Cudzinec (Albert Camus)

Cudzinec (Albert Camus)

Literárny žáner: román

Štýl: príkladné dielo absurdistickej fikcie a typické dielo existencializmu (Camus zaraďovaný medzi existencionalistov, aj keď sám to odmietal; kvôli priateľstvu so Sartrem a jeho hrdinom, ktorý bol zobrazovaný v krajných životných situáciách a hľadal zmysel života)

Kompozícia: 2 hlavné dejové časti, ktoré sú delené na očíslované kapitoly (I -6; II – 5)

Téma: úplná absurdnosť ľudskej existencie, protirečenie úsilia človeka, zbytočnosť, zúfalstvo a nešťastie človeka, pocit byť cudzincom* v ľudskej spoločnosti

Hlavná myšlienka: odcudzenie sa svojej ľudskej podstate, cudzinec* vo vlastnom bytí, nezmyselnosť žitia

Konflikt: Meursault je cudzincom nielen v ľudskej spoločnosti, s ktorej konvenciami a pravidlami je drasticky konfrontovaný, ale aj vo svojom bezobsažnom živote, ktorého zmysel nevidí, hľadá, v podstate nenájde a je mu viac-menej ľahostajný. Konflikt sa vyhrotí, keď zabije Araba.

Miesto a čas: Alžír, Paríž a starobinec v Marengu; medzivojnové obdobie (30. roky)

* Cudzinec – Meursault nie je cudzincom preto, že ako Európan žije v Alžírsku, ale preto, že je cudzincom spoločnosti a nerešpektuje jej hodnotový rebríček. Nechce sa prispôsobiť ani konvenciám ľudského kolektívu (odsúdený vonkajším okolím, považovaným za zločinca,). Cudzincom je ale i vo svojom bezobsažnom živote, ktorý mu je viac-menej ľahostajný.

– písaný v 1.os. j.č.

– veľmi živé opisy počasia (najmä slnko, horúčava) a okolitého prostredia, ale len zriedka prírody, ide skôr o opisy výhľadu z okna (celý deň pozoroval ulicu (str. 19,20)), cely...

– čitateľ s Meursaultom súcití, nehodnotí ho ako zápornú postavu, chápe jeho logické vysvetlenia

OSNOVA:

1. Telegraf a cesta do starobinca / 2. Pohreb / 3. Cesta späť a stretnutie s Máriou / 4. Výlet na pláž / 5. Vražda Araba / 6. Meursaultov súd / 7. Pobyt vo väzení / 8. Rozsudok / 9. Poprava

Cudzinec – obsah diela

DEJ:

– ohraničený smrťou Meursaultovej matky a blížiacou sa Meursaultovou popravou

– je jednoduchý, priamy, s minimálnymi odbočeniami.

– Meursault prichádza na pohreb matky, všímajú si ho ľudia, jeho správanie a zarazí ich, že neprejaví žiadny náznak smútku, neplače, tvári sa, akoby matku ani nepoznal, letargický(str. 22) Po pohrebe ide s priateľkou do kina a strávi s ňou noc. Istá ľahostajnosť charakterizuje aj jeho ďalší bežný život, kedy sa zoznámi so susedom, podozrivým z pasáctva, a pomôže mu získať arabské dievča. Jedného dňa sa vyberie s Mariou i s Raymondom na chatu na pláž. Stretnú sa s bratom arabskej dievčiny a skupinou ich priateľov. Neskôr sa keď Meursault vyberie na pláž sám a potom čo mladý muž vytiahne nôž, Meursault ho náhodou bez premýšľania zastrelí.(str. 45)

– Meursault sa dostáva do väzenia, prichádza za ním kňaz aby mu poskytol útechu a rozhrešenie, Meursault ho však odmieta. Počas súdneho procesu opäť neprejavuje najmenší náznak ľútosti nad tým, čo urobil, tvári sa len ako pozorovateľ, minimálne komunikuje a tak sa o postave dozvedáme len cez výpovede iných, cez okolie, ktoré si o ňom vytvorilo obraz. Meursault nedokáže komunikovať, nevie sa vyrozprávať. Ironicky registruje svet okolo seba – dokonca i vlastný život. Román sa končí Meursaultovými úvahami v cele, kde čaká na vykonanie rozsudku.

Postavy:

V texte sa objavujú zdanlivo bezvýznamné postavičky (napr. žena, ktorú si Meursault nazval malá automatická ženička), ktoré nad ním neskôr robia „kompetentne“ súd.

