Bájka o somárovi a jeho tieni

Bájka o somárovi a jeho tieni

Pútnik si najal somára, aby ho odniesol do susedného mesta a dohodol sa s majiteľom aj na dobrej cene. "Má to však jednu nevýhodu" vysvetľoval majiteľ somára "ak somára podchvíľou nepodurím palicou, pôjde veľmi pomaly. Ty naň vysadni a ja pôjdem za ním peši s palicou až do mesta." Bol vtedy mimoriadne horúci deň, no cesta ubiehala rýchlo.

Na poludnie, keď slnko pripekalo, zastali, že si oddýchnu. "Sadnem si do somárovho tieňa," povedal si pútnik zliezajúc zo somára. "Kdeže" odvrkol mu majiteľ somára, "tam budem oddychovať ja, lebo žiadny iný tieň tu nie je!" Ja som si najal somára, tak budem v tieni sedieť ja!" "to teda nie" skríkol majiteľ, "najal si somára, ale nie jeho tieň, ten patrí mne!" Majiteľ somára sa tak rozohnil, že pútnika posotil.

Ten mu to vrátil. Potom majiteľ pútnika udrel. Ten mu to zasa oplatil. V okamihu stáli proti sebe ako dva kohúty a zúrivo sa do seba pustili. Somára to prestalo baviť pozerať na nich, ako sa bijú o jeho tieň a rozbehol sa k vršku. Čoskoro zmizol z dohľadu a svoj tieň si zobral zo sebou.

Ponaučenie:

Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí.