O myšiach a ľuďoch – John Steinbeck

O myšiach a ľuďoch – John Steinbeck

1. Úvod

John Steinbeck je jeden z najväčších nielen amerických, ale aj svetových spisovateľov. Je to veľmi sebakritický spisovateľ, ktorý sa na Ameriku pozerá z dolných spoločenských vrstiev, takže jeho život je úzko spojený s tvrdou prácou a tiež s jej hľadaním. Jeho diela preto vychádzajú z prostredia amerického vidieka, jeho rodného kraja.

Poukazuje na ťažkú prácu, ktorá určuje charakter aj osud človeka. Mal teda porozumenie pre ľudí zo spodnej vrstvy spoločnosti. Jeho postavy tvoria farmári, často zmrzačení robotou, poľnohospodárski robotníci alebo mexickí tuláci. Riešil konflikt dobra a zla v človeku. Myšlienková hĺbka, plastickosť postáv a tiež bohatosť jazyka, ktorá zdobí jeho diela, nie sú výsledkom jeho štúdia, ale jeho talentu a školy života, ktorou si prešiel. Jeho tvorbu možno považovať za kriticko-realistickú.

V tomto projekte sa budem venovať jeho známemu dielu „O myšiach a ľuďoch“. Je to príbeh o dvoch farmároch a ich nesplnenom sne, po ktorom túži každý americký robotník a tulák bez domova.

2. John Steinbeck (27. 2. 1902 – 20. 12. 1968)

2.1 Životopis

John Steinbeck sa narodil 27. februára 1902 v Kalifornii, v meste Salinas. Narodil sa v zmiešanej nemecko-írskej rodine. Otec, John Steinbeck senior, pochádzal z Nemecka a v šestnástich rokoch sa presťahoval do Kalifornie. Matka, Olive Hamiltonová, pochádzala z írskej rodiny a pracovala ako učiteľka. Finančná situácia v rodine nebola veľmi priaznivá, a tak John už vo svojom školskom veku musel vypomáhať na farmách.

Pracoval v cukrovare, ale nakoniec sa rozhodol ísť na Stanfordovu univerzitu. Tu študoval históriu, anglickú literatúru, ale aj biológiu. Nikdy však školu nedokončil a v roku 1920 opustil univerzitu a vrátil sa k práci na veľkostatkoch, kde spoznával životy jednoduchých roľníkov. Neskôr sa však k štúdiu vrátil, pretože cítil, že jeho prácou bude písanie. Svoj cieľ však nevidel vo vysokoškolskom diplome, preto znovu a definitívne opustil univerzitu v roku 1925. Za svojho života vystriedal množstvo príležitostných zamestnaní a pohyboval sa najmä v nižšej spoločnosti, kde spoznával tých najrôznejších ľudí.

Všetky tieto poznatky a skúsenosti potom aplikoval do svojich diel, ktoré sa pohybovali najmä v tejto tematike. Jeho najväčším záujmom bola literatúra, no venoval sa aj biológii, ktorá tiež ovplyvnila jeho tvorbu. A to v podobe prírodného pozadia, vzťahu ľudí ku zvieratám, rastlinstvu, kameňom, pôde a vode.

Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako reportér v Európe. Prvé práce mu však nechceli zverejniť, preto žurnalistiku nechal. Po vojne jeho povesť zoslabla, avšak aj napriek tomu získal v roku 1962 Nobelovu cenu za literatúru. John Steinbeck bol trikrát ženatý. Prvýkrát sa oženil v roku 1930 a posledné manželstvo prežil v New Yorku. Tu prežil aj zvyšok svojho života. Časom zmenil svoje životné názory a nesúhlasil ani s protestnými hnutiami mládeže, napríklad s hnutím hippies. Zomrel 20. 12. 1968 v New Yorku. Jeho telesné pozostatky sú umiestnené v Garden of Memories Cemetery v Salinas.

2.2 Tvorba

John Steinbeck nikdy nepísal svoje diela pre „trh“, písal ich preto, že chcel a vnútorne to potreboval. Je jeden z najväčších nielen amerických, ale aj svetových spisovateľov. Je to veľmi sebakritický spisovateľ, ktorý sa na Ameriku pozerá z dolných spoločenských vrstiev, takže jeho život je úzko spojený s tvrdou prácou a tiež s jej hľadaním.

