O myšiach a ľuďoch obsah

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: Dievča ivana123
Typ práce: Referát
Dátum: 29.12.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 343 slov
Počet zobrazení: 7 339
Tlačení: 410
Uložení: 427

John Steinbeck: O myšiach a ľuďoch  

Úvod
Kniha od amerického spisovateľa Johna Steinbecka O myšiach a ľuďoch sa dostala do mojej pozornosti len náhodou. Hoci mi meno tohto autora bolo známe, povedať niečo bližšie o ňom, okrem toho že bol američan, by som nevedela. Ani názov knihy mi nevzbudil žiadnu myšlienku na dej a aj film sa mi úspešne vyhýbal. Preto som sa do tejto knihy púšťala trochu so strachom či nevôľou. Ale na druhej strane som bola rada, že aspoň budem mať jasno o jednom známom diele. Nejaké vedomosti sa o takom často spomínanom diele a autorovi naozaj zídu. John Steinbeck ma oslovil pre svoje neuveriteľné pochopenie, ktoré vkladá do svojich postáv. Prostosť ich konania a myslenia v jednoduchom deji v kontraste s hlbokou myšlienkou, z ktorej si môžeme aj v dnešnej dobe vziať ponaučenie. Preto touto prácou by som vám chcela priblížiť Steinbeckov život a tvorbu a hlavne novelu O myšiach a ľuďoch.
 
1. John Steinbeck
John Steinbeck, celým menom John Ernst Steinbeck, Jr., ( * 27. február 1902 -  † 20. december 1968) patril k jedným z najvýznamnejších a najznámejších amerických spisovateľov 20. storočia. Za svoje dielo získal niekoľko významných ocenení. V roku 1962 sa stal nositeľom Nobelovej ceny za literatúru. Laureátom Pulitzerovej ceny sa stal za diela Ovocie hnevu (1939) a O myšiach  a ľuďoch (1940). Ďalším ocenením bolo aj National Book Award. Za svoj život napísal celkovo dvadsaťpäť  kníh, z toho bolo šestnásť románov.

1.1  Život
Narodil sa 27. februára 1902 v kalifornskom meste Salinas. John mal nemeckých, írskych a anglických predkov. John Adolf Groβsteinbeck, Steinbeckov starý otec, si skrátil meno len na Steinbeck po emigrácií do Spojených štátov. Johnov otec, John Ernst Steinbeck, Sr. bol úradníkom v Monterey a jeho matka, Olivie Hamiltonová, bola učiteľkou. Pochádzala z írskej rodiny, a bola to práve ona, ktorá vzbudila v Steibeckovi najväčší záujem o literatúru. V mladosti sa jeho rodina trápila s finančnými problémami a aj preto musel John už v mladšom veku veľa pomáhať na farmách v okolí. Tu sa stretával s nižšou vrstvou ľudí, nájomnými robotníkmi a chudobnými ľuďmi. To mu rozšírilo obzory mimo čítanú literatúru a on si uvedomil tienisté stránky ľudského charakteru a zložité povahy. Tieto skúsenosti využil vo viacerých knihách, napr. O myšiach a ľuďoch. Ako mladý sa veľmi rád prechádzal po okolí a objavoval okolie svojho rodného mesta. Krásy Salinaského údolia sa stali dejiskom mnohých jeho románov.

