Nox et solitudo (Noc a samota) – Krasko

Nox et solitudo (Noc a samota) – Ivan Krasko

Literárny druh: lyrika

Literárny žáner: zbierka básní

Literárne obdobie: Slovenská literárna moderna

Nox et solitudo – obsah diela

– motív ženy je vznešený

– lyrický subjekt zotrváva v dramatickej polohe, v ktorej vníma všednú skutočnosť

– chce porozumieť prítomnosti, preto vníma skutočnosť ako vzťah medzi realitou a osobnou situáciou človeka

– na motívy básní vplýva vedomie básnika spoločenskej a osobnej krízy

– použil tu folklórny piesňový postup, predstavuje ho melodickosť, jednoduchosť, jednotvárnosť

– lyrický hrdina sa nevie vyrovnať s pocitom vlastnej viny a nenaplnenej túžby po harmónii

– zraňuje ho realita

– pocity smútku, samoty, osamelosti, opustenosti, beznádeje, zúfalosti, sklamania

– obrazy prírody, ktoré vyjadrujú stav je duše: čierna noc, havran, šedá hmla

– svoj život prirovnáva k sivej mútnej kaluži a čiernej noci

– jeho básne sú hlboko precítené, poznačené životom, vždy písal len o tom, čo osobne prežil, každá báseň je úprimnou spoveďou

– povedal: „No nikdy nepíš to, čo necítiš, čo v tvojom srdci zrod nemalo.“

– témy básní: ľúbostný cit (Aminke, Už je pozde, Plachý akord), spomienky na matku a domov (Vesper dominicae), príroda (Topole, Zmráka sa) a úvahy nad vlastným životom a osudom.