Preto sú aj jeho diela z tohto prostredia. Americký vidiek, jeho rodný kraj, a ťažká práca, ktorá určuje charakter aj osud človeka, sú pre jeho tvorbu typické. Mal teda porozumenie pre ľudí zo spodnej vrstvy spoločnosti. Jeho postavy tvoria farmári, často zmrzačení robotou, poľnohospodárski robotníci alebo mexickí tuláci. Riešil konflikt dobra a zla v človeku. Myšlienková hĺbka, plastickosť postáv a tiež bohatosť jazyka, ktorá zdobí jeho diela, nie sú výsledkom jeho štúdia, ale jeho talentu a školy života, ktorou si prešiel. Jeho tvorbu možno považovať za kriticko-realistickú.

Diela:

V roku 1929 vyšlo jeho prvé dielo pod názvom Zlatý pohár (Cup of Gold). Toto dielo bolo neúspešné, takisto ako aj niekoľko ďalších, napríklad Nebeské pastviny a Neznámemu bohu. Steinbeck sa však nedal odradiť. V roku 1935 nastal v jeho dielach prelom a svoj prvý veľký úspech získal vďaka románu Rovina tortilla. Úspešná bola aj jeho novela O myšiach a ľuďoch, ale najväčší úspech mu priniesol román Ovocie hnevu. Za toto dielo získal Pulitzerovu cenu. Ďalšie úspešné diela sú napríklad Túlavý autobus, Na východ od raja, Zima našej nespokojnosti a iné.

Zoznam kníh:

1929 – Pohár zlata (Cup of Gold)
1932 – Nebeské pastviny (The Pastures of Heaven)
1933 – Červený koníček (The Red Pony)
1933 – Neznámemu Bohu (To A God Unknown)
1935 – Rovina Tortilla / Slunce a víno chudých (Tortilla Flat)
1936 – Bitva (In Dubious Battle)
1937 – O myšiach a ľuďoch (Of Mice and Men)
1938 – Dlhé údolie (The Long Valley)
1939 – Hrozno hnevu (The Grapes of Wrath)
1941 – Forgotten Village *
1941 – Sea of Cortez *
1942 – Mesiac zapadá (The Moon Is Down)
1942 – Svrhněte bomby (Bombs Away)
1945 – Na plechárně (Cannery Row)
1947 – Perla (The Pearl)
1947 – Túlavý autobus (The Wayward Bus)
1948 – Ruský denník (A Russian Journal)
1950 – Žiarivé plamene (Burning Bright)
1951 – Log from the Sea of Cortez *
1952 – Na východ od raja (East of Eden)
1954 – Sladký štvrtok (Sweet Thursday)
1957 – Krátke panovanie Pippina Štvrtého (The Short Reign of Pippin IV.)
1958 – Byla kdysi válka (Once There Was A War)
1961 – Zima úzkosti (Winter of Our Discontent)
1962 – Potulky s Charleym (Travels With Charley: In Search of America)
1966 – Amerika a Američania (America and Americans)
1969 – Journal of a Novel *
1975 – Viva Zapata *
1976 – The Acts of King Arthur and His Noble Knights *
1989 – Working Days: The Journal of The Grapes of Wrath *
1936 – The Harvest Gypsies: On the Road to the Grapes of Wrath (newspaper articles) *
* knihy, ktoré neboli preložené do slovenčiny alebo češtiny

3. O myšiach a ľuďoch

Literárny druh: epická próza

Žáner: novela

Kompozícia: chronologická

Štýl: umelecký

Téma: realistický obraz života dvoch biednych ľudí bez domova v Kalifornii. Neustále hľadajú prácu a snívajú o vlastnom domove.

Idea: poukázanie na hodnoty priateľstva, dobrých medziľudských vzťahov, túžbu po pocite niekam patriť, ale aj na nemožnosť naplnenia snov chudobných ľudí v americkej spoločnosti počas hospodárskej krízy a na problematiku rasovej neznášanlivosti, predsudkov a správania sa k mentálne zaostalým ľuďom.

