Mor ho! – Samo Chalupka

Mor ho! – Samo Chalupka

Pod hradom pri Dunaji sa usadil rímsky cisár, ktorý sa rozhodol podmaniť si túto krajinu. Prichádza k nemu slovanská družina. Prichádzajú v mieri, dokonca ho i ítajú a dávajú mu dary. Cisár však nechce ich dary, ale len územie.

Neuznáva ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov. Slovania však nechcú byť otrokmi a tak sa pustia do niekoľkonásobnej rímskej presily, aby ubránili svoju krajinu. Všetci bojovníci zomrú, ale stávajú sa morálnymi víťazmi.

K rímskemu cisárovi, ktory sa so svojim vojskom usadil na brehu rieky Dunaj, prichádzajú slovenský poslovia. Nesú mu od kňazov a rady starších posolstvo.
Priniesli ho v mieri, ale zároveň má byť pre cisára aj varovaním. Ich zvykom nie je napádať cudzie vlasti, ale už mnohí okúsili ich veľkú silu. Nakoniec sa cisára opýtajú, či prichádza ako nepriateľ ,alebo prišiel k nim v mieri.

Ak sem došiel ako nepriateľ, Slováci sú rozhodnutí, proti nemu bojovať, ale ak je tu v mieri, tak mu z vďaky ponúkajú chlieb a soľ .On však tieto dary odmietol a pyšným hlasom odpovedal na ich dary tak, že kto sa postaví proti Rímu ,utrpí záhubu a luď bude zotročený.

A nech všetci vedia, že je mocným panovníkom Rímu a Rím je zas pán sveta. Pošli sa ani na okamih nezľakli, iba sa cisárovi do oči pozreli. V očiach sa im zablysklo, vytasili meče a jedným hlasom zvolali:”Mor ho!” Na poplach si vojaci z cisárovej družiny chytili zbrane a za okamih bola cela slovenská družina obkľúčená.

Aj keď pošli vedeli, že vojsko cisára neporazia, neprestavali bojovať za svoju rodnú vlasť. Radšej pomrú ako hrdinovia, než by ostali nažive ako otroci. Po skončení boja stal cisár na bojisku, ale nemal dôvod radovať sa z víťazstva. Videl síce mŕtvych Slovákov,ale tak isto aj hromadu svojich vojakov, ktorí tam bezhybne ležia bez života- mŕtvy.