Raymond Sintés – ‚skladník‘, v skutočnosti pasák

Masson – priateľ Raymonda , má chatu na pláži

Salaman – starý pán so psom, Meursaultov sused z chodby

Mária Vardonová – priateľka Meursaulta

Célest – hostinský

Thomas Peréz – matkin priateľ

Meursault– autobiografická postava (podobná Camusovi), výzor – v knihe nie je dôležitý

– hlavný hrdina pasívny, zmierený a zdanlivo ľahostajný voči okoliu , osamelý človek, nenachádzajúci zmysel života uprostred "nezmyselného" sveta (→ typická postava existencializmu), s ktorého absurditou je drasticky konfrontovaný; uvedomuje si občas vlastnú prázdnotu

– nie je sudcom, ani nesúdi spoločnosť. Spoločnosť súdi jeho. A Meursault je vinný v plnom rozsahu. Nedodržiava pravidlá spoločnosti. Nepredstiera, neklame, hovorí to, čo cíti a čo si myslí. To je jeho najväčší problém. Vrah pred ním dostane miernejší trest, pretože klame, bije sa v prsia, prosí o milosť. Slučka je pre toho, kto nehrá divadlo a vraví pravdu.

– skromný drobný úradník, človek žijúci zo dňa na deň,

– rôzne životné situácie prijíma bez rozmýšľania a nevidí v nich zmysel. Bezvýznamné sa mu zdá ,,priateľstvo“ s Raymondom (str. 27). Názory z jeho úst pôsobia logicky, ale v ľudskej spoločnosti sú prinajmenšom nekonvenčné, ak nie šokujúce (názor na svadbu + či miluje Mariu (str. 33))

– nie je sociopat, je len úprimný (len jednoduché ľudské konštatovania)

– Všímal si detaily, ktoré si iní nevšímajú. (uterák (str. 22)), zberá zábavné výstrižky z novín (str. 19)

– Až chladnokrvné sa zdá jeho správanie, keď musí prebdieť noc pri zosnulej (svetlo + plačúca priateľka (str. 12)), no o svojej matke sa vyjadruje veľmi pekne (mamička)

– Nikdy nerobil, čo sa mu nepáčilo a hlavne nie to, čo vyžadovala spoločnosť.

– Istý si je len smrťou (str. 89) )

– Ku všetkému a všetkým mal vlažný až ľahostajný vzťah. Pobyt vo väzení za vraždu Araba sa mu nezdá ničím výnimočný, bolo mu to jedno, či je uväznený v cele, doma alebo v manželstve s Mariou . K Arabovi nemal nijaký vzťah, dôvodom prečo ho zabil, bola jednoducho situácia. Mal pri sebe zbraň, stretol ho a hlavne, tak odporne svietilo slnko (str. 45) .Zdá sa mu, že spoločnosť ho súdi za to, že dal svoju mamu do starobinca a za ,,chladnokrvnosť”, alebo že ho súdi bez ohľadu na neho, bez jeho názoru a vôbec by pri procese nemusel byť (str. 73), obhajca hovorí namiesto neho (str. 77) Vidí, že tí, čo nad ním robia súd, sa cítia byť nevinnými, ale podľa neho je vinný každý.

– Veľa ľudí, ktorí sa k nemu správali prívetivo, pred súdom svedčia proti nemu, aby si „nepohnevali“ spoločnosť.

– Keď ho odsúdia na smrť, odmieta kňaza, pretože sa mu to zdá zbytočné, nikdy neveril v Boha a kňazov záujem pokladá za neúprimný, veď o Meursaultovi nevedel nič. (str. 86,87) O smrti rozmýšľa ako o udalosti, ktorá musí raz prísť a nevidí v nej nič zvláštne, nechápe ju ako koniec, ani ako vykúpenie. (str. 84)

DUŠA:
(str. 84) smrť nie je vykúpenie
(str. 86,87) kňazov záujem, vzťah k Bohu
(str. 89) istý si je len smrťou + životná výpoveď
(str. 54) má zatvrdnutú dušu (sudca a krucifix)

DETAILY
(str. 22) uterák
(str. 19) zberá zábavné výstrižky z novín
(str. 19,20) celý deň pozoroval ulicu
(str. 37) hnusenie tela

ĽAHOSTAJNOSŤ
(str. 33) šéf sa ho pýta na zmenu života
(str. 30) Raymond sa ho pýta, čo očakával keď mu (R.) policajt dal zaucho
(str. 25) Raymondovo priateľstvo

