Bájka o vlkovi a žeriavovi

Bájka o vlkovi a žeriavovi

Raz sa vlk do sýta najedol. Radosť z hostiny mu však pokazila jedna nepodarená kostička, ktorá sa mu zasekla v hrdle. Darmo prehĺtal, darmo zavýjal, darmo naťahoval krk, kosť nie a nie sa pohnúť. Na utrápeného vlka natrafil žeriav.

„Ako dobre, že ideš! Prosím ťa pekne, zľutuj sa nado mnou a pomôž mi! Máš dlhý krk a zobák, ty by si ma určite vedel oslobodiť od kosti, ktorá sa mi zasekla v hrdle.“

Žeriav však vlka nemal veľmi rád, a tak mu odvetil:

„Prečo by som sa mal nad tebou zľutovať, keď ty sa nikdy nad nikým nezľutuješ?“
Vlk videl, že takto svoje nedosiahne, preto sa pokúšal obmäkčiť žeriava inak.

„Ak mi pomôžeš, bohato sa ti odmením!“ navrhol mu.
Žeriav na to naveľa pristal. Vlk roztvoril papuľu, žeriav vložil hlavu medzi ostré zubiská a raz-dva oslobodil vlka od zaseknutej kosti.

„Nuž, tak som ti teda pomohol. Kde je moja odmena?“ spýtal sa žeriav nedočkavo.

„Čo sa to opovažuješ?“ zreval naňho vlk, ktorý zrazu ožil. „Ty ešte chceš odmenu? Práve si vopchal hlavu do vlčej tlamy a neskrivilo sa ti ani pierko! Či pre teba nie je tvoj život dostatočnou odmenou?“

Ponaučenie:

Za pomoc sa vďaky často nedočkáš. Od nepriateľa môžeme očakávať nanajvýš to, že nám opäť neublíži.