Živý bič (Milo Urban)

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: Dievča ImpossibleGirl (24)
Typ práce: Maturita
Dátum: 13.08.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 089 slov
Počet zobrazení: 47 350
Tlačení: 849
Uložení: 651
Živý bič (Milo Urban)
 
Lit. druh: epika
Lit. žáner: sociálny expresionistický (hrdina je burič, koná pudovo, vedú ho silné vášne) protivojnový román (najvýzn. slov. dielo o 1. sv. v.)
Téma :
v Mozaika tragický osudov na pozadí 1 sv. vojny
v dopad 1. sv. vojny na obyvateľstvo žijúce v zázemí, autor románom protestuje proti vojne, bezpráviu a násiliu,  poukazuje na život a útrapy dedinského ľudu v čase vojny i po nej
Idea: vojna mení charaktery ľudí, zasahuje i do ich najhlbších častí srdca a zničí mnoho dobrého, mnoho snov, zapríčiňuje úpadok dobrých mravov; dedinčanov spoja udalosti vojny, ktoré na nich doľahnú, dedina sa mení na živel a robí zúčtovanie s vojakmi, notárom, obchodníkmi
Časopriestor: Ráztoky (Orava)= dedinka „pánubohu za chrbtom, v najsevernejšej čiastke Slovenska"
- kompozícia: skladá sa z 2 častí, každá má 24 kapitol, ktoré sú relatívne samostatné a každá má svoju pointu: 1. časť - Stratené ruky + 2. časť - Adam Hlavaj

*stratené ruky sú nielen symbolom toho, že na poliach nemá kto pracovať (na gazdovstve), dedina ostala bez mužov, bez rúk, bez pomoci (→ženy: alkohol; žandári), ale aj toho, že ľudia sa nemôžu vzoprieť- akoby stratili ruky, ktorými by sa bránili = bezmocnosť (+ symbolicky vyjadriť Ondreja Koreňa, kt. stratil ruku)
* živý bič = vojna, kt. bičuje ľudí a ničí všetko živé a krásne, ale je to i bič pomsty ľudí po dlhodobom mlčaní a trápení

- dej je prerušovaný lyrickými pasážami, v ktorých autor podáva lyrický opis prírody, ročných období; podrobným opisom situácií alebo zachytenie prudkého duševného stavu postavy- príroda je symbolom života, na jar sa príroda prebúdza  a prebúdza sa aj ľud, ktorý po útlaku túži po spravodlivosti, príroda ochraňuje Hlavaja. Prítomná je aj situačná komika, vojenský žargón, retrospektívne rozprávanie
- bezmocnosť obyčajného človeka vo vzťahu k vojnovým udalostiam
 
Postavy:
- román má kolektívneho hrdinu - ľud Ráztok, ľud koná a hovorí ako jedna duša, vystupuje ako celok, jedna bytosť, preto sa román nazýva unanimistický;
v najprv dedina kolektívne odsúdi Evu Hlavajovú, neskôr potrestá notára Okolického, kt. sa utopí
v masové scény: rabovačky v krčme
v kolektívne repliky, chýba uvádzacia veta
- expresionistické postavy konajú pudovo, málo rozmýšľajú o svojej situácii a viac konajú, pociťujú silný cit a všetko sa koná v napätej atmosfére; vojna prináša do Ráztok zranenia (Koreň), zabitých (Štefan), biedu a hlad, choroby, dezercie, rekvirácie, nekontrolovanú moc štátnej správy, alkoholizmus (Kúrňava), skazené mravy (Krista), samovraždy;

- sociálne diferencované na 2 vrstvy: dedinský ľud (Adam Hlavaj, Eva Hlavajová, Ilčíčka, Štefan Ilčík (jej syn), Ondrej Koreň, Krista) a dedinskí boháči a štátni úradníci (notár Okolický, krčmár Áron, dekan Mrva, kaplán Létay, Kúrňava, žandári, vojaci)
- individuálnu vzburu v románe predstavujú Ilčíčka, Štefan Ilčík a Adam Hlavaj

HLAVAJOVCI
Eva Hlavajová- mladá, pár rokov vydatá, nežná, pekná, hanblivá, naivná, veľmi ľúbi
manžela; je ochotná urobiť čokoľvek, len aby ho vyreklamovala z frontu, je tichá, pasívna. Trpí, nemôže sa nikomu zdôveriť, že bola zneužitá, je to nepriama obeť vojny (tragická postava). Nakoniec sa bezradná utopí v rieke. Pomáha je len Ondrej Koreň, Ilčíčka a Sivonka.

