Skon Paľa Ročku – Božena Slančíková Timrava

Skon Paľa Ročku – Božena Slančíková Timrava

Útvar: psychologická poviedka

Prostredie: dedinské, ktoré je zachytené po 1. sv. vojne, kedy dochádza k politickým a sociálnym zmenám na Slovensku

Témy

1.) príbeh o rozplývajúcej sa lásku medzi Zuzou a Paľom

2.) živelná vzbura proti chudobe, tzn. proti spoločenskému poriadku

3.) snaha dosiahnuť mravnú očistu po predchádzajúcej vine, tzn., ospravedlnenia za urážky, ktoré Paľo spôsobil

Kompozícia: poviedka má 4 kapitoly, dej je jednoduchý a prerušovaný pohľadom do psychiky postáv.

Forma: opis postáv a prostredia je oslabený, napr.: chýba opis Paľovho domu, hoci väčšia časť deja sa tam odohráva. Prevažuje charakteristika postáv, čím autorka zosilňuje dramatickosť príbehu. Využíva psychologický naturalizmus t.j. zameriava sa na vnútro slovesnosti. Využíva ľudový jazyk ale aj archaizmy. Štýl vety je strohý, úsečný a vypláva z kritického realizmu.

Skon Paľa Ročku – hlavné postavy

Paľo « Zuza
mal sivú tvár – choroba pekná, mladá
nemal na ruke 2 prsty
lenivý pracovitá, usilovná
zo záhaľčivej rodiny namosúrená

Autorka charakterizuje postavy „zrkadlovým obrazom“, cez vnútorný monológ inej postavy. Tzn., podľa toho či si myslí Zuza o Paľovi vieme aký je Paľo ale i aká je Zuza.

Konflikty:

1.) Rodinný:

Ø vzniká medzi Paľom a Zuzou a ich odlišným vzťahom k práci
Ø vzniká medzi Paľom a jeho matkou (nepodporovala ho, nič mu nezanechala, pretože nezabránila otcovi keď všetko prepil) a ich odlišné nároky voči sebe. Kritizuje alkoholizmus, keď Paľo vyčíta matke, že nezakročila pri otcovom pití.

2.) Sociálny: keď sa Paľo vnútorne búri proti chudobe: „celý jeho život je lopotiť, slúžiť, pracovať – druhému“, Þ, že je tu problém existencializmu.

3.) Morálny: je v rozpore medzi činom « svedomím Paľa. Keď sa Paľo zjednal do služby k farárovi, len ho však využil, keď mu požičal voz na nosenie skál pre svoj dom.
svedomie – v horúčkach sa Paľovi zjavujú čierne kavky – Paľove svedomie a prosí o odpustenie tých, ktorým ublížil (farára s matkou)

V závere poviedky dochádza k odpusteniu, a to vďaka:

1.) láske kresťanskej – farár mu odpúšťa a farárova žena mu uvarila polievku, je tu znak ľudovej slovesnosti – poverčivosť

2.) láska materská – keď matka ospravedlňuje syna slovami, že preto ju vyhnal z domu, lebo bol v biede

3.) láska manželská – ktorá sa síce pri biede pominula, ale Zuza nakoniec uverila, že Paľo je naozaj chorý aj keď už bolo neskoro, lebo Paľo zomiera aluzívnosť = podobnosť

1.) Paľo Ročko a Paľo Ťapák

2.) Zuza Ročková a Iľa Ťapáková

3.) samostatné postavy sú Anča Ťapáková a Paľova matka

Prostriedky ľudovej slovesnosti:

Ø fatalizmus – osudovosť (keď matka prekľaje svojho syna, keď ju vysotil z domu

Ø symbol čierne kavky, ktoré symbolizujú Paľove svedomie

Ø stupňovanie napätia je rozpor medzi činom a svedomím, keď Paľo prosí o odpustenie

Ø poverčivosť – polievka od farárovej ženy