Steinbeck navštevoval Salinaskú strednú školu do roku 1919 a potom s prestávkami študoval na Stanfordskej univerzite až do roku 1925. Túto školu však nedokončil a opustil ju bez titulu. Zo Stanfordu odišiel rovno do New Yorku, kde vyskúšal niekoľko zamestnaní až  napokon dostal šancu ako spisovateľ. V týchto rokoch však nedosiahol žiadny významnejší úspech a tak sa sklamaný musel vrátiť naspäť do Kalifornie. Začal pracovať ako nádenník. Na písanie však nezanevrel a i naďalej písal rôzne poviedky a romány. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch vznikli všetky jeho najznámejšie romány.
V rokoch 1940 až 1942 veľa cestoval a sprevádzal biológa Eda Ricketta, ktorý mu bol tiež dobrým priateľom. Na týchto expedíciách Steinbeck získal široké znalosti prírody a napísal niekoľko cestopisov. Ed mal významný vplyv na Steinbeckovu tvorbu. Dokonca sa objavil aj ako postava v niektorých jeho knihách. Toto priateľstvo trvalo do chvíle kým sa Stenbeck nepresťahoval preč a neopustil svoju prvú manželku Carol Haninngovú. Toto manželstvo trvalo 12 rokov a rok po jeho skončení sa oženil znova s Gwyndolyn Conderovou avšak len na 5 rokov. S treťou manželkou Elaine Scottovou bol ženatý 18 rokov. Mal dvoch synov, ktorý sa vydali po otcových stopách. John Steinbeck IV bol novinár a získal cenu Emmy a Thom Steinbeck bol spisovateľom.
 V roku 1960 sa Steinbeck vydal na ďalšie dobrodružstvo- cestoval karavanom po Spojených štátoch. Túto cestu podnikol napriek vážnemu srdcovému ochoreniu. Aj na tejto ceste sa venoval písaniu.
Zomrel 20. Decembra 1968 v New Yorku na srdcový infarkt. Jeho pozostatky boli spopolnené a odnesené do rodinnej hrobky v jeho milovanom rodnom meste, v Salinase.

1.2  Ocenenia
V roku 1962 získal Nobelovu cenu za literatúru za jeho „realistické a obrazotvorné písanie kombinujúce sympatický humor a sociálne vnímanie“. Výber bol veľmi kritizovaný a označený za veľkú chybu. V roku 2012 ( o 50 rokov neskôr) komisia Nobelovej ceny otvorila archívy, kde našla záznamy o výbere pre rok 1962. Steinbeck bol označený ako najmenšie zlo spomedzi piatich autorov. „ Nebol tu žiadny jasný kandidát na Nobelovu cenu a komisia sa ocitla v nezávideniahodnej situácií,“ vyjadrila sa členka komisie Henry Oloson.“ (Alison Flood, 3.Jan 2013 „Swedish Academy reopens controversy surrounding Steinebck´s Nobel Prize).
Za tri jeho diela získal taktiež ocenenia a stal sa laureátom Pulitzerovej ceny. Ovocie hnevu (The Grapes of Wrath, 1939) , Na východ od raja (East of Eden, 1952) a O myšiach a ľuďoch (Of Mice and Men, 1937).

1.3 Diela 
Romány, poviedky a novely:  Zlatá čaša, Nebeské pastviny, Červený pony, Neznámemu Bohu, Rovina Tortilla, V pochybnom boji, O myšiach a ľuďoch, Dlhé údolie, Ovocie hnevu, Zabudnutá dedina, Mesiac zapadol, Bomby sú zhodené, Na plechárni, Túlavý autobus, Perla, Na východ od Raja, Sladký štvrtok, Zima našej nespokojnosti, Potulky s Charliem, O Amerike a Američanoch
  Cestopisné knihy: Bombs Away, The Story od a Bomber Team, A Russian Journal, Once There Was A War, Journal of a Novel, The East of Eden Letters
  Scenáre: The forgotten villiage, Lifeboat, The Pearl, Viva zapata, The Red Pony

1.4  Prisudzované výroky
„Čím väčšmi autorovi dochádza dych, tým sú jeho vety nie kratšie, ale dlhšie.“
„Najviac času strácame tým, že by sme chceli získať čas.“
„Zo všetkých tvorov iba človek pije, hoci nemá smäd, je hoci nemá hlad, hovorí hoci nemá čo povedať.“

2. O myšiach a ľuďoch
Touto knihou sa Steinbeck vracia nielen do svojho rodného mesta Salinasu, ale aj medzi partiu chlapov pracujúcich na rančoch, kde v mladosti pomáhal. Táto kniha hovorí o potrebe priateľstva aj tam kde sa to nenosí. Zachytáva osudy ľudí na okraji spoločnosti. Kritizuje spoločenské rozdiely v Amerike počas obdobia hospodárskej krízy. Nesie posolstvo humánnosti v kontraste s konaním postáv. Autor opisuje priateľstvo a hlboký vzťah medzi dvoma najkontrastnejšími postavami v literatúre. Štýl a jazyk je jednoduchý, dej je nedynamický, zachytáva krátke časové obdobie. Hovorí sa, že tesne pred odovzdaním rukopis roztrhal Steinbeckov pes a on ho musel potom narýchlo napísať znovu.
 
