Drak sa vracia obsah - Chrobák

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: Dievča janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 22.04.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 166 slov
Počet zobrazení: 14 154
Tlačení: 405
Uložení: 451
 Dobroslav Chrobák: Drak sa vracia
 
Motto:  Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku.  (J. Conrad: Lord Jim)
 
1. úvod (expozícia) - Do deja nás autor privádza prostredníctvom Evy, ktorá vykonáva každovečerné domáce práce. Vyruší ju hlahol zvona, ktorý bije na poplach - nič sa však nedeje, a Eva sa uspokojí s vysvetlením, že sa zvonár opil (môžeme hovoriť o náznaku Drakovho návratu - Drak pre dedinčanov symbol pohromy a nešťastia). Eva si vezme kúdeľ, začne priasť a oddávať sa myšlienkam a spomienkam. Odkrýva sa nám životný príbeh Draka, ktorého našiel hrnčiar Lepiš Madlušovie - skoro napoly slepý, vracal sa z jarmoku, keď mu kôň odmietol ísť ďalej - na ceste našiel dieťa - Draka. Starý Lepiš si ho vzal k sebe do vyžihárne a staral sa oň. Drak rástol v izolácií a boli mu cudzie detské hry. Lepiš ho vyučil svojmu remeslu - on sám už slepol. Raz ho našiel malý Drak v hlinenej jame, do ktorej spadol - vytiahol ho a bežal pre pomoc do dediny, keď sa však aj s pomocou vrátil, starý Lepiš bol mŕtvy. Dedina si spočiatku myslí, že to bola nehoda, no ako sa na dedinu začne valiť nešťastie za nešťastím, začnú upodozrievať Draka, že je bosorák a všetko zlo padá na jeho hlavu - nájdu zahrdúsenú ženu v poli Eva Bugáčová – bol to Drak - odvtedy ho tak volajú - začínajú ho upodozrievať, že i starého Lepiša zabil. Konflikt sa vyhrocuje - príbeh s hlinou - ľudia si mysleli, že je to múka - bol hlad - ale aj traja dedinčania, ktorí sa Drakovi vkradli do domu - zbil ich, neskôr aj zapálil - zachránil ich žid. Drak na 2 mesiace do áreštu - vrátil sa niekto ho zbil - rana na čele bez oka - stará sa oň Eva, ktorá sa s ním už predtým prespala (má s ním syna - Drak o ňom nevie) - ako sa Drak vystrábi odchádza do sveta. Eva ostáva na posmech v dedine - berie si ju Šimon. Ich manželstvo bez vzájomnej lásky, Eva stále čaká na Draka.
 
2. kolízia (zápletka) - Šimon prichádza domov a oznamuje Eve, že sa Drak vrátil. Šimon ho chce najprv zabiť, ale keď vidí ako Drak kŕmi lastovičie mláďa, vzdá sa tohto úmyslu.
 
3. kríza - do dediny prichádza pastier z Temných smrečín, kde sa pasie stádo dediny, oznamuje, že dobytok sa nemá na čom pásť - všetko je spálené slnkom - ako prišiel Drak, prišlo i sucho - a že ho ohrozujú okolité požiare. Pastier sa vzdáva služby. Dedinčania ani richtár nevedia, čo robiť, keď prichádza Drak a navrhne im, že im stádo dovedie do dediny. Dedinčania súhlasia, neskôr ich prepadne neistota, či im Drak so stádom neutečie- richtár Drakovi verí, cíti, že sa chce usadiť, získať si dôveru dediny. Nakoniec však rozhodnú, že s ním niekoho pošlú- nik nechce ísť - prehovoria Šimona. Tiež sa dohodnú, že ak sa Drak do týždňa nevráti podpália mu chalupu, ak sa vráti dostane povolenie opäť ťažiť hlinu v Pekle a vyrábať keramiku. Dvaja „rivali“ sa vydajú na cestu, ktorá im rýchlo ubieha. Dostávajú sa k stádu, zavedú ho na lepšiu pašu a čakajú kým sa vykŕmi a odpočinie si, aby ho zviedli dolu. Usadia sa v kolibe, Šimon celé dni strúha kúdeľ Eve a Drak sa niekde potuluje - niekedy aj v noci. Posiela však do dediny posla, že prídu neskôr ako o týždeň.
 
