Revolúcia 1848 a habsburská monarchia

Revolúcia 1848 a habsburská monarchia

· 13. marca 1848 – revolúcia vo Viedni → Metternich odstupuje, menovaná nová vláda, ríša sa stala konštitučnou monarchiou

Marcové zákony

· situácia vo Viedni → 15. marca povstanie aj v Pešti:
§ predstavitelia maďarskej revolučnej mládeže žiadali od uhorského snemu splniť 12 bodov:

· odstránenie poddanstva, zrušenie daní zemepánovi a cirkvi, zrušenie cenzúry, slobodu tlače, volebné právo, nezávislú uhorskú vládu
§ väčšinu týchto zákonov uhorský snem schválil a 11. apríla ich podpísal aj panovník Ferdinand V.:

· zrušenie poddanstva sa týkalo len tých poddaných, ktorí boli zapísaní v urbári

· otvorila sa cesta kapitalizmu

Postavenie Uhorska v monarchii

· podľa marcových zákonov sa Uhorsko stalo nezávislým štátom, s rakúskymi a českými krajinami ho spájala len osoba panovníka

· predsedom uhorskej vlády sa stal gróf Ľudovít Baťán a ministrom financií sa stal Lajoš Košuth – predstaviteľ radikálnej skupiny, ktorá žiadala samostatnosť Uhorska:
§ vláda odmietala uznať rovnoprávne postavenie ostatných národov Uhorska a chcela z Uhorska vytvoriť maďarský národný štát

Zmena postoja cisárskeho dvora voči Uhorsku

· Viedeň sledovala s nevôľou činnosť uhorskej vlády

· 28. septembra 1848 – panovník rozpustil uhorský snem a vyhlásil v krajine výnimočný stav, hľadal podporu u ostatných slovanských národov v krajine

· viedenské obyvateľstvo: nepáčilo sa mu zbližovanie viedenskej vlády s ostatnými slovanskými národmi – vo Viedni silneli protislovanské nálady → 6. októbra 1848 – povstanie vo Viedni → cisár ušiel do Olomouca
§ bola utvorená nová vláda: knieža Schwarzenberg – snaha o posilnenie postavenia Viedne, proti uhorskej vláde
§ Ferdinand V. odstupuje → František Jozef I. (1848 – 1916)

Vojenské obsadzovanie Uhorska

· cisárska armáda (generál Windischgrätz) – obsadzuje Uhorsko (5. januára 1849 bola obsadená Pešť)

· panovník rozpustil uhorský snem a vydal oktrojovanú ústavu (vydaná bez súhlasu snemu – len panovníkom, nanútená ústava) – uznala zrušenie poddanstva, formálne zaručovala občiansku rovnosť a rovnosť národov monarchie

· na prelome marca a apríla podnikla uhorská armáda protiofenzívu a vytlačila cisársku armádu z Uhorska, Habsburgovci v Uhorsku boli zbavení trónu, Uhorsko bolo vyhlásené za samostatné, Lajoš Košuth sa stal jeho guvernérom

· František Jozef I. požiadal o pomoc ruského cára a s pomocou ruských vojsk bola maďarská armáda porazená v bitke pri Világoši 13. augusta 1849

Porážka maďarskej revolúcie

· v Uhorsku bola nastolená diktatúra

· Košuth a ďalší predstavitelia revolúcie emigrovali do Turecka

· popravy, väzenie

· základné výdobytky revolúcie – zrušenie poddanstva a rovnosť všetkých obyvateľov pred zákonom – zostali zachované, no národnostná otázka zostala nevyriešená