Adam Hlavaj- šikovný, švárny, rozumný mladý muž, prchký, musí narukovať. Vystupuje v druhej časti románu, na vojnu odchádza ako mocný chlap, vracia sa vychudnutý a psychicky zničený, uvedomelý dezertér, ktorý pochopí, že nebojuje za seba, za Ráztočanov, ale za bohatých a mocných. Z vojny sa vracia smelý, sebavedomý, chce sa pomstiť za tragédiu vlastnej rodiny, má možnosť zabiť Okolického, no neurobí to, lebo si uvedomuje, že keď zabije jedného človeka nič tým nevyrieši a iba si pohorší. Symbolizuje odboj dedinčanov, kolektívny odpor,  je symbolom vzbury človeka proti všetkému, čo ho utláča, obmedzuje jeho slobodu,  postaví sa na čelo živelnej masy, ktorá účtuje s nespravodlivosťou
Adamko- ich malý synček

KOREŇOVCI
starý Koreň- je bez nôh, zádumčivý, zahmlený pohľad, nič ho nedokáže vytočiť
Koreňová- pracovitá žena, neskôr ťažko ochorela a zomrela
Ondrej Koreň- ich jediný syn, po 3 rokoch sa vracia z vojny, ale s obrovskou jazvou na tvári, bez pravej ruky a nemý, pred vojnou mal vzťah s Kristou Dominovou, ktorú stále ľúbi, ale ona ho nechce ( on je dokaličený sedliak)

ILČÍKOVCI
Ilčíčka- krstná mama Ondreja, živelná, revolučná žena, Jej hnev nepoznal odpustenie", nadovšetko miluje svojho syna, „žila životom plným skutočnosti", nedokáže sa nepostaviť zlu a mlčky znášať krivdu, iba ona sa nebojí Okolického
„Ilčíčka, hoci nežná matka, v živote bola pravým dieťaťom svojej zeme: tvrdá, nepoddajná. " najprepracovanejšia a najdynamickejšia postava, vdova, žije so synom Štefanom, snaží sa ho ochrániť pred vojnou, no nepodarí sa jej to. Nevie sa vyrovnať so synovou smrťou a postaví sa na čelo dediny, ktorá zaútočí na vojakov, prebodnú ju bodákom (najviac kládla odpor). Navonok tvrdá (‚ubližuje‘ okoliu – Koreňovci - mrzák), odbojná, vo vnútri citlivá, láskavá, súcití s Ondrejom a Evou.

Štefan Ilčík -jej jediný syn, 19 rokov, „telesne veľmi vyspelý, ale žil životom dieťaťa"- šťastný, spokojný, hoci žije bez otca, láska mu nechýba vďaka matke, aj on ju má veľmi rád, práve objavuje slasti života, ale všetko sa pominulo, keď ho predvolali;  poslušný syn vychovaný v kresťanskom duchu, hoci chcel ujsť pred vojnou, poslúchol matku a narukoval, vojna ho zmenila na chladného a drsného človeka, ktorý dokáže zabiť.

DOMINOVCI
- majú jedinú dcéru, ktorú rozmaznávajú, hlavne matka
Krista Dominová- veľmi pekné dievča v rozkvete, nevšíma si hrôzy okolo seba, naivná, rada sa ihrá s mládencami, klebety o nej ju nezaujímajú, hrdá, chce byť centrom pozornosti, chce sa dostať preč z dediny, nevie pracovať, pyšná, bili sa o ňu chlapci, nechce sedliaka (Ondreja Koreňa), túži o romantickej rozkoši,
 
Komár- vojna mu vzala už 6 synov, teraz musí narukovať i posledný, siedmy
Vojtech Okolický- notár,45 rokov, tučný, nikdy nič poriadneho neurobil, vedel sa nahnevať až do zúrivosti, sebec, nehľadí na žiaľ a biedu ľudí, hlavne že sám má všetko, čo chce, ľudia sa ho boja, aj sám richtár ho poslúcha, zdiera ľudí, berie im aj to posledné, horlivo hovorí o vlasti a vojne, úlisný, falošný, podlý klamár; zneužíval svoju moc
Vorčiak- richtár, podlizač, žaluje na ľudí notárovi
Matej Kramár- hrdý sedliak, nenechá si so svojím majetkom lomcovať, 50 r., statný, mocný
Jano Kúrňava- boženík (obecný sluha, člen obecného výboru), mal jednu nohu kratšiu ako druhú a tvár pošibnutú doľava, lišiak, zvláštny, malý, ma rád zvieratá, vrchnosť je mu modlou, zradca dediny, udavač, špeh, rád si vypil
Angyal- strážmajster, „ mal čierne oči, pristrihnuté fúziky a dlhé jemné prsty"
Róna- čatár, územčistý, z Dolnej zeme, „guľa naliata zlosťou ", doslova dodržiava predpisy
Mrva- dekan, malý, šedivý, vždy pokojný, dobrý muž, chápe myslenie sedliakov, má rád dedinu, dobrosrdečný, majú pred ním rešpekt, aj Okolický sa ho bojí
Létay- mladý hrdý maďarský kaplán, vlasť je pre neho Čosi posvätné, sedliakov pokladá za podriadených tvorov, buričov, rebelantov, je odchovancom mesta, veľmi konzervatívny, nenávidí hriech a tým aj ľudí, nemá rád Mrvu, „ aristokrat celým svojím založením "
Áron- bohatý žid, obchodník, má krčmu

