Bájka o supovi a líške

Bájka o supovi a líške

Kedysi supa a líšku spájalo veľké priateľstvo. Natoľko si rozumeli, že aj bývali v susedstve. Medzi koreňmi veľkého stromu sa usadila líška, sup si zasa spravil hniezdo na jednom z jeho konárov. Avšak keď sa líške narodili mláďatá, sup zlým okom pozeral na každý ich pohyb. Vyčkal, kým líška neodišla na lov, zniesol sa z hniezda na zem a mláďatá pojedol.
„Prekliaty sup! To ti ešte vrátim!“ v bezmocnom hneve skríkla po návrate domov.
„Darmo sa vyhrážaš!“ povedal sup ľahostajne. „Ja som tu hore, ty zasa dolu. A lietať predsa nevieš!“
Ako sa míňali dni, v líške sa čoraz viac ozývala túžba po pomste. Keď sa supovi vyliahli mláďatá, z táboráka ľudí uchmatla rozžeravený konár a vyhodila ho do hniezda. Poľakaný sup razom vzlietol a jeho mláďatá zasa povyskakovali z horiaceho hniezda.
Líška iba na to čakala. Všetky ich pochytala a zožrala.

Ponaučenie: Najpodlejšie je podviesť alebo nechať v ťažkostiach priateľa. Z oklamaných priateľov sa stávajú najzarytejší nepriatelia.