– MARIA
(str. 29, 34) či ju miluje
(str. 33) názor na svadbu

– ARAB
(str. 75) necíti ľútosť (tak ako vždy), ako to tvrdí obžaloba

NÁDEJ
(str. 82) gilotína verzus liek (9 z 10)
(str. 78) spomína na šťastné chvíle v živote
(str. 58) rozmýšľať ako slobodný a ako väzeň
(str. 60) prežiť len jeden deň a potom spomínať (vymenováva predmety z bytu)

INÉ
(str. 12) prekáža mu plačúca žena na pohrebe
(str. 22) ako strávil nedeľu pohrebom
(str. 19) chcel sa ospravedlniť Marii za smrť matky (a predtým aj šéfovi)
(str. 73) súd ho súdi bez ohľadu na neho, bez jeho názoru a vôbec by pri procese nemusel byť
(str. 77) obhajca hovorí namiesto neho
(str. 83) čakanie na úsvit (ako v ‚Múre‘)

ABSURDNOSŤ
(str. 45) vražda kvôli slnku
(str. 50) išiel podať ruku vyšetrujúcemu sudcovi, ale uvedomil si, že zabil
(str. 68) či ho Peréz videl plakať/neplakať na pohrebe
(str. 72) obžalovaný z pochovania matky so srdcom zločinca

SLNKO
(str. 16) pri pohrebe
(str. 37) keď sa chystali na chatu
(str. 39) na pláži
(str. 41, 44) horúčava na pláži
(str. 65) horúčava na súde

DOJATOSŤ
(str. 67) do plaču, ako ho všetci nenávidia
(str. 69) pohnutý pri výpovedi Célesta (bozkal by ho)

PRIŤAŽUJÚCE OKOLNOSTI
(str. 70) do kina + našiel si pomer
(str. 71, 74, 76) autor listu arabskej dievčine, nezasiahol pri fackovaní, výpoveď na
komisariáte
MATKA
(str. 50) želal si smrť matky (ako všetci svojim milovaným)

– POHREB
(str. 9) nechce sa pozrieť na matku
(str. 50, 51) pocity pri matkinom pohrebe ako ich opísal advokátovi
(str. 67) ľahostajnosť na pohrebe opísaná riaditeľom ústavu

– DO DOMOVA
(str. 36) Salaman mu hovorí, ako ho ľudia v štvrti odsudzovali
(str. 66) na súde, prečo dal mamičku do ústavu
ARAB
(str. 52) prečo strieľal 5x
(str. 54) či pociťuje ľútosť nad činom (nie, len tieseň)

Porovnanie Meursaulta (Cudzinec) a Samsu (Premena):

Samsa – obetuje sa pre rodinu, premení sa na chrobáka

– existencializmus si uvedomí na konci, zmysel života mal predtým (zabezpečiť rodinu)

– ZMENA – kvôli Gregorovej premene sa zmení život rodiny

– začína znova Gregorova rodina (a Gregorova sestra má prejsť cez rovnaký proces, aký doviedol Gregora k smrti)

– absurdná povaha Premeny

– rozprávač v tretej osobe – nezaujatý pohľad

– rôznorodý opisný jazyk, v pokuse vystihnúť hĺbku situácie (Gregorove nohy, smrť)

– človek sa musí zapájať do sociálneho kontaktu, aby mal v živote zmysel (pričom zobrazuje smutnú bezútešnosť života určovaného sociálnou interakciou)

– s matkou by chcel mať vzťah, ale nemôže kvôli fyzickej forme

Meursault – obetuje sa pre vlastné názory a vieru, pocit chýbajúcich emócií

– vie o svojom existencializme, chýbajúci zmysel života si uvedomí po odsúdení na smrť

– ZMENA – zabije Araba

– chce začať odznova, ale je príliš neskoro → Paradoxne dopustenie sa zločinu a zruinovanie si života priviedlo hlavného hrdinu k poznaniu, že dovtedy bol šťastným človekom, žijúcim šťastný život. Na to, aby si to mohol uvedomiť sa o šťastie musel pripraviť.

– realistická povaha Cudzinca

– hlavný hrdina = rozprávač

– krátke, výstižné vety

– tichým nesúhlasom sa človek zraní

– Meursaultova matka je nažive (na začiatku), no on s ňou nechce mať nič spoločné

SPOLOČNÉ ZNAKY:

· je na jednotlivcoch vytvoriť si vlastný život

· neľudské správanie (prezentované oboma hlavnými hrdinami) nakoniec vedie k veľmi zlým udalostiam (smrti)

· obaja neveria v Boha a umierajú osamelí a opustení

· obidve príbehy podporujú základy existencializmu demonštrovaním nasledujúcich pravidiel : zodpovednosť, opustenosť, osamelosť, žiadna kontrola, nezainteresovanosť