Nocovala chmárka zlatá - Anatolij Pristavkin

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: Dievča anika (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 07.06.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 197 slov
Počet zobrazení: 2 605
Tlačení: 405
Uložení: 373
Anatolij Pristavkin: Nocovala chmárka zlatá
Bratislava: Smena, 1989, ISBN 80-221-0017-X, 237 s.
Čas: počas vojny.

Román o dvoch bratoch, dvojičkách, Kuzminčatách – Koľkovi a Saškovi. Deti nemajú žiadnu rodinu, ako mnoho iných žijú v sirotinci pri Moskve. Denne dostanú len pár súst jedla, sú večne hladní. Preto Saška, ktorý je mozgom v dvojici (rojko), vymyslí plán - prekopať sa do rozdeľovne chleba. Koľka teda nájde vhodné miesto a skutočne celú zimu kopú. Na predjarí sú už pod dlážkou rozdeľovne, ale vtedy sa preborí tunel, a tak je ich práca odhalená. Lenže vtedy príde rozkaz z Moskvy – dvoch najväčších lapajov poslať vo vlaku na Kaukaz, ktorý je tu vykresľovaný ako zasľúbená zem. Takže vinník sa nenašiel a privolaní vojaci len  skonštatovali, že to nemohli vykopať deti.

Riaditeľ, ktorý si dávky pre deti pchá do vlastného vrecka, pošle bratov na niekoľkodňovú cestu len s jednodňovým prídelom jedla. Ale chlapci sa o seba postarajú, ako vždy dosial, aby prežili kradnú v mestách, kade vlak prechádza, na trhu jedlo.

Keď prechádzal vlak plný všelijakých bezprizorných duší cez úrodnú krajinu a okolo plných polí, rušňovodič zastal na dve hodiny. Vedel, že ľudia vo vlaku sú hladní. Všetci sa na to vrhli ako kobylky. Jedli zeleninu, ktorú nikdy nevideli, ale boli radi, že majú niečo v ústach. Pri ceste do vlaku zbadali Kuzminčatá ženu, zaľúbili sa do nej obaja. Bola to Regina Petrovna, ktorá viezla z Moskvy dvoch chlapcov a Kuzminčatám oznámila, že sa bude o nich starať  a že sa stretnú na stanici. Hneď tam ich prekukla – keď im to niečo vznesie, vydávajú sa jeden za druhého.

V ďalších dňoch vypukla vo vlaku hnačka.
Napokon vlak zastal v stanici Kubaňa, kde stál kvôli poruche tri dni. Tam všetky deti ošetrila lekárka, vlak vydrhli a vydezinfikovali. Saška bol vážnejšie chorý, preto len ležal a lekárka mu dala tabletky. Koľka sa zatiaľ ponevieral po stanici, videl transport detí v zamrežovanom vlaku, ich vrstovníkov. Ich vlak strážili vojaci a viezli ich smerom, z ktorého Kuzminčatá prišli.

Napokon zastal vlak v stanici Kaukazské Vody.  Tam boli sírne pramene, kde sa deti mali vykúpať, ale nikto ta nechcel ísť. Až napokon ta vliezol riaditeľ transportu. Potom sa všetky deti vykúpali. Ďalej pokračovali k úpätiu hôr, kde im ukázali budovu bývalej školy, kde mali bývať. Všetkých 500 detí sa zmocnilo znepokojenie, ktoré ešte zvyšovali výbuchy mín  (vojaci odmínovávali územie). Šli sem, lebo im sľúbili mier, jedlo... A zatiaľ tušili, že ich tu nečaká nijaké šťastie. Prechádzali cez osadu,  v ktorej musel niekto žiť, okolo polí, ktoré musel niekto osiať... Ale kto? Nikde nebolo ani dušičky. Boli tu len tri vychovávateľky a riaditeľ, ktorí prišli s transportom.

Deti si teda našli miesta na spanie. O dievčatá sa postarala Regina Petrovna. Variť veľmi nebolo čo, a tak sa o seba opäť deti museli postarať samé. Sprievodca z vlaku bol tiež v dedine. On Kuzminčatám prezraadil, ako sa veci majú. Aj osada Beriozovská sa predtým volala inak – Dej Čurt. (Šlo zrejme o Stalinovo presídľovanie celých etník, v tomto prípade asi o Čečecov.) Deti mali raz tvoriť nové obyvateľstvo na Kaukaze. Iľja – sprievodca z vlaku – chcel zarobiť, a tak mu deti na výmenu za potraviny nosili šaty, matrace… Saškovi sa podarilo otvoriť i sklad so šatami. Vtedy sa dozvedeli, že riaditeľ sa vracia z Gudermesu, kam šiel po potraviny. Ale šaty, ktoré ukradli, Iľjovi zaniesli. Dal im slaniny i pálenky.

