Zrod budúcej mocnosti – USA v 19. storočí

Zrod budúcej mocnosti – USA v 19. storočí

– na začiatku 19. storočia: územie USA – len východné pobrežie – postupne – rozširovanie územia smerom na západ kúpou alebo žiadosťou obyvateľstva o začlenenie do Únie – 1803 – Napoleon predal USA Louisianu, od Španielska odkúpili Floridu, od Mexika Kaliforniu, ruský cár im predal Aljašku (1867) – ak počet slobodných osadníkov určitého územia presiahol 60 000, vznikol nový členský štát, ktorý mal rozsiahle právomoci; platila zásada zvrchovanosti ľudu – orgány (ľud) každého štátu mali pred rozhodovaním prednosť pred centrálnymi orgánmi Únie – rozvoj poľnohospodárstva (hlavne medzi Mississippi a Skalistými horami) – chov dobytka, pestovanie obilia, využívanie poznatkov priemyselnej revolúcie – poľnohospodárstvo južných štátov: plantáže, bavlna, tabak, ryža, cukrová trstina § práca čiernych otrokov

– bavlna a obilie sa vyvážajú do Európy – priemysel – hlavne na severovýchode: § textilný priemysel, potravinársky, železiarsky, oceliarsky

§ budovanie železníc, lodnej dopravy

§ priemyselná revolúcia začala neskôr ako v Európe – mohli využívať len to „dobré a odskúšané“

– mestá – koncom 19. storočia – 1/3 obyvateľstva žije v mestách – veľa pôdy, málo robotníkov → vysoké mzdy – prisťahovalectvo: § nízka cena pôdy, práca v továrňach, slobodné pomery

§ v prvej polovici 19. storočia neexistovali pre prisťahovalcov žiadne pravidlá: nikto ich nekontroloval, cestovalo sa bez pasov

§ v druhej polovici 19. storočia vypukla prvá americká banková kríza, dôsledky pocítili ako prví prisťahovalci – ako prví stratili prácu, sprísnili sa možnosti prisťahovania, začala sa šíriť nevraživosť medzi „starými“ a „novými“ prisťahovalcami

– postoj k Indiánom: § do roku 1860 vláda vyjednávala s indiánskymi kmeňmi a uzatvárala s nimi dohody o predaji pôdy

§ problémy: veľa osadníkov → viacej pôdy, stavba železnice → pôdu treba čo najrýchlejšie, nie je čas na vyjednávanie

§ indiánske kmene boli vytlačené do rezervácií (v niektorých prípadoch aj vyvraždené)

§ od roku 1871 americký Kongres prestal indiánske kmene oficiálne považovať za národy, vlastníkom pôdy sa mohol stať len americký občan, teda ten, kto prijal normy života bielej spoločnosti

– rozdiely v spoločnosti: § sever:

· väčšina obyvateľov – drobní farmári

· po vyhlásení Ústavy zakázali otroctvo

§ juh:

· väčšina obyvateľov – otroci

· otroctvo povolené

· abolicionizmus – hnutie za zrušenie otroctva: žiadali postaviť otroctvo mimo zákon, organizovali tajné úteky černochov z juhu

· proti: veľkí plantážnici

· 1807 – Kongres zakázal dovoz nových otrokov do USA → vzrástla ich cena

– Missourský kompromis: § roku 1820 do Únie boli prijaté dva štáty: slobodný Maine a otrokársky Missouri – aby bola zachovaná parita medzi otrokárskymi a protiotrokárskymi štátmi

– vojna Sever proti Juhu: § príčiny:

· spor o štát Kansas – či ho osídlia ľudia zo severu (a zavedú slobodný spôsob života a výroby) alebo z juhu (a zavedú otrokárstvo)

· voľby 1860 – zvíťazili republikáni:
§ záujmy severných štátov
§ Abraham Lincoln
§ posilnenie právomocí ústrednej vlády
§ proti otrokárstvu

· demokrati – záujmy juhu:

§ boli za pôvodné zásady usporiadania Únie: väčšia samostatnosť členských štátov

· demokrati po voľbách vystúpili z Únie a vytvorili Konfederáciu – február 1861 (11 štátov):

§ zaútočili na vojenské pevnosti, ktoré boli na ich území → začala vojna Sever proti Juhu
§ spočiatku mala prevahu južná armáda, neskôr Sever – hospodársky vyspelejší
§ Lincoln – najprv snaha urovnať konflikt kompromisom, potom Vyhlásenie o oslobodení otrokov – aj v štátoch Konfederácie

§ víťazstvo – Sever

– po vojne politika rekonštrukcie Juhu: § južanskí politici boli zosadení, moc bola odovzdaná liberálom a černochom

§ mení sa zloženie obyvateľstva – vrstva otrokov zaniká

§ plantáže sa dávajú do prenájmu → vznikajú problémy, chýba práca otrokov → dlhy, nepokoje

§ obchodovanie medzi Severom a Juhom

§ investície zo Severu

§ na Sever – prílev lacnej pracovnej sily

– zahraničná politika: § presvedčenie: Američania budujú štát na lepších princípoch ako Európania

§ Monroeova doktrína:

· Amerika Američanom – keď Európa chcela vyslať vojská proti revolučnému hnutiu v južnej Amerike, prezident James Monroe pohrozil, že USA vyšlú vojsko proti akýmkoľvek interventom na americkom kontinente

· USA sa majú v zahraničnej politike riadiť heslom zakladateľov štátu – musia sa vystríhať zhubného vplyvu Európy a nedať sa zatiahnuť do európskych záležitostí

· tzv. politika izolacionizmu