Bájka o opici a jej synoch

Bájka o opici a jej synoch

Vraví sa, že ak sa opici narodia dve mláďatá, o jedno sa stará s veľkou láaskou, kým o to druhé sa veľmi nezaujíma.

V hlbinách jednej džungle kdesi ďaleko-preďaleko sa raz opici narodili dvaja synovia. Jeden bol silnejší, obratnejší a živší, ba už na prvý pohľad krajší než ten druhý. Matka ho zahrnula všetkou láskou a pozornosťou. Druhý syn iba živoril a dostal to najnutnejšie, ani o štipku viac.

Jeden deň nebo zastreli tmavé mračná, blížila sa veľká búrka. Opičia rodinka ustráchane sedela na hrubom konári. Všade naokolo burácali strašidelné hromy, prudký vietor strhával listy zo stromov. Mama opica si silno privinula obľúbeného syna, kým druhá opička sa jej mohla iba prestrašene zachytiť o chvost.

Vtom do blízkeho stromu udrel zatúlaný blesk. Mama opica vystrašene vyskočila, pričom obľúbeného syna nechtiac vypustila z rúk. Malý nešťastník spadol z veľkej výšky a viac ho nebolo. A tak opici ostalo iba druhé mláďa, to, ktoré dovtedy takmer nebrala na vedomie.

Ponaučenie:

Láskou nemožno šetriť.