Rozdelenie a zánik mimoeurópskeho sveta

Rozdelenie a zánik mimoeurópskeho sveta

Moderná kolonizácia 

· do mimoeurópskeho sveta preniká hlavne Veľká Británia a Francúzsko, neskôr Taliansko, Belgicko, Nemecko a sčasti Rusko

· snaha vybudovať veľké ríše – majú na to morálne právo vďaka svojej vyspelosti

· snaha o rozšírenie obchodu

· cestovatelia, vedci, misionári

· do nástupu priemyselnej revolúcie existovala vo svete aká-taká rovnováha – končí nástupom priemyselnej revolúcie:
§ v Európe narastá produktivita práce, objem výroby a mzdy
§ v neeurópskych krajinách narastá počet obyvateľov
§ do kolónií sa postupne a bez obmedzenia začali dovážať lacné výrobky, ktoré likvidovali tradičnú domácu výrobu

Čína  

· povodne, neúrody, hladomor → roľnícke povstania – štátna moc povstania potlačila, no zahynulo veľa ľudí

· v tomto období sa o Čínu zaujímajú európske štáty – išlo o obchod s najľudnatejšou krajinou na svete, o snahu preniknúť na obrovský čínsky trh:
§ Čína dovtedy odmietala styky s okolitým „barbarským“ svetom
§ obchodovanie: to nie je zamestnanie, to je dobročinnosť
§ napriek tomu bola zatiahnutá do medzinárodného obchodu – vyvážala čaj, hodváb, porcelán, lebo potrebovala peniaze
§ otvorila jediný prístav na obchodovanie: Kanton

· Číňania nemali záujem o európske výrobky len o ópium – dovážala ho Británia z Indie:
§ do roku 1900 bolo v Číne 40 miliónov fajčiarov ópia – to začalo čínskej vláde robiť starosti a dovoz ópia zakázala – zakročili proti britským obchodníkom v Kantone násilím → Británia odpovedala vojensky → ópiové vojny 1839 – 1859:

· k Británii sa pridalo Francúzsko a Rusko

· končia porážkou Číny

· Čína musela otvoriť svoje prístavy

· vládnuca dynastia Čching sa pokúsila vysporiadať s problémami:
§ základom čínskeho blahobytu je poľnohospodárstvo
§ prenikaniu západných vplyvov sa malo zabrániť návratom k údajným tradičným čínskym hodnotám: šetrnosť, neskazenosť, nehromadenie majetku
§ pokus nebol úspešný – chcel len mechanicky oživiť minulosť

· povstanie boxerov (Päsť mieru a spravodlivosti):
§ rýchlo sa rozšírilo
§ podporili ho aj vládnuce kruhy
§ Čína pretrhla všetky kontakty so Západom, diplomatická štvrť v Pekingu bola obkľúčená a niektorí diplomati boli zavraždení
§ potlačené – Čína musela prijať pokorujúce mierové podmienky: zaplatila obrovskú náhradu škôd, súhlasila so zákazom dovozu zbraní a s tým, že v Pekingu budú rozmiestnené cudzie vojenské jednotky

Japonsko  

· v polovici 19. storočia bolo Japonsko uzavretou krajinou, do ktorej mali bieli cudzinci zakázaný vstup

· jedinou výnimkou bol prístav Nagasaki, ktorý bol raz do roka otvorený pre obchodné lode z Číny a Holandska

· európske štáty a USA mali záujem o japonský trh:
§ v júni 1853 dorazila k japonským brehom námorná expedícia americkej vlády vedená admirálom Matthewom Perrym; v Tokijskom zálive predviedlo loďstvo pôsobivú prehliadku americkej námornej sily → ohromný dojem, japonská vláda nechcela riskovať konflikt – uzavrela zmluvu, ktorá americkým obchodníkom povolila vstup do krajiny
§ neskôr si podobné zmluvy vynútilo aj Francúzsko, Veľká Británia, Rusko

· mocnelo hnutie za obnovenie tradičnej cisárskej moci, za návrat k tradičným japonským hodnotám, za vyhnanie cudzincov ale aj za modernizáciu krajiny

· 1868 – na trón nastúpil mladý cisár, prijal meno Meidži a jeho menom sa nazvalo aj obdobie reforiem v Japonsku:
§ boli zrušené feudálne léna, obmedzili sa výsady samurajov, bola vytvorená pravidelná armáda a zavedená branná povinnosť
§ spriemyselňovanie, železnice, sieť pôšt, bankovníctvo
§ roku 1889 bola prijatá Ústava podľa nemeckého vzoru – cisár má rozsiahle právomoci
§ vznikajú politické strany

· reformami Japonsko zosilnelo, vymanilo sa z nerovnoprávnych zmlúv s európskymi krajinami a v prvých rokoch 20. storočia sa stalo svetovou veľmocou