Nacionalizmus a socializmus

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča tandan1
Typ práce: Referát
Dátum: 28.05.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 568 slov
Počet zobrazení: 14 097
Tlačení: 782
Uložení: 797
Nacionalizmus
Nacionalizmus je teória (a prípadne aj politický smer), ktorá hovorí, že by ľudia každého jedného národa mali mať právo sa spojiť a vytvoriť si suverénny štát a/alebo že základom štátu má byť národ
ideológia a politika založená na presvedčení o výnimočnosti vlastného národa, bojujúca proti cudzej nadvláde vo vlastnom národe, sledujúca záujmy vlastného národa a podobne ideológia, povyšujúca národ nad absolútno, zdôrazňujúca a slepo oslavujúca národný cit menej často: vlastenectvo alebo vedomie príslušnosti k istému národu.

Klady nacionalizmu

No asi národné povedomie, národná hrdosť,čiže byť pyšný,že si príslušníkom daného národa,byť hrdý,že si napr.Slovák, len sa to nesmie zmiešať s nenávisťou voči ostatným čiže musí byť prítomná aj tolerancia ,inak to nedopadne dobre.

Nacionalizmus niekedy prerastie až do:

nacionálneho šovinizmu (nenávisti voči iným národom a ich prenasledovaníe)
xenofóbie (uzvaretosti a nedôvery utláčaných národov voči ostatným národom)

Vznik nacionalizmu
Sloboda vedie ľud - symbol francúzskeho nacionalizmu
Moderný nacionalizmus sa zrodil v 18. storočí. Tento pojem ako prvý pravdepodobne použil Johann Gottfried von Herder. Pri formovaní nacionalizmu bol často hlavným prvkom jazyk. Anglický národ sa objavil až potom, ako anglosaský jazyk splynul s normansko-francúzskym a vznikol anglický jazyk. Podobne tomu bolo aj vo Francúzsku, kde tomu predchádzalo splynutie fransko-nemeckého a latinského jazyka do jazyka francúzskeho. V Európe ale aj inde vo svete malo na formovanie národnej identity vplyv aj náboženstvo (vzostup nacionálneho cítenia sa časovo zhoduje s nástupom reformácie, keď sa nadradenosť latinčiny v cirkevných obradoch narušila čoraz častejším používaním miestnych jazykov).

Príbuzné smery:
Pannacionalizmus, Separatizmus
Fašizmus, Nacizmus

Predstavitelia:
Johann Gottfried von Herder
Napoleon Bonaparte
Giuseppe Garibaldi
Otto von Bismarck
Benito Mussolini
Adolf Hitler

Socializmus
Socializmus-spoločenské zriadenie bez vykorisťovateľských tried,v ktorom rozhodujúcu moc mala robotnícka trieda spolu s pracujúcim roľníctvom,pričom sú výrobné prostriedky spoločným vlastníctvom a platí zásada:každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho zásluh; prvá fáza komunizmu,alebo inak povedané socializmus je politická a ekonomická teória obhajujúca spoločné vlastníctvo, kontrolu celej výroby, distribúcie a výmeny ako spravodlivý spôsob účasti na národnom bohatstve politické hnutie opierajúce sa o takúto teóriu; v súčasnosti sa delí na:
sociálno-demokratický prúd (sociálno-demokratické strany sa v záp. Európe označujú ako "socialistické")
komunistický prúd-politické zriadenie opierajúce sa o takúto teóriu; formálnejšie v 20. storočí u marxistov-leninistov zriadenie ako druhá fáza vývoja ku komunizmu (ľudová demokracia -> socializmus -> komunizmus)

Dejiny

Robert Owen
Výraz po prvýkrát použili ako pojem na začiatku 19. storočia vo svojich dielach Francúzi Charles Fourier a gróf Henri de Saint-Simon, hoci ich predbehli pokusy Roberta Owena s kooperatívnou kontrolou výroby v jeho dielňach v škótskom New Lanarku po r. 1800.Takmer o 50 rokov neskôr zrevolucionizoval Karl Marx socialistické politické ideály záverom, že zisk kapitalistu pochádza z vykorisťovania robotníka, a svojím argumentom, že iba pracujúce masy môžu vybudovať socialistickú spoločnosť. Otázka cesty, ktorou by sa mal tento cieľ dosiahnuť, ako aj spôsobu, akým by mal tento proces prebiehať, vyvolali rozpory, na základe ktorých vznikli veľmi rozdielne socialistické strany. V niektorých boli umiernení reformátori, v iných extrémne ľavicoví komunisti, ktorí považovali násilnú revolúciu za jediný spôsob dosiahnutia zmeny. V najrozvinutejších krajinách sa prijali niektoré aspekty socializmu, ako napríklad sociálne zabezpečenie, ale do 90. rokov 20. storočia väčšina čistej ideológie stratila životaschopnosť a socializmus sa stal politickou a sociálnou filozofiou, ktorá zostala spätá s trhovými silami. Prvým štátom, kde došlo k výhlaseniu komunizmu, bolo Rusko v roku 1917, keď sa k moci dostal Lenin. Bolo to to po októbrovej revolúcii.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.2)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.044