4. peripetia (nečakaný obrat) - Drak so Šimonom ženú dobytok ďalej, Drak ide popredku, Šimon však čosi nedobré tuší a ide na predok stáda za Drakom. Je svedkom ako sa Drak stretne s dvoma Poliakmi a potľapká si s nimi ruku na dohodu. Šimon si myslí, že Drak predal ich stádo a tak zaútočí na Poliakov a potom na Draka, ktorého šľahne dva razy po tvári bičom. Drak ho zneškodní kopnutím do brucha. Šimon sa preberie v kolibe a škárou vidí, je zamknutý, Draka sedieť pri ohni so švárnou dievčinou a Poliakmi, vidí, že Drak ich častuje pálenkou, ale sám málo pije. Šimon si myslí, že Drak chce podviesť aj ich. Podarí sa mu ujsť - dievčina ho ide pozrieť - robí sa, že spí a zabudne zaprieť vráta do koliby.
 
5. katastrofa (rozuzlenie) - Šimon po návrate do dediny podpáli Drakovi chalupu a ide povedať richtárovi o Drakovom podraze. Richtár ho vypočuje, stále sa však usmieva a vezme Šimona za dedinu, že vyčkajú Draka. Šimonovi dochádza, že spravil chybu, keď neveril Drakovi. Drak prichádza so stádom i mladou dievčinou - Zoška - jeho žena. Richtár mu povie o zapálenej chalupe, Drak však nechce počuť, kto to spravil i keď to tuší. „ Viem nedalo sa inakšie, ten, čo to spravil, vrátil mi len, čo som ja dávno predtým vykonal jemu.“
 
V epilógu sa dozvedáme z rozprávania starej mamy - Evy svojmu vnúčaťu pri pradení (priadky už dávno spia, ale vnúča chce vedieť ako to skončilo), že po návrate Draka a Šimona si Eva uvedomila, že Drak si priviedol inú a že jej patrí a ju ľúbi Šimon. Končí sa rozprávkovo: Mali sa radi a žili spolu šťastne, kým nepomreli.