2.1  Hlavné postavy
„Prvý chlap bol nízky a vrtký, počernej tváre, mal nepokojné oči a ostré, výrazné črty. Všetko na ňom bolo presne vyvážené: malé pevné ruky, štíhle ramená, tenký a kostnatý nos. Za ním kráčal jeho pravý opak, ozrutný chlapisko neurčitých čŕt, s veľkými vyblednutými očami, širokými, ovisnutými plecami. Kráčal ťažko, vláčil nohy tak trochu ako medveď laby. Ruky sa mu nekývali pri bokoch, ale viseli voľne a pohybovali sa len preto, lebo mali päste ťažké ako závažie.“
Lennie Small – veľký (kontrast s menom, ang. small -malý), silný a zdatný, neobratný ako medveď, zvláda prácu za dvoch, nevie svoju silu kontrolovať, mentálne postihnutý, večné dieťa, má úchylku v hladkaní jemných vecí (srsť, vlasy..) a to ich oboch najčastejšie privádza do problémov, stále nosí vo vrecku mŕtvu myš, ktorú potajme hladká prstami, zabúda, jediné čo si zapamätá je príbeh o „králikoch“, príbeh o budúcnosti s Georgom na vlastnom ranči, vo svojej detskej duši má veľmi rád Georga a vo všetkom ho napodobňuje

„Ľudia, ktorý otročia na cudzom ranči sú najosamelejší ľudia na svete. Nemajú rodinu. Nemajú domov. Prídu na ranč, odrobia si svoje a potom idú do mesta, utrácať peniaze a o chvíľu už otročia zas na inom ranči. A v budúcnosti nemajú nič.


Ale my sme iný. Nie sme taký ako oni. My máme budúcnosť. Aj ty, aj ja sa máme s kým porozprávať, o koho postarať. Nemáme dôvod sedieť v bare, nalievať sa whisky iba preto, že sa nemáme kam podieť. My sme iný, lebo ja mám teba a ty máš mňa, práve preto.
Kúpime si malý domček, niekoľko akrov zeme, kravu, prasce...Budeme žiť u seba doma a pracovať tiež len pre seba. Budeme mať veľkú záhradu, kuriatka. A králiky... A ty ich budeš kŕmiť. A budeš ich môcť hladkať...“

George Milton – malý, múdry, prísny, prefíkaný, pragmatický, stará sa o seba, šikovný a vynaliezavý, stará sa o Lennyho odkedy mu zomrela teta, má k nemu „otcovský vzťah“ aj keď tvrdí, že sú spolu len zo zvyku, spolu chodia pracovať na ranče, musí stále riešiť problémy, ktoré mu Lenny spôsobuje, utekajú pred problémami, ktoré Lenny urobí a preto cestujú po celej krajine, často krát  sa Lennymu vysmieva a je k nemu zlý, vyčíta mu ako by mu bolo bez neho dobre, no nemyslí to vážne.

„Keby som bol sám nepoznal by som nešťastie. Mal by som dievčatá, obedoval by som v reštauráciách, pil whisky, hral karty a biliard.. Kvôli tebe stále strácam prácu, behám po krajine, stále ma dostávaš iba do problémov. Zavrel by som ťa do klietky a napustil by som na teba tie tvoje myši.“

