Ako chutí moc - Ladislav Mňačko

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: Dievča milena (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 15.07.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 663 slov
Počet zobrazení: 33 813
Tlačení: 868
Uložení: 757
Ladislav Mňačko: Ako chutí moc

Žáner: román, politický pamflet
Téma: prenikavá analýza života bývalého revolucionára, partizána neskôr popredného straníckeho a štátneho činiteľa
Idea: zhubný vplyv nekontrolovateľnej moci na morálku jednotlivca, dôsledkom je samota, odcudzenie
Rozprávač: Frank – ich forma(odkrýva nám svet vysokej straníckej byrokracie: amorálnosť, intrigy, pretvárka, vypočítavosť, súperenie o pozície, pohŕdanie inteligenciou...)

Postavy:

Frank -  prominentný fotoreportér, jeho záľubou bola súkromná zbierka fotografií, ktoré odrážajú druhú tvár významných ľudí
mŕtvy,  šéf kabinetu - 1. muž v krajine, zomrel ako 52 ročný, Frankov dobrý priateľ už zo školských lavíc,  postupne urobil veľkú kariéru, zmenil sa i výzorom (stučnel) i charakterovo, postupne sa odcudzili
Margita - 1. žena mŕtveho, pokojná, vždy zhovievavá, rozviedol sa s ňou, lebo nebola reprezentatívnym typom, bývalé dievča Franka
Martin - syn Margity, otec ho vydedil kvôli afére na moskovskej univerzite
vdova - 2. žena mŕtveho, bývalá sekretárka, štíhla, vysoká, pekná, nežili spolu dobre, každý z nich mal známosti
Galovič -  politický sok a súper mŕtveho, bol na čele bezpečnostného aparátu

Obsah:

Rozprávačom príbehu je Frank, fotoreportér, ktorý rozpráva príbeh svojho bývalého priateľa, z ktorého sa postupne stal 1. muž v krajine. Dej sa začína pohrebom tohto významného štátnika. Rozlúčka je naplánovaná presne do detailov na 3 dni. Frank má z toho urobiť fotoreportáž. Sleduje ľudí, ktorí sa tvária iba navonok, že im je mŕtveho ľúto, no v skutočnosti je celý pohreb  veľká komédia.  Frank pôsobil ako fotograf už 20 rokov. „Frank bol svedkom ich malicherných sporov, ich smiešnych sporov a bojov o korytá, ich výbuchov zlosti, intríg, klebiet, ich lakomstva, ich pred svetom starostlivo skrývaných nerestí, ich druhej tváre.“ Mŕtvy bol väčšine z nich ľahostajný.

Nepoznali ho, nevedeli o ňom, kto je, aký je.  Frank už bol pri viacerých štátnych pohreboch, aj pri takých, kde ľuďom tiekli slzy. Tu sú oči suché. Ten mŕtvy, ten podľa tlače a rozhlasu veľký a nenahraditeľný mŕtvy, je nekonečne sám. Nemá nikoho.

Tí, ktorých si kedysi vybral za spolupracovníkov, sa teraz boja o svoje miesta.
Frank v priebehu pohrebu spomína na bývalého priateľa: boli priatelia od školských lavíc a jeho priateľ sa snažil byť vždy vodcom,  bol rebelom, neskôr buričom a revolucionárom. Kedysi Frankovi prebral dievča Margitu a kvôli tomu sa i pobili, ale ostali priateľmi. Jeho priateľ si ju vzal za ženu, ale neskôr sa rozviedli, lebo mu nebola dosť dobrá. Mali spolu syna Martin a Mŕtvy si to zariadil tak, aby mohol bývať s ním. Potom sa znova oženil so svojou sekretárkou, atraktívnou ženou.Frank si ho  pamätá ako odvážneho, uvážlivého, pokojného muža, boli spolu v Povstaní. Bol však až zbytočne krutý. Veľmi mu zazlieval, keď na mieste zastrelil chlapca, sopliaka, ktorý zaspal na stráži.  Frank si ďalej spomína, že v posledných rokoch jeho priateľ už nedôveroval nikomu. Chcel mať všetku moc vo svojich rukách. Počas svojho pôsobenia urobil i veľa nesprávnych rozhodnutí, ale vinu vždy zvalil na iných.  Osvedčil sa. Poslali ho vyčistiť problematický  kraj. Žiadali od neho: „buď rozhodný, pevný, tvrdý a nepodplatiteľný, nebráň  sa tvrdých činov a pamätaj, keď sa rúbe les, lietajú triesky. Za triesky ťa nikto nebude volať na zodpovednosť.“ Tak rúbal. Triesky lietali. Vyrúbal kraj, povolali ho vyššie, až získal najvyšší post.

Okrem rozprávania sú v diele početné úvahové časti. Autor využíva retrospektívu. Medzi ľuďmi sa šírili správy, že štátnik zomrel na urémiu (krv v moči) - nebezpečná a nepríjemná choroba, ale ako oficiálna príčina smrti bola vyhlásená leukémia. Na tom mal zásluhu Galovič, ktorý ovplyvnil troch lekárov, aby vystavili falošný úmrtný list.Frank v priebehu pohrebu  navštívi Margitu i jej syna. V  bare Manhattan, v ktorom  stretol  profesora Fondu,  spomínajú na  bývalého priateľa. „Keď sa s ním bližšie zoznámiš, vnikneš do dobrodružstva, ktoré sa volá svetové dejiny. Pochopíš z nich všetko. Aj dnešok? Aj dnešok. Práve dnešok. Je neuveriteľné, ako sa za podobných historických situácií opakujú tie isté chyby.  Človek je ešte vždy v svojej podstate lovcom mamutov. Mamutov už dávno niet, ale človek ešte vždy chcel uloviť čo najväčší kus mäsa. A všetka civilizácia aj všetka kultúra sú len na to, aby túto prapodstatu maskovali.“
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7.3)

O autorovi: Ladislav Mňačko

Ladislav Mňačko

Ladislav Mňačko bol slovenský prozaik, básnik, dramatik a publicista, ktorého nazývali aj „zúrivým reportérom“ alebo „slovenským Kischom“.

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.025