Renesancia

Renesancia

Renesancia je myšlienkové a umelecké hnutie tvoriace epochu medzi gotikou a barokom. Jeho ideovým východiskom bol humanizmus. Podmienil ho rozklad feudálnych pomerov, rozvoj mies a vznik meštiactva, rozmach prírodných vied, najmä astronómie, fyziky a anatómie (G. Bruno, G. Galilei, J.

Kepler, Leonardo da Vinci a i.), zemepisné objavy v 15 – 16. storočí a akumulácia kapitálu viedli k rozrušovaniu stredovekej ideológie s teologickým mysticizmom a dogmatickým univerzalizmom, k jeho prekonávaniu v duchu ranného meštiackeho individualizmu a racionalizmu k zlomeniu ideologického monopolu katolíckej cirkvi (reformácia). Filozofická pozornosť sa obrátila k človeku, ktorý začal byť chápaný ako tvorca spoločenských pomerov.

Renesancia vo výtvarnom umení

Renesanciu do Uhorska uviedol Martin Korvín, takže Uhorsko bolo prvou krajinou severných Álp. Strediskom nového hnutia bol kráľovský dvor v Budíne, palác na Vyšehrade a neskoršie aj rezidencie cirkevných hodnostárov. Hnutie sa v uhorských pomeroch značne líšilo od západných, lebo jeho nositeľom bola spočiatku šľachta. V 15. storočí vzrástol i na Slovensku význam miest. Na Slovensku sa však nové hnutie stretlo s doznievajúcou gotikou.

Prvý renesančný impulz v 15. storočí sa na Slovensku takto prejavil v prechodnom slohu, uplatňujúcom sa najviacej v epitafoch, oltárnych obrazoch, teda zreteľnejšie v plastike a v maliarstve než v architektúre. Vplyv nového hnutia sa vo výtvarnom umení prejavoval v zosilnenej tendencii k racionalizmu, naturizmu i realizmu, k vecnému, presnému a logickému videniu a chápaniu sveta, k rozšíreniu pohľadu, simultánnosti vnímania, schopnosti vidieť priestor a vidieť v priestore. Premena sa prejavila i na epitafoch, viazaných stredovekou tradíciou.

V 1. pol. 16. storočia začala na Slovensku uplatňovať svoj vplyv renesančná architektúra. Premena sa odohrávala v 2 polohách a ich početných variáciách. Menila sa veľká forma gotického priestoru smerom k horizontále, pričom sa zachovalo staré gotické tvaroslovie, no uvoľňovala sa jeho statická a tektonická väzba a zvyšoval sa dekoratívny význam, pridávali sa nové výrazné renesančné detaily. Stavby uceleného renesančného slohu vznikali na Slovensku iba od polovice 16. storočia.

Prvým výrazným a najhodnotnejším dielom prechodného obdobia bola radnica v Bardejove významná ojedinelá civilná meštiacka stavba s výraznými renesančnými detailmi a časťami na pozadí širšieho teritória, lebo v tom istom čase vznikali v okolitých krajinách podobné stavby len cirkevné, prípadne kráľovské.

V 2. období renesancie na Slovensku, ktoré pretvárala retardovane až do konca 17. storočia, sa zreteľne uvoľňovali racionálne tendencie a vnútorná logika predchádzajúceho obdobia v prospech zložitejšej a malebnej škály vzťahov, obohacovalo sa tvaroslovie a výzdoba, prelínajúc sa už s barokovými formami a princípmi. Najvýznamnejšou oblasťou renesančnej
architektúry na Slovensku boli mestá, v ktorých sa vyvíjala pod vplyvom architektúry južného Poľska.