2.2  Ďalšie postavy
Slim – hlavný vedúci robotníkov na ranči, vysoký, urastený, múdry, chápajúci, vzbudzoval rešpekt, dôveru a obdiv
  „ V jeho správaní bola vážnosť a taký hlboký pokoj, že každý hovor stíchol, keď prehovoril. Mal takú autoritu, že jeho slovo platilo v  každej otázke.“
Curley – šéfov syn, malý, zakomplexovaný, bitkár, vyhľadávajúci rozpory, vychýrený bitkár, myslí si o sebe, že je neporaziteľný, žiarlivý na všetkých chlapov, ktorý sa rozprávajú s jeho ženou,  nechá ich potom potrestať
Curlyho žena – krásne, osamelá, koketná, vzbudzuje dojem prostitútky, nenávidí svojho manžela
 Whit -  starý mrzák, zametač na ranči, dobrý človek, nemá sa už kam viac podieť, je rád, že ho na ranči nakŕmia
Crooks – černoch, robotník, veľmi múdry, koniar, má chorý chrbát, je hrdý, nezávislý človek, je odsúdený inými robotníkmi na farme a sám si od nich drží odstup, má samostatnú komôrku na spanie a žiadny beloch tam nesmie vstúpiť, Lenny jediný prekročil prach a rozprával sa sním, je symbolom rasovej diskriminácie, jediný chápe Lennyho a Georgove priateľstvo, jeho samota tvorí kontrast k ich priateľstvu

„Knihy nepomáhajú. Človek potrebuje, aby bol niekto s ním. Dá sa zblázniť, keď nikoho nemáš. Nech je to hocikto, len nech je niekto pri tebe.  George ti môže rozprávať hocijaké hlúposti, čo len chce. Aj tak ničomu nerozumieš. Hlavné je len to, že sa má s kým porozprávať. Jednoducho človek potrebuje mať niekoho vedľa seba. To je celé.“

2.3  Dej
Táto novela je orámcovaná prostredím zátoky rieky Salinas s očarujúcou prírodou. Kde ocitnú dvaja tuláci – robotníci Lenny a George. Sú na ceste na ranč, kde majú vybavenú prácu. (Z toho predchádzajúceho ranča museli odísť, lebo Lenny s jeho úchylkou na hebké veci sa túžil dotknúť šiat slečny, ktorú to veľmi vyľakalo. Lenny ju v šoku z kriku silno stisol a ona sa ho obvinila zo znásilnenia.) George donúti sľúbiť Lennyho, že ak niečo zas vyparatí, utečie sem a skryje sa v kríkoch. Potom mu tak ako každý večer George rozpráva o ich budúcnosti, hoci Lenny to už pozná naspamäť. Na ďalší deň prídu na ranč. Tu stretávajú Curleyho, ktorý s jeho „napoleonovským syndrómom“ začne Lennyho provokovať. George tuší, že sa to dobre neskončí, preto zakáže Lennymu sa s ním biť. Vie, že Lenny by ho poľahky mohol zabiť. George sa spriatelí so Slimom. Ukáže sa ako múdry a spravodlivý človek. Dokonca daruje Lennymu šteniatko, aby ho mohol hladkať. Ani on nedokáže pochopiť, čo takého hlupáka ako je Lenny a takého múdreho človeka ako je George drží po hromade.

Zametač Candy raz večer započuje ako George rozpráva Lennymu o plánoch s králikmi. Veľmi sa mu tento nápad zapáči a rozhodne sa k nim pridať. Chlapi mu to najskôr nechceli dovoliť, no keď zistili, že má v banke veľa peňazí rozhodli sa pracovať na ich sne spoločne. V ten večer behá Curley po farme a rozzúrene hľadá svoju manželku. Myslí si, že mu je neverná s niektorým z chlapov na farme. Keď uvidel usmievajúceho sa  Lennyho (stále mysliaceho na „králiky“) zobral to ako vysmievanie a napadol ho. Lenny sa najskôr nechal mlátiť a až keď mu George prikázal, vtedy schmatol Curleymu ruku. Úplne mu ju dolámal. Curleyho nesympatia k Lennymu prerástla v otvorenú nenávisť.
Jedného dňa sedí Lenny na sene a pozerá na mŕtve šteňa. Uhladkal ho na smrť, vyčíta si to a myslí si, že George mu nedovolí chovať králiky. V tom sa objaví Cureyho žena, lebo sa potrebuje s niekým porozprávať. Je jej jedno, že jej Lenny nerozumie. Dokonca povie, že ho chápe a, že tiež rada hladká hebké veci. Dovolí mu dotknúť sa jej vlasov, no keď sa chce odtiahnuť je už neskoro. Lenny vystrašený z jej kriku je mocne zovrie a pri tom jej zlomí väzy. „Opäť som niečo vyviedol! Nechcel som vám spôsobiť bolesť!“ prihováral sa mŕtvej. Uvedomujúc, že urobil niečo zlé si spomenul na Georgov príkaz a ušiel sa skryť k rieke.