Rozprávač: vševediaci

Forma rozprávania: on-rozprávanie

3.1 Charakteristika postáv

Hlavné postavy:

Lennie Small – je vysoký a až príliš silný, no neobratný. Nazývajú ho aj veľké dieťa, pretože je mentálne zaostalý. V živote to nemá ľahké, pretože je nesamostatný a ľudia ho nechápu. Jeho najväčšou záľubou je hladkanie rôznych vecí, napríklad zvierat, myší, psov, látok či vlasov. Svoju silu má však problém kontrolovať, nevie ju odhadnúť, preto sa často stáva, že zvieratá svojím silným „hladkaním“ nechtiac usmrtí. Kvôli tejto nevšednej „záľube“ sa Lennie často dostáva do problémov. Silný vplyv má na neho iba George, jediný človek, ktorého má. Vo všetkom ho napodobňuje a poslúcha iba jeho. Lennie má slabú pamäť a jediná vec, ktorú si pamätá, je ich spoločný sen o vlastnej farme s králikmi, ktoré môže hladkať. Tomuto snu nadovšetko verí a miluje Georgove rozprávanie o ňom.

George Milton – vzrastom malý muž, ktorý je však chytrý, životom skúsený, prísny a praktický. K Lenniemu, svojmu spoločníkovi, má otcovský vzťah. Má ho rád, ale na verejnosti to nepriznáva. Tvrdí, že je s ním preto, lebo si už zvykol. Cíti za neho zodpovednosť a pomáha mu dostať sa z problémov. Často však pri Lenniem stráca nervy, bije ho alebo ho zosmiešňuje a hovorí, ako ho nemá rád a ako by mal jednoduchší život bez neho. No nemyslí to vážne.

„Keby som bol sám, nepoznal by som nešťastie. Mal by som dievčatá, obedoval v reštauráciách, pil whisky, hral karty a biliard...“
„Kvôli tebe stále strácam prácu, behám po krajine, stále ma iba dostávaš do problémov. Zavrel by som ťa do klietky a napustil na teba tie tvoje myši.“

Vedľajšie postavy:

Slim – pohonič mulíc, urastený muž, ktorý mal všeobecnú autoritu a v ľuďoch vzbudzoval dôveru.

„V jeho správaní bola vážnosť a taký hlboký pokoj, že každý hovor stíchol, keď prehovoril. Mal takú autoritu, že jeho slovo platilo v každej otázke…“

Curley – syn šéfa, tvrdý, žiarlivý na svoju ženu, rasista, so všetkými sa chce biť.

Curleyho žena – vyzývavo sa oblieka a maľuje, chce byť obdivovaná, má nesplnený herecký sen a nemá rada svojho muža. Hovoria o nej, že je pobehlica, avšak ona sa cíti len osamelo, a preto koná tak, ako koná. Je zavretá v dome, pretože má žiarlivého manžela, no potajomky chodí za chlapmi z farmy.

Candy – zametač, ktorý má iba starého psa. V kútiku duše túži po tom istom ako Lennie a George. Keď sa dopočuje o ich sne, ponúkne sa im ako pracovná sila a tiež ako finančná podpora. Konečne sa mu vráti chuť do života a teší sa na svoj sen.

Carlson

Whit

Crooks – koniar, černoch, osamelý, diskriminovaný, neprístupný a doráňaný nielen telesne. Neveril im, že sa ich sen splní.

„Človek sa ide zblázniť, keď nikoho nemá. Nezáleží na tom, kto to je, len aby bol pri tebe. Zo samoty človek časom ochorie!“
„Už som videl primnohých chlapov, čo im zem strašila v hlave, ale do rúk ju nikdy nedostali.“
(Crooks)

3.2 Dej

Príbeh sa začína v prírode, pri rieke Salina, blízko Soledad v štáte Kalifornia. Dvaja robotníci, George a Lennie, sú na úteku z predchádzajúcej farmy a putujú k najbližšiemu ranču. Utekajú kvôli Lenniemu, pretože na predchádzajúcej farme chcel pohladkať šaty dievčaťa, no keď sa bránila, silno ju chytil a nechcel pustiť. George ho musel ovaliť palicou a dievča Lennieho dalo na súd za pokus o znásilnenie.

