Bájka o vlkovi a diviačici

Bájka o vlkovi a diviačici

Keď sa diviačici narodili malé prasiatka, nemala na nič čas, lebo celý deň musela dávať pozor na svoje hravé ratolesti. Všimol si to vlk a začal sa okolo nich obšmietať. Po istom čase vľúdne ponúkol diviačici svoju pomoc:

„Dovoľ mi, aby som dával pozor na tvoje malé prasiatka! Zahrám sa s nimi, aby si si mohla troška oddýchnuť. Mám čas a veľmi rád ti pomôžem.“

„Skutočne mi chceš pomôcť?“ milo sa ho spýtala mama diviačica.

„Je to moja najväčšia túžba, „ úlisne odvetil vlk a v myšlienkach si už olizoval papuľu, ako mu drobné prasiatka tancovali pred očami.

„Nuž potom mi pomôž tak, že odtiaľto okamžite odídeš, akoby si tu ani nikdy nebol! A Viac nech tvoju špinavú kožušinu tu na okolí nevidím!“ nahnevane naňho zrúkla mama diviačica a dupla nohou.

Vyľakaný vlk sa rozbehol preč, len sa tak za ním prášilo, a viac sa neodvážil ukázať sa v blízkosti malých prasiatok. Dobre vedel, že nejestvuje odhodlanejší nepriateľ ako matka brániaca si svoje mláďatá.

Ponaučenie:

Tí, čo bažia po nejakom prospechu, radi ponúknu pomoc.