Dej:

1. Stratené ruky- Dedina Ráztoky leží ďaleko od frontu, preto akoby sa ich vojna netýkala. Na smrti podľa nich nie je nič zlého. „ Zabíjali len ľudí zlých, borili len zosodomčené mestá; dobrí ľudia víťazili, a keď sa stalo, že niektorý z nich padol, bol hrdinom a šiel rovno do neba." Keď im ich spolurodák rozprával o vojne, brali to ako rozprávku a celkom radi ho počúvali Ale potom sa vojna zahryzla i do ich života, brala im mužov, synov, potraviny dobytok, obilie aj dedinské zvony na výrobu zbraní.... „ Zavládol strašný zmätok, v ktorom i ľudské pocity akoby sa boli začali meniť. " Samotný dej sa začína príchodom zmrzačeného Ondreja Koreňa z vojny (nemý, bez ruky). Z dediny odvádzajú chlapov a medzi nimi aj Adama Hlavaja.. Z vojny sa vracajú telom i dušou dokaličení muži, alebo smrtné oznámenia, odoberajú ďalších, ešte mladších, ktorí majú ešte sny o hrdinstve vojakov na fronte. Na poliach nemá kto pracovať, ženy nestíhajú uživiť rodiny. Ľudia sa prebudili zo svojho sna, ale Boha im dáva útechu. „Keď sa páni chcú biť, nech sa bijú, ale nám nech dajú pokoj. " Ale vlasť nemá zľutovanie. „Bola akýmsi svätým netvorom, ktorý mal právo na ich životy, a oni boli povinní dávať jej ich s hlbokou pokorou pravoverných. "

Pred odberom ľudia šalejú, sami si ubližujú, aby nemuseli ísť na vojnu, ale sú za to trestaní. Jedným z predvolaných je Štefan Ilčík. Spočiatku si myslí, že vojna mu prinesie slávu, ale potom sa jeho názor mení a chce utiecť ešte pred odberom. Matka však nechce, aby sa jej syn stal krivoprísažníkom a hoci ho nadovšetko ľúbi, pod vplyvom kázní dekana  ho posiela na vojnu (bála sa, že by sa mal za odmietnutie povinnosti u vrchnosti zle). Chce ho z nej dostať reklamáciou, ale márne.
 
Eva Hlavajová chce vyreklamovať muža, ide za Okolickým, ale ten zamkne dvere, zneužije ju a jej mužovi nepomôže (Na rozdiel od Kristíny, kt. sa stala nevernou z vlastnej vôle a pre vlastné potešenie, Eve sa to stane proti jej vôli). Eva sa mení, už nie je naivkou, ale duševne silnou, rozhodnou, nedôverčivou, zúfalou, zaťatou a neústupnou ženou. Čaká nemanželské dieťa, ľudia ju za to odsudzujú, stránia sa jej. Eva – hoci nevinná- sa bojí Adamovho trestu, stále nástojí na tom, aby Okolický dostal Adama z vojny. Notár nechápe Evinu žiadosť, pretože mu Eva potvrdila, že ich vzťah neostal bez následkov. Eva neprezradí otca dieťaťa, lebo jej notár pohrozil, že ak to urobí, jej muž sa z frontu nevráti. I tehotná robí mužské práce (kosiť, zapriahať do pluhu), pracuje do úmoru. Možnože keby bola Eva vyzradila meno svojho zvodcu, nebol by súd Ráztočanov až taký prísny, ale Evina mlčanlivosť dráždila dedinčanov, pobádala ich k ustavičným hádaniam, kto je otcom dieťaťa a mýlilo ich aj to, že Eva chce dostať Adama domov z vojny. Nevedeli si predstaviť, že by nejaký muž mohol odpustiť nevernosť svojej žene, a najmä Hlavaj nie. Na Evu začali ukazovať prstom, nazývajúc ju pobehlicou, ženou bez cti, bez svedomia. Preto sa začala odťahovať od ľudí, žila len pre synčeka Adama a v nádeji, že sa všetko vysvetlí a napraví. Aj druhé dieťa, čo sa jej onedlho narodilo, bol chlapec. Eva ho prijala so slzami nedobrovoľnej matky. Pravdu povedala len kaplánovi.