George preto pred ďalšou farmou, pri rieke Salina, vystríha Lennieho pred ďalšími problémami. Varoval ho, aby sa vždy utekal skryť, ak sa stane niečo podobné, do údolia a tam čakal na neho, kým po neho nepríde. George to s Lenniem nemá jednoduché, pretože Lennie je mentálne zaostalý, avšak má ho rád, a preto už dlho chodia vždy spolu. Majú spoločný sen o vlastnej farme so zvieratami, ktorú si chcú založiť, len si potrebujú zarobiť.

Po príchode na ranč ich privíta zametač Candy, neskôr šéfov syn Curley, ktorý sa hneď naváža do Lennieho, ale Lennie nechce konflikty. Potom sa zoznámia so svojím vedúcim Slimom, ktorý vzbudzuje rešpekt, ale zároveň aj dôveru. Zametač Candy sa neskôr dozvie o ich sne a tiež sa k nim túži pridať, a tak sa spoločne dohodnú.

Iný deň do miestnosti príde žiarlivý Curley, ktorý hľadá svoju manželku, ktorá nemá najlepšiu povesť. Chlapi si ho doberajú, ale do problému sa nakoniec dostane Lennie. Curley na neho zaútočí, no Lennie mu to vráti až vtedy, keď mu to George prikáže. Neovládne však svoju silu, a tak mu pomliaždi ruku.

Chlapi donútia Curleyho, aby tvrdil, že mal nehodu pri stroji, lebo inak všade rozšíria pravdu a bude na posmech. Curley nakoniec súhlasí. Jedného večera všetci odídu do baru, okrem Lennieho a černocha. Títo dvaja sa potom dajú do reči. Černoch rozpráva o svojej samote a spochybňuje Lennieho sen.

Lennie rád trávi čas v stodole so šteňatami, ktoré tam hladká, avšak jedno nechtiac zabije. Dlho tam smutne sedí a nevie pochopiť, prečo je šteňa mŕtve. Do stodoly sa pomaly vkradne Curleyho žena a dá sa s ním do reči. Hovorí o svojej samote a Lennie sa jej zdôverí s tým, že rád hladká jemné veci.

Žena mu dovolí pohladkať jej vlasy, no keď ju Lennie začne strapatiť, prestane sa jej to páčiť a začne kričať. Vtedy ju Lennie silno chytí a od strachu ju nechce pustiť, až jej nechtiac zlomí väzy. Keď krik utíchne, Lennie si uvedomí, že urobil niečo veľmi zlé, a tak sa dá na útek do údolia, ako mu to kázal George.

Keď sa to dozvedia všetci chlapi, hneď vedia, že to bol Lennie, a chcú ho zabiť alebo dať zavrieť ako blázna. George to nemôže dopustiť, pretože vie, že to neurobil naschvál, a preto pošle chlapov iným smerom. Zatiaľ však George vezme pištoľ a ide za Lenniem do údolia. Keď ho nájde, Lennie je veľmi rozrušený.

George ho upokojí a ubezpečí, že sa na neho nehnevá. Začne mu rozprávať príbeh o ich spoločnej farme a počas neho ho zastrelí. Chce ho zachrániť pred lynčovaním, pretože vie, že iné východisko pre Lennieho neexistuje, a nemôže sa pozerať na to, ako by ho ostatní chlapi týrali.

4. Záver

Dielo O myšiach a ľuďoch poukazuje na chudobu a samotu amerických robotníkov, ktorí nemali pre koho žiť a po svete chodili z miesta na miesto za prácou, z jedného ranča do druhého. Avšak aj takíto ľudia mali svoje sny a tajné túžby, ktorým už sami nechceli veriť a ani sa o ne deliť.

V hĺbke srdca však ešte stále klíčilo isté semienko nádeje, ako to bolo aj v prípade Georga a Lennieho, ktorí mali toto šťastie na dosah. Ich nádej sa však rozplynula tak náhle a rýchlo, akoby ani neexistovala. Autor na ich príbehu ukazuje bezmocnosť ilúzií a neistotu osudu.