Dej:
Nie je chronologický, autor niektoré udalosti vysvetľuje a ozrejmuje čitateľovi neskôr.
Dej sa začína pohľadom do chalupy Šimona Jariabka. Eva už má všetko porobené, čaká na muža („Počkala, kým sa priblížil na päť krokov, potom vstala, pritisla sa k dverám a sklopiac zrak, nechala ho prejsť popri sebe. Vedela, že ako vždy, ani dnes ju nepozdraví a nepodíva sa na ňu. Sadne si za stôl a bez slova začne chlípať polievku, ktorú ona položí pred neho práve tak ticho a bez slova. Za celý čas nezdvihne hlavu a neprihovorí sa jej. Počká ešte na jeho rozkaz pre zajtrajšok, ktorý vysloví vždy, až doje, až sa zodvihne od stola a urobí tri kroky smerom k izbe, v ktorej spávajú. ... Vypočuje jeho rozhodnutie, odprace zo stola a vyčká, kým zaspí. Potom sa nehlučne odstrojí v pitvore a vojde do izby, do svojej postele, ktorá stojí v druhom kúte, oddelená od jeho postele lavicou, stolom a stoličkami.)
Tento večer je však odlišný od iných, keď Šimon oznamuje Eve, že sa vrátil Drak.
Eva bola zaľúbená do Draka, s ktorým sa strela navrch Pekle, „kde vyvstal pred ňou, akoby vyrástol zo zeme, keď niesla batoh ľanu ... . Založil si vtedy ruky vbok, usmieval sa a znezrady, keď k nemu zdvihla splašený zrak, chytil ju za plecia, pritiahol k sebe a bozkal rovno doprostred úst. Bozkal ju raz, dva razy, bohvie koľkokrát, stále pritom ukazujúc veselé, vlhké zuby, nič nevysvetľujúc a na nič sa nespytujúc. ... Stál nad ňou ako ten, čo si môže rozkázať a môže robiť, čo sa mu zapáči, pretože ona je slabá a bezmocná. Taká bezmocná, že ju bozkával do tých čias, kým sa pod ňou nepodlomili kolená a kým sa pred ním nerozložila so smiešne vykasanou sukňou.“ Rada ho pozoroval pri hrnčiarskej práci, koncentroval sa však iba na robotu, pri ktorej si nespieval ani nehvízdal a Evu si nevšímal. Draka našiel starý a napoly slepý Lepiš Madlušovie, keď kôň zastal a nepohol sa dovtedy, kým chlapca Lepiš nenašiel. Lepiš ho aj vychovával, bol izolovaný od rovesníkov, používal tie isté slová ako jeho opatrovník, ľudí obchádzal v širokom oblúku, chlapci hádzali za ním kamene. Ostatní si ho všimnú až vtedy, keď starý Lepiš zomrel. Lepiš padol do jamy, z ktorej ho mladý Drak vytiahol a dotiahol do chalupy. Bol pri ňom celý deň a noc, dokým sa starý Lepši neprebral. Keď sa Lepiš prebral, poslal ho do dediny po pomoc. Avšak keď sa vrátil aj s pomocou, starý Lepiš bol už mŕtvy. Toto tajomstvo ľudí lákalo a našli sa aj traja odvážlivci, ktorí mu prekutávali chalupu. Drak ich pri tom chytil, poviazal a hodil do potoka. Chceli ho dvakrát podpáliť a dva razy by sa im to aj podarilo, keby si Drak nebol zaobstaral psa, ktorému ho otrávili a tak sa Drak rozzúril, prišiel do krčmy, kde týchto troch našiel, zmlátil ich a podpálil. Nebyť žida, ktorý ratoval svoj majetok, neboli by sa z toho dostali živí. Posedel si za to dva mesiace v árešte, ale odvtedy mal od nich pokoj. Meno Drak mu prischlo načisto. Nik ho inak nevolal a všetci verili, že jeho prítomnosť v dedine môže značiť len nešťastie.
Nastal hlad a dedinčania raz na jar uvideli, ako Drak vezie štyri vrecia. Mysleli si, že je to pšenica. Vtrhli do domu, otvorili vrecia a videli, že je tam biely prášok. Zdalo sa im, že je to múka, ale keď ju ochutnali, začalo ich dusiť a Drak im povedal, že je to hrnčiarska hlina. Oni si však mysleli, že to Drak začaroval múku na hlinu.
Draka našli v jame, kde našli predtým aj Lepiša, s ranou na čele. Eva ošetrovala Draka, ktorý po dvoch týždňoch odišiel. Dve klebetnice hovorili, že Eva sa prespala s Drakom. Keď Drak odišiel, čakala ho celú noc, ale on neprišiel. „Nepamätá sa, ako prečkala rok a potom ešte jeden. Vie len, že sa jej medzitým narodil syn, ktorého si vzala stará mať z druhej dediny, že po dvoch rokoch prišiel za ňou do komory Šimon a že ona už bola natoľko otupená a on natoľko opitý, že im obom na ničom nezáležalo, ani vtedy, ani potom, keď stále s ním bez party pred oltárom. Čakala, že jedného dňa sa (Drak) vráti a potom to všetko prestane ako zlý sen. A teraz sa teda vrátil. Vrátil sa k nej a k synovi.“
 
Drak prichádza do krčmy, kde si objedná pálenky a jedlo. „Zmenil sa náramne a vo všetkom. V držaní i v pozore.“
 
Šimon prišiel do krčmy, nestretol sa však s Drakom. Sedí okolo desiatej hodine večer na lavičke pred krčmou a rozmýšľa o Drakovom návrate. „Najlepšie by bolo zapľuť všetko a stratiť sa odtiaľto, z tohto prekliateho kútiska.“ Vrátil sa domov, ľahol si do postele a vidí, ako Eva vybehla von. Myslí si, že išla k Drakovi, ona však vybehla iba na dvor. Šimon zobral sekeru, že sa ide s Drakom vyrovnať raz a naposledy. Vyčkáva i vidí, ako Drak vyšiel pred dom a začína pribíjať pod lastovičie hniezda doštičky a zdvihne lastovičie mláďa a dá ho naspäť do hniezda. Toto odzbrojí Šimona.
Drak sa vrátil. „Pritom je každému nápadné a všetci na to myslia, že to má byť už druhý suchý rok za ich pamäti. Ten prvý skončil Drakovým odchodom z dediny, Tento druhý začína sa jeho návratom.“ Všade je veľké sucho, po horách sa začínajú zjavovať ohne.
 
