom okupovali ruské vojská a po prudkých bojoch ho opustili. Tu sa vojaci na vlastné oči konečne presvedčili, aké hrôzy a utrpenie prináša so sebou vojna. I v týchto miestach sa prejavila hlúposť a neschopnosť armádneho velenia, ktoré nariadilo vystúpiť práporu z vlaku 150 km pred líniou fronty a ďalej ísť pešo, aj keď trať bola už opravená a pokračovala ďalej.

Táto situácia však zapríčinila aj ďalšie Švejkove omyly, keď za pochodu našiel uniformu ruského vojaka a obliekol sa do nej, aby si ju vyskúšal.
Stalo sa mu to takmer osudným, lebo práve vtedy ho chytila vojenská patrola. Táto, keď zistila, že hovorí po česky, okamžite ho predviedla pred veliteľstvo ako zbeha. Práve tu sa Švejk presvedčil o spôsoboch vládnutia rakúskych vojenských veliteľov na okupovaných územiach, ich prístupoch k obyvateľstvu a zajatým nepriateľom. Život Švejkovi zachránil dôstojník, v ktorom zostala aspoň štipka ľudskosti a prístupu k plneniu vojenských povinností a jeho poprave zabránil, keď si preveril Švejkovu totožnosť a zabezpečil mu návrat späť k svojej jednotke. Až do tohto okamihu už chorý Jaroslav Hašek nadiktoval svoje príbehy o dobrom vojakovi Švejkovi. Jeho choroba sa však zhoršila natoľko, že dňa 3. januára 1923 Jaroslav Hašek zomiera a Švejk zostáva nedokončený.
 
Citaty

Přiznáváte se ke všemu?
Jestli si přejou, vašnosti, abych se přiznal, tak se přiznám. Jestli ale řeknou Švejku, nepřiznávejte se k ničemu, budu se vykrucovat do roztrháni tĕla. Níže podepsáni soudní lékaři bazírují na úplně duševní otupělosti a vrozeném kretenismu představeneho komisi výše ukazane Josefa Švejka, vyjadrujíci se slovy jako Ať žije císař, kterýžto jako vyrok úplne postaci, aby osvětlil duševní stav Josefa Švejka jako notorického blba. Vůbec, zilo se tam jako v raji. Můžete tam hulákat, řvát, zpívat, plakat, mečet, ječet, skákat, modlit se, metat kotrmelce, chodit po čtyřech, poskakovat po jedne noze, běhat dokola, tancovat, hopkat, sedĕt celej den na bobku a lézt po stěnách. Vrchní vojensky lékař Bautze byl muž neúprosní, který ve všem viděl podvodný pokus uniknout vojnĕ. Známy jest jeho vyrok Das ganze tschechische Volk ist eine Simulantenbande. Za deset týdnů své cinnoxti vymytil z 11 000 civilistu 10 999 simultantu a byl by se dostal na kobylku i tomu jedenacttisicimu, kdyby nebyla toho štastného clovĕka právĕ v tom okamžiku, kdy na nĕho zarval Kehrt euch! ranila mrtvice.


Švejk, úplní, dieta, dvakrát denně vypláchnut žaludek, jednou za den klystýr, a jak bude dal, uvidíme. Prozatím ho odveďte, vypláchnete mu žaludek, a až se vzpamatuje, dejte mu klystýr, ale poradny, až bude volat všechny svaté, aby se jeho revma leklo a vyběhlo.
Nešetři mě, " vybízel pochopa, který mu dával klystýr .. " Mysli si, že na takových klystýrech stojí Rakousko, a vítězství je naše.

To bych rad viděl, vy morské prase, co si teď asi myslíte.

Poslušně hlásím, ze já vůbec nemyslím
Himldonrvetr! pročpak vy siamskej slone vůbec nemyslíte?
Poslušně hlásím, že já proto nemyslím, poněvadž je to vojákům na vojně zakázáno. Držte hubu, rozumíte?
Poslušně hlásím, ze rozumím
Už jsem vám říkal, aby ste držel hubu, slyšel jste?
Poslušně hlásím, ze jsem slyšel, abych držel hubu
Himlhergot, tak tu hubu držte, když jsem vám poručil, tak víte dobře, ze nesmíte kusnit
Poslušně hlásím, že vím, ze nesmím kusnit

Potom ješt
ĕ to kazání, ta zábava a legrace. Polní kurát Otto Katz byl přece jen roztomilý človĕk. Umel tak krásnĕ žvanit o neskonale milosti bozi. Umel tak krásnĕ vynadat. Umel cele bohoslužby provést tak originálním spúsobem. Hab acht k modlitbĕ, všichni za mnou, co já budu říkat. A ty vzadu lumpe, nesmrkej do ruky, si v chrámu pane, za to tĕ dam zavřít. Jestlipak ste vy syčáci ještĕ nezapomněli otčenáš.....nu, já vĕdĕl, ze to nepůjde. Já jsem pro to, všechny vás postřílet, rozumíte mne dobře? Já to tvrdím z tohoto božího místa, ničemové, neboť bůh je něco, co se vás nebojí a co s vámi zatočí, až budete z toho pitomí. Pamatujte si, vy dobytku jeden, ze jste lidi a ze se musíte dívat i skrze temny mrak v daleky prostor a vedet, ze zde trvá všechno jen do času, vsak bůh ze je na veky. Pusťte se, krucifix, do hledání boha a vsi si hledejte doma.

Oči nadporučíka vysílali strašlivé blesky. Napřed mu dám pár přes hubu, myslil si nadporučík, pak mu rozbiju nos a utrhnu uši a potom dal už se uvidí.A naproti n
ĕmu hleděl úpřimnĕ a dobrosrdečně na něho par dobráckých, nevinných očí Švejkových, který odvážil se přerušit ticho před bouři slovy Poslušně hlásím, pane obrlajtnant, ze jste přišel o kočku. Sežrala křém na boty a dovolila si chcípnout. Hodil jsem ji do sklepa, ale do vedlejšího. Vy ste, Švejku ukradl psa! Vy dobytku, bud ste takový rafinovaný ničema, nebo takový velbloud a blboun nejapny! Tak řeknete pravdu, ukrad ste ho, nebo neukrad?
„Poslušně hlásím, pane obrlajtnant, že jsem ho neukrad.“
„Věděl jste o tom, že je to kradený pes?“
„Poslušně hlásím, pane obrlajtnant, že jsem věděl, že je ten pes kradenej.“
„Švejku, ježišmarjá, himlhergot, já vás zastřelím, vy hovado, vy dobytku, vy vole, vy hajzle jeden. Jste tak blbej?“
„Tak, poslušně hlásím, pane obrlajtnant.“
„Proč jste mně vodil ukradenýho psa, proč jste mně tu bestii nasadili do bytu?“
Abych vám udělal radost, pane obrlajtnant.“
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 10)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.013