Iľja Zverinov mal tiež pohnutý osud. Rodičov mu odviezli ešte za mala do gulagov, a tak žil, živoril s babkou. Potom prežil na kradnutí, lúpežiach, a cez rôzne tábory prešiel celé Rusko. Práve cez rôzne väzenia a izolačky sa dozvedel, že na Kaukaze dávajú zadarmo domy so všetkým, aj so záhradkou, len musí povedať, že je evakuant. Tak teda šiel. Lenže po príchode cítil, že je v pasci. Chcel ujsť, ale nemal peňazí.  Ráno sa chlapci zobudili, po alkohole im bolo zle. Iľja im povedal, že mu tie veci darovali. Tak odchádzali len s kúskom slaniny. Ale pri lúčení im dal radu – Utekajte odtiaľto! Myslím to vážne! Utekajte! Utekajte, čo vám sily stačia. Aj chceli odísť, už boli v truhlici, v ktorej počas vojny  prevážali psov a bola umiestnená pod vlakom, ale vtedy si spomenuli na Reginu Petrovnu, vyskočili a vlak sa pohol bez nich. Zašli teda za ňou. Oznámila im, že starší pôjdu pracovať do konzervárne a oni ta pôjdu s nimi. Chlapci prehľadali pôjdy a našli  tam všelijaké veci, Regina Petrovna vzala papachu a opasok pre Kuzminčatá. Hneď ju rozstrihla na dve čiapky pre bratov, ale vtedy sa v jej okne objavila hlaveň a traja pôvodní obyvatelia územia, Čečni. Naznačili jej, aby odložila šitie a vyšla; a potom podpálili dom – bol v ňom sklad a jej byt.

Polícia vec vyšetrila
– v sklade vybuchol kanister s benzínom. Na druhý deň prišlo pre deti auto s vodičkou Vierou. Deti pracovali v konzervárni. Ale vzťahy s osadou sa zhoršovali. Napokon to riaditeľ chcel vyriešiť akýmsi kultúrnym večierkom, na ktorý si deti pripravili program. Saška našiel i spôsob ako preniesť z konzervárne slivkový džem – spustiť ho po vode na dreve. Ale ostatní ich po čase objavili a začali brať vo veľkom. Nakoniec sa na to prišlo a deti boli z fabriky odvolané. Len Saška a Koľka unikli, lebo už pred dvoma týždňami prestali s kradnutím džemu. Nedávali ho ani do spoločnej skrýše, lež do nory na brehu rieky. V nedeľu počas vystúpenia odišiel riaditeľ Peter Arisimovič nazad do školy, aby spolu s vojakom a technológom z fabriky prehľadali priestory. Objavili i spoločnú skrýšu, kde na každom viečku bolo i meno majiteľa.

V ten večer však Čečni vyhodili do vzduchu auto i s Vierou a podpálili Iľjov dom. Tej noci sa Kuzminčatá rozhodli utiecť. Ale vrátila sa Regina Petrovna, ktorá bola niekoľko dní na milícii. Prezradila im, že ju posielajú na pomocné hospodárstvo aj s malými. Šli ta s ňou. Privítal ich Demjan, vyslúžilý vojak, ktorý chlapcov odviezol na koni. Čakal ich iný život, pásli dve kravy, zbierali úrodu z poľa, ktorú nesadili… Dokonca im Regina Petrovna vymyslela i dátum narodenia (17.10.). V ten deň bola oslava. Chlapci toľko jedla ešte nevideli. Oslavovali aj s Damjanom, dostali nové oblečenie. Ráno požiadala Regina Petrovna Damjana, aby vzal chlapcov do domova po jedlo. Večer ich mal doviezť na stanicu, kde by po nich prišla. Súhlasil. Ale v škole už nikto nebol. Na úteku cez kukuricu sa rozdelili a Koľka spadol so jamy, kde zamdlel. Prebral sa až v noci.

Ráno sa všetko zdalo veľmi pokojné. Koľka vyliezol z jamy a šiel do dediny. Našiel tam Sašku. …visel nastoknutý pod pazuchami na hroty plota a z brucha mu trčal zväzok žltej kukurice so šúpolím… Bol mŕtvy a vrany mu vyďobali oči a vnútornosti. Koľka ho dal na vozík a odviezol na stanicu. Uložil ho do psiarne. Saška odišiel. A Koľka zostal pri čiernom násype sám. Až potom sa rozplakal a spomenul si na slová básne o chmárke. Saška akoby sa zmenil na chmárku a r’ano odletel. Vybral sa teda k Regine Petrovne, ale tú v domci nenašiel, ani jej dvoch chlapcov. Šiel jej teda oproti, mysliac si, že šla po nich na stanicu. Lenže zastihol ho oheň – pálili porast, aby z neho dostali Čečňov. Nakoniec pri vode natrafil na riaditeľov hrob. Napokon si ľahol v domci a bol by tam azda aj zomrel, keby ho nebol objavil čečenský chlapec Alchuzur.

Koľka ho nazval Saškom, a tak ho i predstavoval vojakom. Hovoril zväčša len on. Sám akoby sa štylizoval do postavy Sašku, ktorý bol pôvodne „hlavičkou“ vo dvojici. Chytili ich a umiestnili do záchytného domu pre bezprizorné deti. Ani jeden nechcel zostať bez druhého. Navštívila ich Regina Petrovna, o ktorú sa postaral Demjan. Pred vojakmi povedala, že sú bratia. Všetky deti, okrem slepých, o pár dní odviezli vlakom preč. Ale kam, nevedel nik. Koľka plakal a objímal Alchuzura. Kaukaz zostával kdesi za nimi.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7.5)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014