V nedeľu pred sv. Jakubom prichádza do dediny pastier zo Smrečín. Oznamuje, že dobytok je v hroznom stave. Richtár zvolá chlapov, aby vyriešili situáciu. Nikto si však nevie dať rady, ako odviesť dobytok do bezpečia, nakoniec sa však zjaví Drak, ktorý navrhne riešenie, ktoré nakoniec chlapi prijmú. Drak sa  vracia práve vtedy, keď dedinu postihli nešťastia – následkom veľkého sucha začali horieť okolité lesy a hrozilo, že statok celej dediny uhynie na pastvinách v horách. Drak sa chcel usadiť vo svojom dome a venovať sa svojmu remeslu – hrnčiarstvu. Potreboval si získať stratenú dôveru ľudí, a preto sa ponúkol, že privedie stádo späť do dediny.
 
Drak chce za dovedenie dobytka iba to, aby mohol ťažiť hlinu pod Peklom. Obecný výbor rozhodne, že ak Drak nevráti do týždňa dobytok, zhorí jeho chalupu. Chlapi sa rozhodnú, že s Drakom pošlú Šimona, ktorý má naňho dávať pozor.
 
Postupne ako idú, získava Šimon dôveru v Draka. Drak sa poznal na okolí s bačom a tak doniesol barana, ktorého spoločne zjedli. Začalo pršať, tráva ozelenela a dobytok sa čiastočne zotavil. Drak vie, že dobytok nestihne zahnať do týždňa a preto vysiela chlapca zo salaša, aby v dedine oznámil, že príde neskôr. Drak sa stretne s Poliakmi, s ktorými sa vrúcne zvíta. Šimon si myslí, že Drak predal voly Poliakom a udrie Draka dvakrát bičom. Na Drakovu obranu sa postavia Poliaci, hodia po Šimonovi valašky, ale Drak sa nebráni. Až potom kopne Šimona do žalúdka, ktorý zamdlie. Šimon sa preberie v noci. Vidí cez škáru, ako pri ohni sedí Drak s dievčinou a viacero Poliakov. Žena ho príde skontrolovať a nechá otvorené dvere. Šimon prichádza do dediny a podpáli Drakovi chalupu. Ide za richtárom, ktorý sa len smeje na Šimonovi, že si myslel, že Drak predal dobytok. Drak sa však už vtedy blížil aj so stádom k dedine. Vďaka známostiam s poľskými colníkmi sa mu podarilo zachrániť stádo prechodom cez hranice, aby sa vyhol horiacemu lesu. Úlohu splnil, dodržal slovo a tak získal stratenú dôveru a česť. Až vtedy si Šimon uvedomuje, ako zle spravil a že Drakovi krivdil. Drak prichádza so ženou Zoškou, vidí horiacu chalupu, ale situáciu rieši pokojne. V epilógu stará mama (Eva) dopovie rozprávku vnukovi. „Potom už nebolo nič. Mali sa radi a žili spolu šťastne, kým nepomreli …Spi, syn môj.“
 
Cestou sa zastavil po svoju  lásku, mladú Poľku Zošku. Eva si až teraz uvedomila, že Drak ju nemiluje a že Šimon ju má skutočne rád. Konečne si našli cestu k sebe. Šimon sa hanbil za to, čo urobil, ale Drak mu odpustil. Tak sa vyriešil aj konflikt so Šimonom o lásku Evy.
 
Z epilógu sa dozvedáme, že tento príbeh rozpráva Eva už ako stará žena  ako rozprávku na dobrú noc svojmu vnukovi. Príbeh s tajomstvom sa tak vyjasňuje až v závere novely.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.8)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.018