Páni popisujú a odnášajú ľuďom dobytok. „ Trafiac dobytok, trafili vlastne všetko, na čo sa ešte mohli spoliehať. " „ Takto, úradnou mocou oberaní, dostávali sa na plytkú pôdu miziny, ktorá ich pomaly, ale iste odnášala k hrozivému lesu žobráckych palíc, k úplnému vykrvácaniu. " „ Darmo sa päste zatínali, darmo škrípali zubami: vlasť treba bolo milovať; hoci škrípaním zubov, ale vlasť musela byť milovaná. " Ľudia: „Zaťatí, ľahostajní voči všetkému, sťa dobytok." Na ich biede iní bohatnú.
 
Štefana čaká na výcviku veľa prekvapení- posteľ plná hávede, nesýtiaca strava, pichľavá uniforma, vši, choroby, skutočnosť je zlým snom. Jeho charakter sa mení, povahy vojakov sa zjednodušujú až do primitívnosti, oddali sa nenávisti. Čatár ich núti cvičiť až do odpadnutia, lietajú zauchá, znevažuje ich, chce z nich urobiť stroje, zabíjajúce sa navzájom, nenávidí sa na Štefana pre jeho vzdor, ten to po čase nezvládne, zabije Rónu rýľom pri kopaní zákopov (bol prísny na nováčikov), odsúdili ho na smrť zastrelením.

Eva Hlavajová nemá čo dať synovi jesť, žobre, ale ľudia jej ukážu chrbát. Muž jej už dlho nenapísal, myslí si, že je mŕtvy. Létay jej odmietol pokrstiť dieťa- je zúfalá. Večer nechtiac padne do vody a utopí sa (chcela sa zabiť, potom si spomenula na syna, ale šmakla sa). Ilčíčka vidí v Adamovi syna, vezme si ho k sebe, ale naďalej sa utápa v bolesti a žiali.

2. Adam Hlavaj- Adam ušiel z vojny, naháňajú ho žandári, skrýva sa. V Ráztokách sa dozvie, čo sa stalo, hnevá sa, ale cíti, že to nebola Evina chyba. Okolický sa bojí návratu Adama (porážka). Adama udá Kúrňava, ale potom sa zmení a pomôže mu utiecť. Povie mu, že otcom je Okolický, lebo si vypočul jeho rozhovor s Evou. Zvesť sa rýchlo rozšírila, vyburcovala ľudí, ale ich hnev umlčalo vojsko, kt. prišlo do dediny, kde sú chlapi s protekciou, chrániť úradníkov a hľadať dezertérov. Vojaci všetko prevracajú naruby, ničia majetky, hanobia ženy. Vypukne tu choroba červienka, lebo deti jedli nezrelé ovocie. Množstvo detí pomrelo, aj nemanželské Evino dieťa. Dedina mravne poklesne, prestáva veriť v nadprirodzenosť, útočiskom je alkohol, ktorý im rúca všetky zábrany.
 
Vojna sa skončila, vojaci sa vrátili domov. Ľudia na čele s Adamom v sebe cítia stratenú silu, vzdor, začnú sa búriť. vznikne vzbura dedinčanov, ktorí sa na čele s Ilčíčkou obrátia proti vojakom a notárovi Ilčíčka zošalela, potom ju zabijú vojaci. Vyženú vojsko z dediny, pomstia sa Áronovi, žandárom, vojakom i Okolickému, ktorého nechali utopiť sa v rieke na mieste, kde zahynula Eva. Ráztočania všetko ničia, rúcajú, rozkrádajú ich majetky...Vybíjajú zo seba všetok hnev nahromadený za 4,5 roka vojny. Začnú divoko piť, čo im príde pod ruky v rozobratej krčme. Adam potom krčmu zapáli. Ľudia zúčtovali so zlom v dedine.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7.8)

O autorovi: Milo Urban

Milo Urban

Milo Urban bol slovenský prozaik, prekladateľ a novinár, jeden z najvýznamnejších reprezentantov modernej slovenskej literatúry.



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.020