Čakanie na Godota – Samuel Beckett

Čakanie na Godota – Samuel Beckett

Je to tragigroteska; hlavným motívom hry je čakanie, ktoré neprináša výsledok. Odohráva sa v neurčitom čase a na neurčitom mieste. Hra nemá dejovú líniu a je bez dekorácií. V prvom dejstve sa na opustenej ceste stretávajú dvaja tuláci Vladimír a Estragon. Čakajú na Godota , ktorý by mal zmeniť ich život. Nikto však nevie, kto Godot je (Boh? Nádej?).

Pasivite prvých dvoch postáv kontrastuje počiatočná aktivita ostatných postáv: pána Pozza s bičom a jeho otrockého sluhu Luckyho. Druhé dejstvo sa odohráva na druhý deň v tú istú hodinu na rovnakom mieste. Pozzo je slepý a závislý od Luckyho a oboch tulákov. Napriek všetkým pochybnostiam nemôžu obaja hlavní hrdinovia, ktorí vlastne vypĺňajú celé divadelné predstavenie nezmyselnými rozhovormi, ukončia čakanie. Zostávajú opustení sami v sebe, nie je nikoto a nič, čo by im pomohlo riešiť ich starosti, utrpenie, sklamanie.

Všetky štyri mená sú v hre Čakanie na Godota volené tak, aby zdôraznili rôznorodý, kozmopolitný charakter hry. Akt čakania jr základnou charakteristikou ľudskej situácie na zemi. Človek vždy na niečo čaká, vždy po niečom túži. Tragická bezvýchodiskovosť protagonistov hry je umocnená aj grotesknými scénami pádov, obúvania a zobúvania topánok (slovo godillot, z ktorého môže byť odvodené meno Godot, je slangový výraz pre topánku)