Mŕtve telo nachádza Curley a rozhodne sa Lennyho zabiť. George musí ísť s nimi tiež na znak toho, že s tým nič nemá. Stráca svoj sen: „..on o tom rád počúva a ja som tomu uveril..“  Vydá sa s nimi no nasmeruje chlapov opačným smerom. Sám nachádza Lennyho pri rieke. Núti Georga, aby sa na neho nahneval. Ten sa vedľa neho usadí a povie mu nech sa díva na rieku a začne mu rozprávať o králikoch.  „ Nikdy som sa na teba nehneval, ani teraz nie. Chcem aby si to vedel.“   George namieril pištoľ priamo na Lennyho zátylok. Hoci sa mu ruka triasla, bol rozhodnutý pevne. Výstrel sa rozliehal po celej doline. Záver diela je opäť ukončený postavami Lennyho a Georga, ktorý sedia pri rieke a George rozpráva o sne o ich vlastnom ranči. Vie však, že hoci je tento sen krásny a lákavý je nereálny. Autor to celé postavil na kontrastoch a symbolickosti. Prostredie prírody znázorňujúce priateľstvo tých dvoch chlapov a na druhej strane ranč, ktorý sa do tohto priateľstva zamiešal. Králik predstavuje sen a dievčatá, whisky a karty realitu. Postava Curleyho zasa ukazuje na nespravodlivosť oproti postave Slima, ktorý je spravodlivý. Aj názov tohto diela O myšiach a ľuďoch je symbolom. Je to symbol rovnocennosti myší a ľudí. Dostávajú sa na rovnakú úroveň, nič nemajú ani nič neznamenajú.

Záver
Táto kniha ma počas čítania veľmi zaujala. Príbeh dvoch chlapcov kamarátov, ktorý musia prekonať nejeden problém. Poukázanie na potrebu niekoho ďalšieho vo svojom živote, spoločnosti na rozveselenie, spriaznenej duše a hlavne priateľa sa mi zdá potrebné. Páči sa mi autorovo citlivé opisovanie jednoduchej ľudskej duše riešiacej zložité ľudské problémy a prekážky. Každá postava vzbudzuje u čitateľa súcit a podnecuje ho k zamysleniu sa o jeho konaní. Je to silná kritika pre obdobie, kedy spoločnosť v záujme ekonomického rastu a vyžitia úplne zabúda na jednotlivca, jeho potreby a klasické ľudské hodnoty. Záver diela ma po pomalom vývoji deja veľmi prekvapil a donútil ma zamyslieť sa, či by som bola niečo podobné pre priateľa urobiť aj ja. A či to bolo v Georgovej pozícií vôbec nutné. Na jednej strane chápem jeho veľmi humánne konanie. Chápem, že chcel Lennyho a jeho detskú dušu ochrániť od zlej spoločnosti a jej odsúdenia. No na druhej strane mi príde Georgova odvaha a odhodlanie porušiť svoje morálne hodnoty a  urobiť to, veľmi nereálne. Na tomto diele ma najviac zaujal názov, ktorý stavia na jednu úroveň myši a ľudí a porovnáva ich. Ľudí označuje za bezmajetných a bezvýznamných ako sú aj myši. Hlavná myšlienka diela – nezištnosť priateľstva ma zaujala a aj pre myšlienky, o ktorých ma prinútila zamyslieť sa, by som túto knihu rozhodne odporučila.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 10)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.022