Výsledky modernizácie – svet na prelome storočí

· v 19. storočí vznikla tzv. moderná spoločnosť, mala dve podoby:
§ technická – vplyv anglickej priemyselnej revolúcie
§ duchovná – vplyv francúzskej revolúcie
· kultúra do úzadia, do popredia kapitalistické podnikanie a industrializácia
· svet:
§ „vyspelý“ – Veľká Británia, Francúzsko, USA, Nemecko, neskôr Japonsko a Rusko
§ „zaostalý“
· poľnohospodárstvo – hlavný cieľ: uživiť narastajúci počet obyvateľstva
§ zmeny pod vplyvom priemyselnej revolúcie – zvyšuje sa produkcia
· rozvoj priemyslu → potreba rýchlo a lacno prepravovať tovar → železnica:
§ stratila sa izolovanosť regiónov
§ regionálne trhy už neboli zaujímavé – priviezol sa tu lepší a lacnejší tovar
§ zanikli veľké rozdiely v cenách
§ končí domáca výroba a tradičné remeslá – namiesto nastupuje špecializácia
· veľký hospodársky rast (1900 – 1913): priemyselná výroba vzrástla o 70%
· štruktúra spoločnosti:
§ najpočetnejšia vrstva – robotníci → mestá
§ vzniká tretia vrstva: úradníci, advokáti, lekári, učitelia, umelci – vrstva inteligencie
§ počet obyvateľov Európy sa zdvojnásobil
§ vysťahovalectvo – z Európy odchádza 28 miliónov ľudí
§ predlžoval sa priemerný vek, klesala detská úmrtnosť
· rozvoj vedy:
§ Darwinova vývojová teória
§ objavy vo fyzike: zavedenie elektriny, masové osvetlenie, verejná mestská doprava, telegraf, telefón
§ objavy v chémii: umelé farbivá, liečebné látky, syntetické vlákna, umelé hnojivá, výbušniny
· rozvoj zbrojárskeho priemyslu – vznik koncernov: Krupp v Nemecku, DuPont v USA, Schneider vo Francúzsku, Škoda v habsburskej monarchii
· autorita a popularita kresťanského náboženstva klesá:
§ robotníctvo sa cirkvám skoro celkom odcudzilo
§ cirkevná charitatívna činnosť neriešila problémy, neodpovedala ani na otázku, kto je za to zodpovedný
§ robotníci – do socialistického hnutia:
· cirkev kritizovali
· náboženstvo je len ilúziou, ľudia ním odpovedali na svoje túžby po lepšom živote
§  cirkev – obrana:
· prúd ľudovej zbožnosti – hlavne na vidieku
· vznikajú cirkevné rehole
· pápež Lev III. – kresťania majú právo zúčastňovať sa na politickom živote
§ dal impulz k zakladaniu kresťansko-sociálnych strán: ich základom bolo odsudzovanie vykorisťovania robotníkov
§ kapitalizmus bol odmietnutý ako systém
· ženská otázka:
§ v prvej polovici 19. storočia ženy získavali vo vyspelejších spoločnostiach prístup k vzdelaniu a právo vlastniť majetok
§ ani jeden politický smer nechcel priznať ženám také práva ako mužom
§ zápas za zrovnoprávnenie začal ako zápas o volebné právo žien:
· spočiatku sa odohrával v USA a Anglicku a jeho vodkyne sa nazývali sufražetky
· volebné právo pred vypuknutím vojny priznali ženám len v Austrálii, Fínsku a v Novom Zélande